Avantgarda: Moderné umenie na začiatku 20. storočia

Avantgarda ( z fran. l´avant-garde - predvoj)
Je jedna z etap moderneho umenia na zaciatku 20. storocia. Terminom avantgarda oznacujeme viacere
protitradicne umelecke smery. Mario de Micheli (tal.teoretik) rozdeluje avantgardu do 2 linii. Prva vychadza z kubizmu a smeruje cez futurizmus k abstrakcionizmu. Druha linia sa zacina expresionizmom a pokracuje cez dadaizmus k surrealizmu. Spolocne znaky: Antitradicionalizmus – protitradicnost. Experimentovani - umelecke novatorstvo (uznavaju romantickych basnikov + prekliatych basnikov: Baudelaire a spol.). Kolektivizmus a programotvorne usilie - jednotlive prudy vydava svoje umelecke manifesty.

Futurizmus (z lat. futurus - buduci)
Je umelecky smer, ktory vznikol v roku 1909 v Milane v okruhu anarchisticky orientovanej mestiackej
inteligencie odmietajucej vsetky tradicne normy a postoje (rozchod s minulostou). Okrem Talianska sa rozsiril najma v Rusku. Za zakladatela sa povazuje taliansky basnik, dramatik a politik Filippo Tommaso Marinetti, ktory formuloval zasady futurizmu v diele Manifest futurizmu. Zakladnou myslienkou bolo presvedcenie ze umenie musi drzat krok s technickym vyvojom spolocnosti. Znakmi futurzimu bolo dynamicke umenie
ktore zodpovedalo rozvoju tecniky a civilizacie, presadzoval sa tiez kult sily a cinu. Zrusili interpunkciu, odmietali pravidelny rytmus a rym, tradicneho lyrickeho hrdninu. Presadzovali disharmoniu. Obmedzili pridavne mena a prislovky, naopak preferovali slovesa a podstatne mena, ktore vyjadrovali dynamickost sveta. Basnici sa snazili oslobodit slova od zauzivanych gramatickych konstrukcii, chceli vyjadrit svet modernej civilizacie - jej
ruch, hrmot. Vyuzivali preto citoslovcia a kakofoniu(zvuky strojov,aut, lietadiel). Rozbili tradicne vyrazove prostriedky a do poezie uviedli tzv. telegrafny styl = heslovitost. V politickych dosledkoch vyustil futurizmus v Taliansku v podporu fasizmu.

Kubizmus( z lat cubus-kocka)
Umelecky smer v maliarstve, socharstve a literature. Vznikol v roku 1907 v Parizi. Tvorcom v maliarstve bol spanielsky maliar Pablo Picasso (1.kubistickym obrazom boli Slecny z Avignonu). V literature v nom tvoril fran.spisovatel polskeho povodu Guillaume Apollinaire. Rozhodujucim prvkom kubizmu sa stal obraz alebo slovo brane z hladiska svojej schopnosti vyvolat necakane asociacie(suvislosti). Jednym zo znakov kubizmu je snaha odkryt krasu a zaujimavost beznych veci. Autor bezny predmet chape ako mnozstvo roznych detailov, vzajomne sa prekrizujucich a vylucujucich prvkov, alebo dojmov. Miznu hranice medzi poeziou a prozou, poezia chce vyslobodit myslenie zo zakonov logiky, chce udivit a prekvapit citatela. V maliarstve transformovali trojrozmerne predmety na dvojrozmernu plochu. Vyuzivali typograficke upravy versov-kaligram-geometricka forma basne kedy
slova a pismena su usporiadane do nejakeho obrazca - zdoraznovali tym vizualnu hodnotu versov.

Kubofuturizmus
Existoval priblizne v rokoch 1910-1930. Vznikol spojenym kubizmu a futurizmu. Predstavuje kombinaciu statickych a dynamickych prvkov. V lit.bol jeho zakladatelom G.Apollinaire. Vytvoril novy versovany utvar basen – pasmo. Volne spaja zazitky z roznych miest, medzi ktorymi nie je priamy vztah. Kubofuturisti spajali sen a skutocnost, realno a nerealno. Vyuzivali neologizmy, hovorene slova. Ruski kubofuturisti vyhlasili v protiklade k symbolistom antiestetizmus, ktory sa prejavoval nielen vo versi ale aj v tom ze publikacie vydavali na baliaciom papieri, na tapetovom papieri.

Expresionismus (z lat. expressus-vyrazny, ostry, nazorny)
Literarny, hudobny a vytvarny smer. Vznikol v Nemecku zac. 20. storocia mozno ho rozdelit na 3 obdobia: 1.obdobie: je odmietavou reakciou na naturalizmus a impresionizmus. Vo
vytvarnom umeni patri medzi expresionistov V.van Gogh.(porovnaj diela moneta, maneta a van Gogha. V.van Gogha ma preciznejsiu krebsu, ostrejsie farby, prexadza skoro az ku karikature) Spisovatelia zobrazuju vnutorne zazitky, predstavy jednotlivca. 2:obdobie: konci 1WW. Vyznamne miesto zaujala drazdanska umelecka skupina Die Brucke. Maliari vyuzivali zamernu deformaciu tvarov, spisovatelia silne kontrasty, dynamickost.
3.obdobie: tvorili najma umelci ktori presli 1WW, zobrazovali zazitky z vojny. Zvelicovali
Zaporne javy a skutocnost zachytavali v karikaturnej alebo grotesknej podobe.

Dadaizmus ( z fran.dada - hracka)
Umelecke hnutie v Europe a USA v rokoch 1926-1923. Dadaisti vystupili proti zauzivanym zvyklostiam, hlasali nezlucitelnost umenia s logikou, spontannost a destrukciu (rozklad) jazyka. Slova do versov zaradovali bez zmyslu, zrusili vetnu skladbu. Nelogickost mala vyjadrovat komickost. Dadaizmus vo vytvarnom umeni nevytvoril nijake nove vyrazove formy, techniku kolaze prevzal z kubizmu. Centrom dadaizmu sa stal Pariz, kde organizovali vystavy obrazov (Klee) pricom recitovali verse, ktore doplnala zmes nahodnyCH zvukov. Spisovatelia Breton, Argon postupne presli k surrealizmu.
Konstruktivizmus(z lat. constructio-zostrojenie,zostavenie)
Vytvarny, architektonicky, filmovy a literarny smer. Vznikol v Rusku v roku 1915 a jeho zakladatelom je V. Tatlin - autor 3 rozmernyx reliefov v architekture. Kladli doraz na vyznamovu stranku diela, namet a uspornost vyjadrovania. Spaja sa s basnikmi Bagrickym a Ibnerovou.Umelecka skupina bola v roku 1930 zrusena.

Poetizmus ( z lat poesis-poezia)
Vznikol v Cechach v 20.rokoch 20 storocia.Poetizmus mal aktivny vztah k zivotu, ktory zachytaval.Prostrednictvom emocii fantazie a asociacii autora.do popredia sa dostavaju najma basne-pasma.Poezia mala prinasat ludom radost a krasu.K vyznamnym poetistom zaradujeme Vitezslava Nezvala,Jaroslava Seiferta,Vladimira Holana.v slovenskej literature nadvezovali Kostra, Novomesky, Smrek.

Vitalizmus ( z lat. vita - zivot)
Literarny smer v slovenskej a ceskej literature, vznikol po 1WW.Umenie bolo oslobodene od zlozitych tvarov.Verse su melodicke.oslavovali lasku a krasu, rozvijali kult zmyslov, radost zo zivota a z existencie cloveka. V Cechach: Jiri Wolker. Slovensko: Jan Smrek.

Akmeizmus (z lat. akme - vrchol, vyvrcholenie)
Literarny smer v ruskej poezii v rokoch 1912-1922.Odmietali symboly a zbytocnu metaforickost. Presadzovali jednoznacny obraz a jazyk. Zmysel poezie vidia v zobrazovani realnehno sveta veci.

Unanimizmus ( z lat unus-jeden, animus-duch)
Vznikol vo Francuzsku, zakladatelom bol Jules Romains.hlasal teoriu kolektivnej duse, spolocneho vedomia skupiny ludi zijucich v jednom prostredi.podstata individualneho ja sa podriaduje kolektivnemu my.

Pragmatizmus( z grec.pragma - cin, skutok)
Vychadza z americkeho filozofickeho smeru, ktory vznikol pred 1WW. Uplatnil sa v proze a drame.Predpoklada,ze svet mozno zlepsit ludskymi skutkami.odmieta abstrakciu, naopak zdoraznuje aktivitu a uzitocnost.

Imaginizmus ( z ang. image-obraz)
Vznikol v angloamerickej poezii v rokoch 1912-1917, neskor sa rozsiril v Europe.Vyuzivala sa hovorova rec, zdoraznoval sa prirodzeny vyraz.Odmietali strofy a pravidelny rym.v Rusku(1919-1927)sa imaginizmis odstiepil od futurizmu.Imaginistov nazyvali moskovskou bohemou.

Surrealizmus ( fran.la surrealiteé - nadrealno)
Vznikol vo Francuzsku, za zakladatela sa povazuje André Breton- bas.zbierka magneticke polia.
Opierali sa o psychoanalyzu.poeziu chapali ako prelom medzi snom a skutocnostou.Obrazy, ktore
vychadzaju z podvedomia a volne sa k sebe priraduju. Surrealisticka literatura chcela posobit
vizualnym prostriedkami, pouzivali symboly a alegorie. Poezia sa zriekla pravidelneho rytmu
a rymu.pre prozu su typicke zapisy snov, dennikove zapisky.

Nadrealizmus ( z fran.surrealisme - nadrealizmus)
Lit. smer, ktory vznikol v slovenskej poezii a proze v polovici 30.rokov 20.storocia.bol obmenou
francuzskeho surrealizmu ale, mal aj svoje specificke crty.tvorive sily cloveka videli v podvedomi,
vo vnutoronom oslobodeni cloveka.Vystupovali proti fasizmu.do slov.poezie uviedli basen-pasmo.
Basnici: Rudolf Fabry, Stefan Zary, Julius Lenko, Vladimir Reisel).