Slovenské pamiatky v zozname Unesco

Na Slovensku máme dvanásť pamiatok v zozname Unesco. Sú to : Spišský hrad, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, Žehra, Vlkolínec, Banská Štiavnica, Bardejov, Jaskyňa Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Ochtínska aragonitová jaskyňa, Dobšínska ľadová jaskyňa.

SPIŠSKÝ HRAD :
Spišský hrad je najväčším stredovekým hradom v strednej Európe. Vznikol v 12. storočí na mieste staršieho slovanského hradiska. V prvej polovici 13. storočia bol hrad chránený kamenným opevnením, vďaka ktorému odolal aj tatárskemu vpádu (r. 1241). Ešte v tom istom storočí talianskí majstri pôsobiací aj pri výstavbe Spišskej Kapituly, zosilnili hradné opevnenie. Z 13. storočia pochádza aj honosný románsky palác, valcovitá veža, románska brána i dnes už neexistujúca románska kaplnka.
V 14. storočí
za vlády Ľudovíta, syna Karola Róberta z Anjou bol Spišský hrad rozšírený o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakanom. V polovici 15. storočia bolo na hrade vybudované dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa. Ján Jiskra bol po smrti kráľa Žigmunda (v roku 1437) povolaný na obranu ešte neplnoletého uhorského kráľa Ladislava Pohrobka (1445-1457).
Pôvodný kráľovský hrad patril viacerým rodom. Od roku 1464 patril rodine Zápoľských, v prvej polovici 16. storočia pripadol rodine Thurzovcom a jeho poslednými vlastníkmi po roku 1636 sa stali Csákyovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1945. Po požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už viac obnovený a postupne pustol. Na hrade prebiehajú od roku 1970 rozsiahlé konzervačné práce. Súčasťou hradu je sprístupnená archeologická a historická expozícia z dejín hradu, stredovekých zbraní a feudálnej justície.
Od roku 1993 je Spišsky hrad spolu s okolím (Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, kostol Žehra) zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

SPIŠSKÉ PODHRADIE :
Spišské Podhradie vzniklo v 11. storočí, no významné postavenie nadobudlo až po osídlení Nemcami v 12. storočí. Jeho história úzko súvisí so Spišským hradom. Spišské Podhradie bolo svojím charakterom remeselné a poľnohospodárské mestečko.
Dôležité pamiatky v meste sú :
Kostol Narodenia Panny Márie - pôvodne gotický kostol pochádzajúci z 13. storočia. Prešiel mnohými prestavbami, ktoré dali v roku 1829 kostolu dnešnú klasicistickú podobu. Z pôvodnej stavby sa zachovala len veža a vstupný portál. V interiéri kostola sa nachádza vzácna gotická bronzová krstiteľnica z roku 1390.
Mestský špitál kláštor milosrdných bratov, ktorý bol postavený okolo roku 1327 a slúžil ako mestský špitál, ktorý spravovali augustiáni. V 17. storočí sa dostal pod správu rehole milosrdných bratov, ktorí tu založili riadnú nemocnicu na Spiši. Jej súčasťou je aj kostol sv. Jána z Boha. Kláštor i kostol prešli v prvej polovici 18. storočia barokovou úpravou.
Evanjelický kostol - bol postavený v rokoch 1799-1808. V jeho interiéri sa nachádza oltárny obraz Kristus na Olivovej hore, umiestnený v strede hlavného oltára, ktorý pochádza z obdobia stavby kostola.
Židovská synagóga - z roku 1875, bola zrekonštruovaná po požiari a patrí k jedným z mála zachovalých synagóg na Slovensku.
Radnica - pocháza z roku 1546 a Mariánsky stĺp - bol postavený v barokovom štýle v roku 1726 a nachádza sa v strede námestia.

SPIŠSKÁ KAPITULA :
História Spišskej Kapituly úzko súvisí s históriou Spišského hradu. Nachádza sa na východnom svahu Martinského kopca, v západnej časti Spišského Podhradia. Toto malé cirkevné sídlo pozostáva zo vzácnych objektov, ktoré slúžia na vykonávanie duchovných a administratívnych funkcií spišského biskupstva.
Dominantou Spišskej Kapituly je Katedrála sv. Martina - neskororománska trojloďová stavba z prvej polovice 13. storočia, viackrát upravovaná. V rokoch 1488-1499 bola k nej pristavená neskorogotická kaplnka Zápoľských a v rokoch 1777 - 1778 bola katedrála barokovo upravená. Súčasťou bohatého interiéru sú cenné gotické krídlové oltáry: oltár sv. Martina (1470 - 78), oltár Troch kráľov, oltár sv. Michala archanjela, oltár smrti Panny Márie a neogotický oltár Piety. Najvzácnejší je však neskorogotický oltár Korunovania Panny Márie z roku 1493, ktorý je umiestnený v kaplnke Zápoľských. Veľmi významnou pamiatkou je tiež kamenná plastika Biely lev (Leo albus) z románskeho obdobia. Táto plastika pochádza z 13. storočia a je jednou z mála dokladov románskej plastiky na Slovensku.
Oproti katedrále stojí pôvodne románsky, neskôr gotický a barokovo upravený biskupský palác z 15. storočia, ktorý vznikol prestavaním a rozšírením prepoštského paláca z 13. storočia.
ŽEHRA :
Ranogotický Kostol Sv. Ducha v Žehre tvorí súčasť kulturného dedičstva UNESCO. Bol postavený v rokoch 1245-1275. Najvzácnejšie pamiatky v kostole reprezentujú nástenné fresky, ktoré predstavujú ucelený ikonografický cyklus. Najstaršie nástenné maľby vznikli na konci 13. storočia a posledná bola vytorená po polovici 15. storočia. Dominantou severnej lode je nástenná freska Strom života (Arbor vital) z roku 1400. Vzácne je aj zariadenie kostola, napr. kamenná krstiteľnica z 13. storočia, oltár a kazateľnica z polovice 17. storočia ako i gotická oltárna skriňa z roku 1510 a iné.

VLKOLÍNEC :
Obec Vlkolínec sa nachádza neďaleko mesta Ružomberok, v nadmorskej výške 718 m. Vynímočnosťou Vlkolínca je zachovaná drevená architektúra. V obci sa zachovalo vyše 40 drevených domčekov zo 16. až 19. storočia a všetky vyzerajú ako jeden. Prvá zmienka pochádza z roku 1376. Najviac obyvateľov mala obec v 18. storočí (280), a dnes tu žije len okolo 20 obyvateľov. Vlkolínec poznačili roku 1944 vojnové udalosti a časť obce vyhorela.
Dominantou tejto rázovitej dedinky je zrubová zvonica z roku 1770. Ďalej sa tu nachádza aj murovaný kostolík Navštívenia Panny Márie z roku 1875, zrubová studňa (z r. 1860) a muzeálny objekt - Roľnícky dom s expozíciou pôvodného bývania a informačné stredisko. V roku 1977 bol Vlkolínec vyhlásený za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Významným rokom v histórii Vlkolínca bol rok 1993, kedy bol zapísaný do Zoznamu svetového kulturného a prírodného dedičstva UNESCO.

BANSKÁ ŠTIAVNICA :
V minulosti mesto patrilo k hlavným producentom striebra v Uhorsku a k najvýznamnejším európskym banským mestám. Prvá zmienka o dolovaní drahých kovov a striebra pochádza z roku 1075. Mestské i banícke práva mesto dostalo už v roku 1238. Mestská pečať z roku 1275 je najstaršou mestskou pečaťou vyzdobenou baníckym náradím. Mimoriadne veľký význam mala Banská Štiavnica a okolie i v oblasti baníckeho školstva.
Už v roku 1735 v tomto regióne vznikla prvá banícka škola v Uhorsku a na základe rozhodnutia Márie Terézie z roku 1762, tu bola založená Banícka akadémia ako prvá vysoká škola technického charakteru na svete a stala sa vzorom pre vznik neskoršej politechniky v Paríži. V meste pôsobila až do roku 1919 a za toto obdobie vyškolila stovky odborníkov v oblasti baníctva, lesníctva a iných odborov technických a prírodných vied.
Historické jadro Banskej Štiavnice bolo v roku 1950 vyhlasené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Dôležité pamiatky mesta sú :
morový stĺp so súsoším sv. Trojice
Starý zámok - bývala protiturecká pevnosť
Nový zámok postavený v renesančnom štýle
Kostol sv. Kataríny - zvaný tiež Slovenský kostol, je neskorogotický, postavený v rokoch 1443-1491
Kostol Nanebovzatia Panny Márie - farský kostol, pôvodne trojloďova románska bazilika z 30. rokov 13. storočia
Evanjelický kostol z rokov 1794-96, kostol je bohato zdobený s cenným organom vo vnútri
Atrakciou mesta je Banské múzeum v prírode s možnosťou vstupu do podzemných priestorov historickej štôlne Bartolomej. Múzeum je zatvorené od decembra do apríla.
Dňa 10. 12. 1993 bolo mesto Banská Štiavnica spolu s technickými pamiatkami priľahlého okolia zapísané do Zoznamu svetového kulturného a prírodného dedičstva UNESCO.

BARDEJOV :
Mesto Bardejov leží na severe východného Slovenska. Najstarší údaj o meste pochádza z roku 1241. Na prelome 13. - 14. storočia mestu venovali veľkú pozornosť uhorskí panovníci z rodu Anjou pre jeho významnú pozíciu na dôležitej obchodnej ceste do Poľska a Ruska. V roku 1320 udelil Karol Róbert privilégium pre nemeckých prisťahovalcov, na základe ktorého bol každý nový osadník zbavený na desať rokov platiť výmenu pozemkov, daní a všetkých verejných poplatkov. V roku 1352 udelil mestu Ľudovít I. právo opevniť sa obranným múrom a baštami, no najväčšiu poctu pre mesto znamenalo privilégium z roku 1376, ktorým bol Bardejov povýšený na slobodné kráľovské mesto.
Veľká hospodárska prosperita sa odrazila aj v stavebnom rozmachu mesta. K farskému kostolu sv. Egídia pribudli meštianské domy s vysokými štítovými strechami, v rokoch 1505-1511 bola postavená goticko-renesančná radnica a dokončený fortifikačný systém. V 16. storočí tu nastal aj veľký rozmach vedy, kultúry a umenia, sustredený okolo mestskej humanistickej školy a Bardejov sa stal centrom vzdelanosti severovýchodného Uhorska. V nasledujúcich storočiach sa postupne v dôsledku vojen, živelných pohrôm prehĺboval čoraz viac úpadok mesta a Bardejov sa stal malým provinčným mestečkom.
Mesto Bardejov bolo v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Bolo zrekonštruované celé jeho historické jadro a to dopomohlo k tomu, že v roku 1986 mu bola udelená Európska cena a medaila za obnovu pamiatok.
30. 11. 2000 bol Bardejov zapísaný do zoznamu Svetového kulturného a prírodného dedičstva UNESCO.
Významné pamiatky mesta: Radnica, farský kostol sv. Egídia, Mestský hradobný systém, Humanistická škola, kláštorný kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor Františkánov, Bardejovská kalvária, greckokatolícky kostol, pravoslávny kostol, evanjelický kostol, židovské suburbium.
JASKYŇA DOMICA :
Nachádza v Rožňavskom okrese, neďaleko mesta Plešivec. V roku 1926 ju objavil Ján Majko a bola sprístupnená v roku 1932. Spolu s jaskyňou Baradla v Maďarsku predstavuje jeden genetický systém v celkovej dĺžke 23 km, z toho na Slovensku sa nachádza 7 km. Jaskyňa má kvapľovú výzdobu a jej priestory vznikli občasnými podzemnými tokmi Styxu a Domického potoka. Ich mnohoročnou eróznou činnosťou rozširovali pukliny a vytvorili rozsiahlé chodby a priestranné domy.
Jaskyňa má niekoľko priestorov, sieni alebo chodieb s osobitným pomenovaním. Majkov dóm - je to najmohutnejšia sieň jaskyne, vysoká 20 m, široká 30 m, a dlhá 80 m. Schádzajú sa do nej všetky chodby. Azda najpôsobivejšími sú v Majkovom dóme kaskádové vodopády - nazývané Rímske kúpele, cez ktoré preteká riečka Styx. Po nej vedie aj plavba člnkom v dĺžke 150 m.
Ďaľšie zauíjamavé priestory nesú názvy - Gotický dóm, Dóm mystérií, Hrnčiareň, Panenská chodba, Jazierko šťastia, Prales, Dóm indických pagod, ktorý je aj najkrašou sieňou v jaskyni. Zvláštnosťou jaskyne Domica je hojný výskyt netopierov. V priestoroch jaskyne sa ich nachádza asi 1500 a odborníci zistili, že ide o 16 druhov netopierov.
Významným prvkom jaskyne Domica sú archeologické nálezy. Nachádza sa tu najvýznamnejšie nálezisko z neolitu (4000 rokov pred n.l.). Našli sa tu kolové jamy obytných objektov a ohniska, vyše 200 zrekonštruovaných nádob z črepov, kamenné sekery, kliny, kamenné nože, škrábadlá, hladidlá, šípy, prsteň, atď. V zadnej časti jaskyne, ktoré bolo pravdepodobne kultovým miestom, sa zachovali kresby uhľom.

GOMBASECKÁ JASKYŇA :
Gombasecká jaskyňa sa nachádza v Silickej planine medzi Rožňavou a Plešivcom. Bola objavená v roku 1951 a sprístupnená verejnosti v roku 1955 v úseku 285 m. Od roku 1968 sa ako prvá jaskyňa na Slovensku využívala 10 rokov na speleoterapiu. Dňa 6. decembra 1995 bola Gombasecká jaskyňa spolu s Ochtínskou aragonitovou jaskyňou, Jasovskou jaskyňou, Jaskyňou Domica a na maďarskej strane s niektorými jaskyňami Aggtelegského národného parku zaradená do fondu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Prehliadka jaskyne vedie jednotlivými sieňami, z ktorých každá má svoju osobitosť. Mramorová sieň zaujme svojou priestrannosťou a pestrou kvapľovou výzdobou. Jaskynná klíma s relatívnou vlhkosťou takmer 100% a teplotou vzduchu 9,0 - 9,4 °C pôsobí blahodárne na choroby dýchacích ciest. V sieni Hirošima, so stalagnátom pripomínajúcom atómový hríb, sú kvapľové útvary i sintrové náteky na skalných stenách sfarbené do rôznych odtieňov.
V sieni Ladislava Herényiho, pomenovanej podľa jedného z objaviteľov, sú okrem bohatej kvapľovej výzdoby tenké brčká tak husto, až vytvárajú predstavu kamenného dážďa. Skalné steny tejto siene sú sfarbené do svetlofialova, pôsobením oxidov mangánu s oxidmi železa. V sieni Viliama Rozložníka sa sprístupnená časť jaskyne končí a ďalej pokračuje v dĺžke 1225 m neprístupnými chodbami.

JASOVSKÁ JASKYŇA :
Jasovská jaskyňa sa nachádza na okraji obce Jasov v juhozápadnej časti Košickej kotliny. Vchod do jaskyne je v nadm. výške 257 m. Podzemné priestory jaskyne dosahujú dĺžku 2122 m a vertikálne rozpätie je 55 m. V Jasovskej jaskyni je 314 schodov a pri prehliadke ich návštevník prekoná až 360. Teplota vzduchu je 8,5 - 9,5°C a relatívna vlhkosť 90 - 98%, čo sú ideálne podmienky na speleoterapiu.
Jaskyňa bola vytvorená podzemným tokom rieky Bodva a pozostáva z dómovitých a sieňovitých priestorov i oválných riečne modelovaných chodieb. Najväčším priestorom v tejto jaskyni je tzv. Veľký dóm, medzi ďalšie zaujímavé časti patrí Bludisko, Dóm netopierov, Medvedia sieň,Husitská sieň, Kováčska vyhňa, Klenotnica, Tigria a Hlinená chodba. V jaskyni sú zastúpené všetky kvapľové výzdoby, biele, hnedé, sivé stalagmity, stalagnáty, vodopády atď.
Jasovská jaskyňa bola osídlena už v mladšej dobe kamennej, bronzovej a železnej, čo dokazujú mnohé archeologické nálezy. Poznali ju a využívali aj Rímania, Slovania i ľudia v stredoveku. Jasovská jaskyňa bola objavená a verejnosti sprístupnená v roku 1846 miestnými mnísmi premonštránskeho rádu ako prvá jaskyňa na Slovensku. Vtom čase bolo možné prejsť podzemné priestrory v dĺžke asi 250 m s fakľami.
Po sérii prieskumov v rokoch 1923-25, boli objavené nové priestory s veľmi cennými a historickými nálezmi. Na niektorých suchých stenách sú zachované nápisy a historické údaje ako napr. nápis z roku 1452 v Husitskej sieni, ktorý zaznamenáva víťazstvo vojsk Jána Jiskru z Brandýsa. Novoobjavené priestory boli sprístupnené aj so zabudovaným elektrickým osvetlením v roku 1926.

OCHTÍNSKA ARAGONITOVÁ JASKYŇA :
Nachádza sa v nádhernom prostredí Slovenského Rudohoria medzi Jelšavou a Štítnikom. Ochtinská aragonitová jaskyňa je jedinečným prírodným úkazom nielen na Slovensku, ale aj v Európe a je jednou z troch sprístupnených jaskýň tohto druhu na svete. Ďalšie dve jaskyne sú v Mexicu a v Argentíne.
Jaskyňu náhodne objavili pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v roku 1954 pri razení geologického prieskumu štôlne a pre verejnosť bola sprístupnená v roku 1972. Dĺžka jaskyne je 300 m a sprístupnených je 230 m. Teplota sa v jaskyni pohybuje od 7,2 - 7,8°C a relatívna vlhkosť vzduchu je 92 - 97%.
Ochtinská aragonitová jaskyňa predstavuje unikátny prírodný jav a odlišuje sa od ostatných jaskýň na Slovensku. Jej vnútro je z minerálu aragonitu a jej výzdobu netvoria klasické stalagmity a stalaktity, ale akési trsy, vetvičky a kríčky mliečne bielych výtvorov aragonitu. Táto aragonitová výplň sa vyskytuje v troch základných formách, v obličkovej (vek asi 138 tisíc rokov), ihlicovej (13 tisíc rokov) a špirálovitej.
Za najkrajší priestor jaskyne sa pokladá sieň Mliečnej dráhy, v ktorej sú charakteristické oválne tvary. Pomenovali ju po veľkej dlhej pukline na strope, ktorá je vyplnená množstvom bielych aragonitových strapcov žiariacich vo svetle lámp ako hviezdy na mliečnej dráhe.

DOBŠÍNSKA ĽADOVÁ JASKYŇA :
Skutočným krasovým unikátom v Slovenskom raji je Dobšinská ľadová jaskyňa. Podstatnú časť jaskyne objavili v roku 1870 a odvtedy bola predmetom nevšedného záujmu a klimatických pozorovaní. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa rok po svojom objavení, t. j. už v roku 1871 sprístupnená verejnosti. V roku 1887 ako prvá v Uhorsku a jedná z prvých v Európe bola elektricky osvetlená.
Zaujímavosťou jaskyne je, že až do roku 1946 v nej bolo povolené korčulovanie pre verejnosť počas celého roku. V 50-tich rokoch v nej ešte trénoval známy a úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín. Jaskyňa dosahuje dĺžku 1232 m a vertikálne rozpätie 112 m. Pre verejnosť je sprístupnených len 475 m. Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni je od - 3,8 do + 0,5°C, relatívna vlhkosť 75 - 88%.
Vo Veľkej sieni sa nachádza aj najhrubší ľad - 26,5m. Jednotlivé zaľadnené priestory sprístupnenej jaskyne majú svoje názvy, ktoré vzišli od podobnosti, ktoré pripomínajú pri ich vzhliadnutí. Zaľadnené časti tvoria Veľká a Malá sieň, Ruffinyho koridor a Zrutený dóm. Nezaľadnené časti sa nazývajú Kvapľová a Biela sieň, Suchý dóm, Kvapľová pivnica a Peklo.
Dobšínská ľadová jaskyňa je od roku 2000 zaradená do svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Linky:

slovakiatravels.com - www.slovakiatravels.com