JASKYŇA DOMICA :
Nachádza v Rožňavskom okrese, neďaleko mesta Plešivec. V roku 1926 ju objavil Ján Majko a bola sprístupnená v roku 1932. Spolu s jaskyňou Baradla v Maďarsku predstavuje jeden genetický systém v celkovej dĺžke 23 km, z toho na Slovensku sa nachádza 7 km. Jaskyňa má kvapľovú výzdobu a jej priestory vznikli občasnými podzemnými tokmi Styxu a Domického potoka. Ich mnohoročnou eróznou činnosťou rozširovali pukliny a vytvorili rozsiahlé chodby a priestranné domy.
Jaskyňa má niekoľko priestorov, sieni alebo chodieb s osobitným pomenovaním. Majkov dóm - je to najmohutnejšia sieň jaskyne, vysoká 20 m, široká 30 m, a dlhá 80 m. Schádzajú sa do nej všetky chodby. Azda najpôsobivejšími sú v Majkovom dóme kaskádové vodopády - nazývané Rímske kúpele, cez ktoré preteká riečka Styx. Po nej vedie aj plavba člnkom v dĺžke 150 m.
Ďaľšie zauíjamavé priestory nesú názvy - Gotický dóm, Dóm mystérií, Hrnčiareň, Panenská chodba, Jazierko šťastia, Prales, Dóm indických pagod, ktorý je aj najkrašou sieňou v jaskyni. Zvláštnosťou jaskyne Domica je hojný výskyt netopierov. V priestoroch jaskyne sa ich nachádza asi 1500 a odborníci zistili, že ide o 16 druhov netopierov.
Významným prvkom jaskyne Domica sú archeologické nálezy. Nachádza sa tu najvýznamnejšie nálezisko z neolitu (4000 rokov pred n.l.). Našli sa tu kolové jamy obytných objektov a ohniska, vyše 200 zrekonštruovaných nádob z črepov, kamenné sekery, kliny, kamenné nože, škrábadlá, hladidlá, šípy, prsteň, atď. V zadnej časti jaskyne, ktoré bolo pravdepodobne kultovým miestom, sa zachovali kresby uhľom.

GOMBASECKÁ JASKYŇA :
Gombasecká jaskyňa sa nachádza v Silickej planine medzi Rožňavou a Plešivcom. Bola objavená v roku 1951 a sprístupnená verejnosti v roku 1955 v úseku 285 m. Od roku 1968 sa ako prvá jaskyňa na Slovensku využívala 10 rokov na speleoterapiu. Dňa 6. decembra 1995 bola Gombasecká jaskyňa spolu s Ochtínskou aragonitovou jaskyňou, Jasovskou jaskyňou, Jaskyňou Domica a na maďarskej strane s niektorými jaskyňami Aggtelegského národného parku zaradená do fondu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Prehliadka jaskyne vedie jednotlivými sieňami, z ktorých každá má svoju osobitosť. Mramorová sieň zaujme svojou priestrannosťou a pestrou kvapľovou výzdobou. Jaskynná klíma s relatívnou vlhkosťou takmer 100% a teplotou vzduchu 9,0 - 9,4 °C pôsobí blahodárne na choroby dýchacích ciest. V sieni Hirošima, so stalagnátom pripomínajúcom atómový hríb, sú kvapľové útvary i sintrové náteky na skalných stenách sfarbené do rôznych odtieňov.
V sieni Ladislava Herényiho, pomenovanej podľa jedného z objaviteľov, sú okrem bohatej kvapľovej výzdoby tenké brčká tak husto, až vytvárajú predstavu kamenného dážďa. Skalné steny tejto siene sú sfarbené do svetlofialova, pôsobením oxidov mangánu s oxidmi železa. V sieni Viliama Rozložníka sa sprístupnená časť jaskyne končí a ďalej pokračuje v dĺžke 1225 m neprístupnými chodbami.

JASOVSKÁ JASKYŇA :
Jasovská jaskyňa sa nachádza na okraji obce Jasov v juhozápadnej časti Košickej kotliny. Vchod do jaskyne je v nadm. výške 257 m. Podzemné priestory jaskyne dosahujú dĺžku 2122 m a vertikálne rozpätie je 55 m. V Jasovskej jaskyni je 314 schodov a pri prehliadke ich návštevník prekoná až 360. Teplota vzduchu je 8,5 - 9,5°C a relatívna vlhkosť 90 - 98%, čo sú ideálne podmienky na speleoterapiu.
Jaskyňa bola vytvorená podzemným tokom rieky Bodva a pozostáva z dómovitých a sieňovitých priestorov i oválných riečne modelovaných chodieb. Najväčším priestorom v tejto jaskyni je tzv. Veľký dóm, medzi ďalšie zaujímavé časti patrí Bludisko, Dóm netopierov, Medvedia sieň,Husitská sieň, Kováčska vyhňa, Klenotnica, Tigria a Hlinená chodba. V jaskyni sú zastúpené všetky kvapľové výzdoby, biele, hnedé, sivé stalagmity, stalagnáty, vodopády atď.
Jasovská jaskyňa bola osídlena už v mladšej dobe kamennej, bronzovej a železnej, čo dokazujú mnohé archeologické nálezy. Poznali ju a využívali aj Rímania, Slovania i ľudia v stredoveku. Jasovská jaskyňa bola objavená a verejnosti sprístupnená v roku 1846 miestnými mnísmi premonštránskeho rádu ako prvá jaskyňa na Slovensku. Vtom čase bolo možné prejsť podzemné priestrory v dĺžke asi 250 m s fakľami.
Po sérii prieskumov v rokoch 1923-25, boli objavené nové priestory s veľmi cennými a historickými nálezmi. Na niektorých suchých stenách sú zachované nápisy a historické údaje ako napr. nápis z roku 1452 v Husitskej sieni, ktorý zaznamenáva víťazstvo vojsk Jána Jiskru z Brandýsa. Novoobjavené priestory boli sprístupnené aj so zabudovaným elektrickým osvetlením v roku 1926.

OCHTÍNSKA ARAGONITOVÁ JASKYŇA :
Nachádza sa v nádhernom prostredí Slovenského Rudohoria medzi Jelšavou a Štítnikom. Ochtinská aragonitová jaskyňa je jedinečným prírodným úkazom nielen na Slovensku, ale aj v Európe a je jednou z troch sprístupnených jaskýň tohto druhu na svete. Ďalšie dve jaskyne sú v Mexicu a v Argentíne.
Jaskyňu náhodne objavili pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v roku 1954 pri razení geologického prieskumu štôlne a pre verejnosť bola sprístupnená v roku 1972. Dĺžka jaskyne je 300 m a sprístupnených je 230 m. Teplota sa v jaskyni pohybuje od 7,2 - 7,8°C a relatívna vlhkosť vzduchu je 92 - 97%.
Ochtinská aragonitová jaskyňa predstavuje unikátny prírodný jav a odlišuje sa od ostatných jaskýň na Slovensku. Jej vnútro je z minerálu aragonitu a jej výzdobu netvoria klasické stalagmity a stalaktity, ale akési trsy, vetvičky a kríčky mliečne bielych výtvorov aragonitu. Táto aragonitová výplň sa vyskytuje v troch základných formách, v obličkovej (vek asi 138 tisíc rokov), ihlicovej (13 tisíc rokov) a špirálovitej.
Za najkrajší priestor jaskyne sa pokladá sieň Mliečnej dráhy, v ktorej sú charakteristické oválne tvary. Pomenovali ju po veľkej dlhej pukline na strope, ktorá je vyplnená množstvom bielych aragonitových strapcov žiariacich vo svetle lámp ako hviezdy na mliečnej dráhe.

DOBŠÍNSKA ĽADOVÁ JASKYŇA :
Skutočným krasovým unikátom v Slovenskom raji je Dobšinská ľadová jaskyňa. Podstatnú časť jaskyne objavili v roku 1870 a odvtedy bola predmetom nevšedného záujmu a klimatických pozorovaní. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa rok po svojom objavení, t. j. už v roku 1871 sprístupnená verejnosti. V roku 1887 ako prvá v Uhorsku a jedná z prvých v Európe bola elektricky osvetlená.
Zaujímavosťou jaskyne je, že až do roku 1946 v nej bolo povolené korčulovanie pre verejnosť počas celého roku. V 50-tich rokoch v nej ešte trénoval známy a úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín. Jaskyňa dosahuje dĺžku 1232 m a vertikálne rozpätie 112 m. Pre verejnosť je sprístupnených len 475 m. Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni je od - 3,8 do + 0,5°C, relatívna vlhkosť 75 - 88%.
Vo Veľkej sieni sa nachádza aj najhrubší ľad - 26,5m. Jednotlivé zaľadnené priestory sprístupnenej jaskyne majú svoje názvy, ktoré vzišli od podobnosti, ktoré pripomínajú pri ich vzhliadnutí. Zaľadnené časti tvoria Veľká a Malá sieň, Ruffinyho koridor a Zrutený dóm. Nezaľadnené časti sa nazývajú Kvapľová a Biela sieň, Suchý dóm, Kvapľová pivnica a Peklo.
Dobšínská ľadová jaskyňa je od roku 2000 zaradená do svetového prírodného dedičstva UNESCO.