Avantgarda ( z fran. l´avant-garde - predvoj)
Je jedna z etap moderneho umenia na zaciatku 20. storocia. Terminom avantgarda oznacujeme viacere
protitradicne umelecke smery. Mario de Micheli (tal.teoretik) rozdeluje avantgardu do 2 linii. Prva vychadza z kubizmu a smeruje cez futurizmus k abstrakcionizmu. Druha linia sa zacina expresionizmom a pokracuje cez dadaizmus k surrealizmu. Spolocne znaky: Antitradicionalizmus – protitradicnost. Experimentovani - umelecke novatorstvo (uznavaju romantickych basnikov + prekliatych basnikov: Baudelaire a spol.). Kolektivizmus a programotvorne usilie - jednotlive prudy vydava svoje umelecke manifesty.

Futurizmus (z lat. futurus - buduci)
Je umelecky smer, ktory vznikol v roku 1909 v Milane v okruhu anarchisticky orientovanej mestiackej
inteligencie odmietajucej vsetky tradicne normy a postoje (rozchod s minulostou). Okrem Talianska sa rozsiril najma v Rusku. Za zakladatela sa povazuje taliansky basnik, dramatik a politik Filippo Tommaso Marinetti, ktory formuloval zasady futurizmu v diele Manifest futurizmu. Zakladnou myslienkou bolo presvedcenie ze umenie musi drzat krok s technickym vyvojom spolocnosti. Znakmi futurzimu bolo dynamicke umenie
ktore zodpovedalo rozvoju tecniky a civilizacie, presadzoval sa tiez kult sily a cinu. Zrusili interpunkciu, odmietali pravidelny rytmus a rym, tradicneho lyrickeho hrdninu. Presadzovali disharmoniu. Obmedzili pridavne mena a prislovky, naopak preferovali slovesa a podstatne mena, ktore vyjadrovali dynamickost sveta. Basnici sa snazili oslobodit slova od zauzivanych gramatickych konstrukcii, chceli vyjadrit svet modernej civilizacie - jej
ruch, hrmot. Vyuzivali preto citoslovcia a kakofoniu(zvuky strojov,aut, lietadiel). Rozbili tradicne vyrazove prostriedky a do poezie uviedli tzv. telegrafny styl = heslovitost. V politickych dosledkoch vyustil futurizmus v Taliansku v podporu fasizmu.

Kubizmus( z lat cubus-kocka)
Umelecky smer v maliarstve, socharstve a literature. Vznikol v roku 1907 v Parizi. Tvorcom v maliarstve bol spanielsky maliar Pablo Picasso (1.kubistickym obrazom boli Slecny z Avignonu). V literature v nom tvoril fran.spisovatel polskeho povodu Guillaume Apollinaire. Rozhodujucim prvkom kubizmu sa stal obraz alebo slovo brane z hladiska svojej schopnosti vyvolat necakane asociacie(suvislosti). Jednym zo znakov kubizmu je snaha odkryt krasu a zaujimavost beznych veci. Autor bezny predmet chape ako mnozstvo roznych detailov, vzajomne sa prekrizujucich a vylucujucich prvkov, alebo dojmov. Miznu hranice medzi poeziou a prozou, poezia chce vyslobodit myslenie zo zakonov logiky, chce udivit a prekvapit citatela. V maliarstve transformovali trojrozmerne predmety na dvojrozmernu plochu. Vyuzivali typograficke upravy versov-kaligram-geometricka forma basne kedy
slova a pismena su usporiadane do nejakeho obrazca - zdoraznovali tym vizualnu hodnotu versov.

Kubofuturizmus
Existoval priblizne v rokoch 1910-1930. Vznikol spojenym kubizmu a futurizmu. Predstavuje kombinaciu statickych a dynamickych prvkov. V lit.bol jeho zakladatelom G.Apollinaire. Vytvoril novy versovany utvar basen – pasmo. Volne spaja zazitky z roznych miest, medzi ktorymi nie je priamy vztah. Kubofuturisti spajali sen a skutocnost, realno a nerealno. Vyuzivali neologizmy, hovorene slova. Ruski kubofuturisti vyhlasili v protiklade k symbolistom antiestetizmus, ktory sa prejavoval nielen vo versi ale aj v tom ze publikacie vydavali na baliaciom papieri, na tapetovom papieri.

Expresionismus (z lat. expressus-vyrazny, ostry, nazorny)
Literarny, hudobny a vytvarny smer. Vznikol v Nemecku zac. 20. storocia mozno ho rozdelit na 3 obdobia: 1.obdobie: je odmietavou reakciou na naturalizmus a impresionizmus. Vo
vytvarnom umeni patri medzi expresionistov V.van Gogh.(porovnaj diela moneta, maneta a van Gogha. V.van Gogha ma preciznejsiu krebsu, ostrejsie farby, prexadza skoro az ku karikature) Spisovatelia zobrazuju vnutorne zazitky, predstavy jednotlivca. 2:obdobie: konci 1WW. Vyznamne miesto zaujala drazdanska umelecka skupina Die Brucke. Maliari vyuzivali zamernu deformaciu tvarov, spisovatelia silne kontrasty, dynamickost.
3.obdobie: tvorili najma umelci ktori presli 1WW, zobrazovali zazitky z vojny. Zvelicovali
Zaporne javy a skutocnost zachytavali v karikaturnej alebo grotesknej podobe.

Dadaizmus ( z fran.dada - hracka)
Umelecke hnutie v Europe a USA v rokoch 1926-1923. Dadaisti vystupili proti zauzivanym zvyklostiam, hlasali nezlucitelnost umenia s logikou, spontannost a destrukciu (rozklad) jazyka. Slova do versov zaradovali bez zmyslu, zrusili vetnu skladbu. Nelogickost mala vyjadrovat komickost. Dadaizmus vo vytvarnom umeni nevytvoril nijake nove vyrazove formy, techniku kolaze prevzal z kubizmu. Centrom dadaizmu sa stal Pariz, kde organizovali vystavy obrazov (Klee) pricom recitovali verse, ktore doplnala zmes nahodnyCH zvukov. Spisovatelia Breton, Argon postupne presli k surrealizmu.