V Číne sa verilo, že na začiatku zomrel Chaos ako osoba-Chun-tun, cisár stredu. Dvaja jeho priatelia, cisár severného mora-Šu a cisár južného mora-Chu, sa mu chceli zavďačiť za jeho pohostinnosť tým, že do neho vyvŕtajú sedem otvorov, ktoré oni mali a on nie. Tým mu chceli umožniť vidieť, počuť, jesť atď. Nanešťastie počas ich 7-dennej práce Chun-tun zomrel a v okamžiku jeho smrti sa zrodil svet poriadku. Iná verzia – na počiatku jin a jang, dva protikladné princípy ktorých vzájomné pôsobenie uspo-radúva všetko vo vesmíre. Z temnoty prvotného vajca sa zrodilo prvotné božstvo Pchan-ku, tvor ktorý v ňom rástol osemnásť tisíc rokov. Zo zbytkov vajca vznikli Nebesá a Zem. Medzi nimi Pchan-ku rástol a odtláčal ich od seba, až sa nakoniec ustálili na svojich miestach. Potom unavený zľahol a zaspal. Z jeho zvyškov vznikol celý svet.

V Tibete a Mongolsku sa verilo, že raz, keď ešte vô-bec nič neexistovalo sa zrodili dve svetlá – čierne (Čier-ne utrpenie) a biele (Žiarivé). Potom z chaosu vytryskli prúdy svetiel, ktoré sa zliali do dúhy, z ktorej farieb povstali tvrdosť, tekutosť, žiara, pohyb a priestor. Tieto sa zhmotnili do tvaru obrovského vajca, z ktorého čierne utrpenie vytvorilo tmu, mor, choroby, pohromy, suchá, bo-lesti a démonov. Žiarivé naopak vytvorilo jas, života-schopnosť, blahobyt, radosť, prosperitu, dlhovekosť a ple-jádu dobrotivých bohov. Títo po párení s démonmi vytvorili rôznych tvorov, až zaplnili celý svet.

V japonskej mytológii na samom počiatku, keď bol svet ešte mladý a nie úplne dotvorený, podobný vznášajúcemu sa oleju a unášaný ako medúza, zrodili sa v mieste, ktoré Ja-ponci nazývajú Takamagahara – vysoké nebeské pláne – traja neviditeľní bohovia. Najstarší z nich sa volal Ama-No-Minakanuši-No-Kami – pán stredu nebies. Po ňom prišli na svet Takamimusubi a Kamimusubi, ktorí boli obaja mocnými „Kami“ svojho druhu. Títo traja bohovia vytvorili spoločne s dvoma menšími božstvami (Umašiašikabihikodži-No-Kami a Amanotokotači-No-Kami) päť pôvodných samostatných nebes-kých božstiev. Po nich nasledovalo 7 ďalších generácií ne-beských bohov a bohýň, ktorých vyvrcholením bola prvá ja-ponská dvojica Izanami a Izanagi. Týto sa rozhodli plodiť. Izanami povedala že jej telo je v jednom mieste utvorené nedostatočne a Izanagi zistil, že jeho telo má v jednom mieste nadbytok a tak sa rozhodli tieto miesta spojiť. Takto splodili buď spolu alebo osamote množstvo božstiev, ktoré vznikali pri ich najrôznejších činnostiach a z ich najrôznejších častí. Postupne mytológia upravila vzťahy jednotlivých božstiev, Izanagiho potomkovia mali rozdelenú jeho ríšu a podľa tradície táto vyvrcholila do prvého ci-sárskeho rodu.

Grécka mytológia je rozsiahla a zložitá keďže je naj-známejšia nebudem sa jej ďalej venovať.

V keltskej severoeurópskej a severoamerickej tradícií existuje množstvo prameňov avšak žiadny z nich nepodáva jednotný obraz stvorenia sveta. Väčšina berie za základ existenciu prvotného božstva napr. Kiče Manitú alebo Wakan tanka a nezaujímajú stanovisko k metafizickým otázkam stvorenia.
V strednej amerike prevažoval názor, že na počiatku bol Ometeotl = dvojjedinný pán, ktorý sa zjavoval v ženskom aj mužskom aspekte. To mu umožnilo splodiť šty-roch Tezcatlipokov. Prvý červený Tezkatlipoca bol spájaný s východom; modrý s juhom; biely so západom; čierny so se-verom. Súperenie týchto bohov zamestnaných vesmírnym zápa-som o nadvládu viedlo ku stvoreniu a následnému zničeniu štyroch po sebe idúcich svetových epoch, alebo „Sĺnc“, z ktorých každá bola zavŕšená zvláštnym kataklizmatom, ktoré ju pohltilo. Epoche každého slnka vládol iný Tezkat-lipoca. Po týchto štyroch nedokonalých svetoch nasledovalo zo všetkých najúžasnejšie stvorenie piateho slnka.