1. Dôvod vybratia krajiny

Pri možnosti výbere krajiny v tejto práci som sa potešila, pretože rada opíšem aspoň v skratke zvyky mojej obľúbenej a mnou často navštevovanej Gréckej republiky. Grécko je moja „srdcová záležitosť“, mám rada grécku pohostinnosť, vždy milých a usmiatých ľudí, ktorí si vždy nájdu dôvod, aby sa radovali a zabávali. Upútal ma ich tanec, kroje (ktoré sú iné v každej oblasti – napríklad na Kréte majú muži obutú odev s veľkými „bombulami“), piesne, grécke mýty a samozrejme, aj história a antické stavby. V práci sa najviac zameriam na festivaly, ktorých je v tejto čarokrásnej krajine neúrekom.

2. Základné údaje o krajine

Oficiálny názov: Grécka republika - Ellinikí dímokratía
Rok vzniku: 1975
Hlavné mesto: Atény
Rozloha: 131 957 km2 (vrátane viac ako 2 000 ostrovov)
Počet obyvateľov: 10 458 000
Úradný jazyk: gréčtina

Náboženstvá:
kresťanské - 98 %
moslimské - 1 %
iné - 1 %
Mena: 1 drachma = 100 lepta
Gramotnosť dospelých: 93 %
Priemerná dĺžka života: 78 rokov
Počet obyvateľov na 1 lekára: 300
Počet televízorov na 1 000 obyvateľov: 200

3. Sviatky a zvyky

Tak ako Rimania mali Kalendarium, z ktorého sa neskôr vyvinul aj kresťanský kalendár, pretože mali každý prvý deň v mesiaci Kalendae, ta Gréci majú pre kalendár názov Imerológoi a je teda známe, že ak sa povie „bude to na grécke Kalendy“, nebude to nikdy. Tak isto poznáme spojenie „budeme piť po grécky“, čo značí, že musíme vypiť toľko pohárikov alkoholu, resp. vína, koľko písmen máme vo svojom priezvisku.
Gréci sú známi tým, že majú nespočetné množstvo festivalov a osláv, čo vyplýva z čias antických bohov. Táto skutočnosť sa snúbi s ich povestnou pohostinnosťou a večnou chuťou radovať sa. Taktiež grécke ortodoxné náboženstvo má kult svätých oveľa bohatší ako iné kresťanské náboženstvá a preto aj cirkevných sviatkov je viac. (Návšteva kláštorov, aj turistami, je spätá s oblečením vhodným, t. j. takým, ktoré zakrýva väčšinu tela.)
1. január – Nový rok – Prótochroniá, sa v Grécku oslavuje na niekoľkých úrovniach. Za prítomnosti cirkevných predstaviteľov a vojska sa krája novoročný koláč, v ktorom je ukrytá minca. Kto ju nájde, po celý rok bude mať šťastie. Deti sa v tento deň tešia z karnevalu a tiež z peňazí a koláčikov, ktoré dostanú za koledy a vinše, spievané od domu k domu. Na ostrovoch sa konajú ľudové slávnosti.
6. január – Sviatok Troch kráľov – Epifánia, sa oslavuje osobitne v Píreu ponorením kríža do vody, čo znamená svätenie vody všeobecne a zároveň je to prosbou za zdar námorných plavieb v roku. (Grécko má dnes tretiu najväčšiu obchodnú flotilu na svete a cestovanie loďou je tu najlacnejší a najjednoduchší spôsob dopravy.)
8. január – sviatok „Burbusaria“ – slávnosť „panovania žien“. Ženy obyčajne do krčiem a kaviarní nechodia, iba v tento deň, keď za nimi večer prídu i muži. Počas dňa to akokeby mali zakázané, preto „panovanie“ žien.
Február je povestný karnevalovými veselicami, na ktorých sa muži i ženy predstavujú tanečným umením v zborových tancoch – ľudový kolový tanec, skákavý tanec na ostrove Kréta a pod. Karneval je spojený s hodovaním a dobrou náladou, ktorá je u Grékov tak známa.
Obdobie február – marec je v Macedónii plné obradných sedliackych svadieb, ktoré sú zároveň prehliadkou krojov, zvykov, radostného veselia. Po dohodnutí vena s otcom nevesty sa môže konať svadobný obrad.
V marci sa v Kastóriá koná tradičný jarmok či trh s kožušinami. Sú prvotriednej akosti a najlepšej kvality.
Pred Veľkou nocou sa v Aténach uskutočňuje karnevalový sprievod „s plnou parádou“ na trase od Námestia svornosti až po palác kultúry.
Na sviatok Katharí Deftéra (Čistý pondelok) sa začína pôst a v tento deň je dovolené konzumovať len nekvasený chlieb, ryby, morské živočíchy, šalát a piť víno. Dáva sa „zbohom“ hostinám.
Marec v Solúne zasa na výstavisku Filoxenia každoročne víta návštevníkov medzinárodnej výstavy „Pohostinstvo“.
25. marca – na grécky Deň nezávislosti sa konajú vojenské prehliadky v Aténach a Solúne.
Veľká noc sa v Grécku oslavuje trochu inak. O polnoci na Veľký piatok sa konajú procesie veriacich so sviečkami v rukách. V noci z Bielej soboty na Veľkú noc sa celebrujú omše so slávnostným zvolaním kňaza: “Kristus vstal z mŕtvych!“ Na znak radosti začnú vyzváňať zvony, počuť salvy a vidieť ohňostroje. Na Veľkú noc sa taktiež vymieňajú darčeky, jedia sa špeciálne jedlá, maľujú sa vajcia (prevláda červená farba), pečie sa veľkonočné pečivo.
V apríli na deň sv. Juraja sú osobitné oslavy na ostrove Lemnos so súťažami v speve a tanci. V Chaniá a Arachová býva tzv. Kúra, strihanie oviec.
S „Fazuľádou“ sa máme možnosť stretnúť okolo Veľkej noci. Je to slávnosť v dedine Arachová (stredisko zimných športov), na ktorú sa poschádzajú všetci pozvaní, aby vinšovali hojnosť úrody, sily a zdravia. Oslava je veľmi bujará, spätá s alkoholom a vystrájaním. Takéto holdovanie si obyvatelia tejto dediny v roku ešte raz zopakujú – je to pri rozlúčke so zimou.
Leto je preplnené návštevníkmi v starovekých amfiteátroch. Hrajú sa tradičné drámy Aischyla, Sofokla a Euripida. V amfiteátroch sa však konajú i časté festivaly zborového spevu a tanečných súborov.
Slávnosti „Dimitria“ sa konajú v septembri v Solúne. V októbri býva v tomto meste festival piesní.
Gréci skutočne radi oslavujú. Stretli by sme sa s festivalmi ako „Festival vína“, „Festival cesnaku“, „Festival zemiakov“ a pod. Azda nikde na svete sa neusporiadáva toľko festivalov piesní a tancov ako práve v Grécku. Ľudia si tu už v staroveku vedeli čas rozdeliť na prácu, starosti i zábavu.

4. Nápoje

Najrozšírenejším nápojom v Grécku je víno – krasí. Tretina z neho pochádza z Peloponézu, najmä sladké druhy. Červené víno sa vyrába zo vzácneho keru Bacchovo-Dionýzového. Sladké, tmavé a ťažké víno sa nazýva Mavrodáfni (čierny vavrín). V oblasti okolo Atén sa vyrába retsina – špeciálne víno, do ktorého sa počas kvasenia pridáva živica, ktorá ho spraví trpkým, no zároveň zdravým. Toto víno sa odporúča na liečbu obličiek. Ďalším rozšíreným nápojom je pivo, ale treba povedať, že svoju obľubu u Grékov získalo najmä vďaka turistom, ktorí ho vyžadovali. Podľa bavorského receptu sa v Grécku varí pivo Fix.
Ako aperitív je obľúbená anízová pálenka - úzo, ktorá sa riedi s vodou a získa tak číru farbu. Ďalšími alkoholickými nápojmi sú rakija, mastixová pálenka (vyrába sa z kôry mastixového stromu), typický koňak Metaxa a Botrýs.
Z nealkoholických nápojov sú známe pomarančové a citrónové džúsy, celkom čerstvé (frisch) alebo pasterilizované.
Grécka káva sa pije hlavne „stredne silná a sladká“, ale môže byť i aromatizovaná. Frappe je káva podávaná chladená.

5. Strava

Základnom gréckej kuchyne sú olivový olej (Gréci sú 3. najväčšími výrobcami olivového oleja po Taliansku a Španielsku), cesnak a špeciálne koreniny. Často sa konzumujú: ovocie, zelenina, jedlá z rýb a morských živočíchov, polievky, baranie, kozľacie a teľacie mäso.
Ako predkrm často vidno morské živočíchy alebo vínne listy plnené s ryžou, zeleninové polievky a rôzne šaláty.Gréci nejedávajú obaľované mäso, ale zato obľubujú soulaki – mäso, paradajky, cibuľa – všetko okorenené oreganom. Toto jedlo je dostať všade. Bravčové jedlo sa z náboženských dôvodov nejedáva. Musakás – zapekané mleté mäso s ryžou alebo s makarónmi, rybie špeciality cejni, kambaly, morské parmy, tuniaky, homái, sépie, chobotnice - to všetko nájdeme v typických gréckych tavernách.
Osobitné výrobky sú z ovčieho a kozieho mlieka. Slaný syr (feta) sa jedáva s olivami.
Grécky muži obľubujú návštevy kaviarní, kde si dávajú úzo, kávua živo diskutujú o politickej situácii. Kaviareň prevzala akúsi úlohu antickej agory, kde sa konávali verejné zhromaždenia a rozvíjali sa dlhotrvajúce filozofické dialógy. Pri každom pití musí byť na stole pohár vody ako symbol života a očisty. Pálenka sa zajedá olivami a syrom.
V cukrárni na privítanie každý dostane pohár čerstvej vody, v ktorej sa nachádza hrudka – kúsok cukrovej zmesi, akéhosi tureckého medu. Samozrejme, nechýbajú milé slová Kalós Orísate! – Pekne vás vítame!

6. Recepty

Pri návšteve Grécka určite ochutnáme mnohé špeciality. Mojimi obľúbenými sú Tzatziki, Grécky šalát a cesnaková omáčka, ktoré podľa týchto receptov pripravujem i na Slovensku, hoci nikdy nechutia ako v Grécku:

Tzatziki

250 g bieleho smotanového jogurtu, 1 väčšia uhorka, 4 strúžky cesnaku, 1 lyžica olivového oleja, pár kvapiek citrónovej šťavy, soľ

Uhorku ošúpeme a nakrájame na tanier, ktorý ešte pred tým opatríme obrúskom, aby nasal prebytočnú šťavu. Jogurt nalejeme do misky, pridáme pokrájanú uhorku (najlepšie bez šťavy) a doplníme rozmačkaným cesnakom. Zamiešame. Dochutíme olejom, soľou a znova zamiešame. Uložíme do chladničky. Tzatziki podávame vždy chladené ako predjedlo alebo ako prílohu.

Grécky šalát

2 až 3 zrelé paradajky, 1 čerstvá uhorka, 1 stredne veľká cibuľa, 1 až dve zelené papriky, 12 čiernych alebo zelených olív, 180 g balkánskeho syra, pol lyžice olivového oleja, 2 lyžičky octu, oregano, soľ

Paradajky, uhorku, cibuľu a papriku nakrájame na plátky. Posolíme, pridáme oregano, olivy a syr nakrájaný na kocky. Polejeme olejom a octom. Jemne premiešame.

Skordalia (cesnaková omáčka)

10 až 12 strúčkov cesnaku, 1/2 kg varených zemiakov, 1 hrnček olivového oleja, vínny ocot a soľ

Cesnak ošúpeme a rozdrvíme v miske s trochou soli. Potom rozmačkáme horúce zemiaky, pridáme cesnak a dobre zamiešame. Počas miešania pridávame olivový olej a ocot.

Dobrú chuť!

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Zvyky v Grécku