Mytológie: pôvod sveta

Pôvod sveta vo svetových mytológiách

Záhada vzniku sveta je ústrednou otázkou všetkých my-tológií. Niekedy sa počiatok všetkých vecí popisuje ako úplná prázdnota či ničota alebo ako neohraničená vodná hl-bina, nerozlíšená pustina zahalená temnotou. V najrozšírenejšej predstave sa však stretáme s vyobrazením prvotného vesmíru ako vajíčka obsahujúceho zárodky všetkého. Okrem kozmického vajca nachádzame v mýtoch mnoho ďalších podobností (predstava kozmického hada, vysvetľovanie vzniku sveta ako usporiadanie prvotné-ho CHAOSU).
Ja sa budem v práci snažiť zhrnúť tieto podobnosti do viac-menej ucelených častí. Budem postupovať podľa geo-grafického rozloženia jednotlivých národov od Egyptu cez Blízky východ, Indiu, Čínu, Tibet, Mongolsko, Japonsko do Grécka, rímsku mytológiu vynechám (keďže ide o takmer ver-nú kópiu gréckej) spolu s mytológiami európskymi (ktoré mýtom o stvorení sveta nepripisovali tak významné miesto a viac sa sústredili na legendy a rozprávky), ďalší postup bude cez Ameriku, Afriku do Austrálie a nakoniec späť do juhovýchodnej Ázie.

Poriadok z chaosu

Niektoré mytológie vysvetľujú počiatok sveta ako samozavedenie poriadku do prvotného chaosu, niekedy samo-voľné, inokedy z chaosu vystupuje tvorivá sila v podobe božstva.
Egyptské mýty popisujú počiatok sveta ako temnú a bezodnú hlbinu zvanú Nun, ktorého chaotické sily obsahova-li zárodky všetkého. Z týchto vôd sa vynoril prvý pahorok súše, na ktorom sa prvý krát zhmotnil duch stvoriteľa, ktorý na to dovtedy nemal v chaotických vodách priestor. Zhmotnil sa do podoby vtáka-sokola, či volavky, ktorému boli v rôznych tradíciach egyptskej kultúry prisúdené rôz-ne vlastnosti. Najznámejšia je jeho podoba žiarivého vtáka Benu, zobrazovaného ako volavku, ktorý mal svetu priniesť prvý lúč svetla a v okamžiku keď sadol na prvý pahorok, vyrazil výkrik, ktorý bol prvým zvukom.
Podľa inej predstavy stvorenia vyrástol z vôd Nunu prvotný lotos, ktorý sa otvoril, aby zrodil božské dieťa.
prvotné božstvo bolo obdarené rôznymi božskými sila-mi, za pomoci ktorých vytvorilo z chaosu poriadok. Boli to sily Hu (Mocná reč), Sia (Vnímanie) a Heka (Kúzla). Keď si prvotné božstvo uvedomilo svoju samotu, stvorilo bohov, ľudí a svet, ktorý by mohli obývať.

Mýty Blízkeho východu majú nejednotnú štruktúru, čo bolo spôsobené súbojmi jednotlivých sumerských miest.
Každé mesto chcelo cez nadradenosť svojich bohov dokázať aj nadradenosť vlastnú. Najznámejším mýtom tejto oblasti je babylónsky mýtus o bohovi Mardukovi. Na počiatku boli Apsú (sladkovodný oceán) a Tiamat (oceán slanej vody). Z ich spoje-nia sa zrodilo niekoľko generácií bohov, na ktorých konci stáli veľkí bohovia Anu a Ea, ktorý splodil Marduka. Medzi mladšími bohmi a pôvodnými božstvami vznikol konflikt, Ea zabil Apsúa a Tiamat sa chcela pomstiť. Zhromaždila okolo seba svorku zúrivých príšer, ako napríklad človeka-škorpióna, a do čela im postavila svojho syna Kingua. Jemu zverila aj „tabuľky osudu“, ktoré zodpovedajú sumerským Me (súbor prvotných božských rozhodnutí, spísaných na tabuľkách, jeho držiteľ mal absolútnu moc). Tiamatu chceli poraziť rôzni bohovia, no podarilo sa to až Mardukovi, ktorý ju po smrti rozdelil napoly. Z polovice stvoril zem a z polovice oblohu. Zabil i Kingua, zobral mu tabuľky a z jeho krvi zmiešanej so zemou stvoril ľudí.
Indická mytológia tiež hovorí o usporiadaní chaosu, ale v ostatných otázkach panuje nesúvislosť a nedôsled-nosť. Existuje množstvo príbehov o vzniku sveta, no ani jedno celistvé vysvetlenie. Jedna skupina hovorí o stvore-ní obeťou, ktorá môže byť zvieracia, ale obetovaná mohla byť aj prvá vesmírna bytosť Puruša, z ktorej rozpitvaného tela mal vzniknúť svet. Iný mýtus hovorí o pánovi potom-stva - Pradžápatim, ktorý plodil deti mocou svojej askézy. Medzi nimi bola aj dcéra menom Ranný úsvit. Tá ho tak po-hlavne vzrušila, že sa pokúsil o krvismilstvo, načo sa ona v hanbe zmenila na laň, on na jeleňa a z jeho semena vznikli prví ľudia. Potom sa spolu stýkali vo všetkých zvieracích podobách a vyplodili všetky páry „až po mrav-ce“.
V Číne sa verilo, že na začiatku zomrel Chaos ako osoba-Chun-tun, cisár stredu. Dvaja jeho priatelia, cisár severného mora-Šu a cisár južného mora-Chu, sa mu chceli zavďačiť za jeho pohostinnosť tým, že do neho vyvŕtajú sedem otvorov, ktoré oni mali a on nie. Tým mu chceli umožniť vidieť, počuť, jesť atď. Nanešťastie počas ich 7-dennej práce Chun-tun zomrel a v okamžiku jeho smrti sa zrodil svet poriadku. Iná verzia – na počiatku jin a jang, dva protikladné princípy ktorých vzájomné pôsobenie uspo-radúva všetko vo vesmíre. Z temnoty prvotného vajca sa zrodilo prvotné božstvo Pchan-ku, tvor ktorý v ňom rástol osemnásť tisíc rokov. Zo zbytkov vajca vznikli Nebesá a Zem. Medzi nimi Pchan-ku rástol a odtláčal ich od seba, až sa nakoniec ustálili na svojich miestach. Potom unavený zľahol a zaspal. Z jeho zvyškov vznikol celý svet.

V Tibete a Mongolsku sa verilo, že raz, keď ešte vô-bec nič neexistovalo sa zrodili dve svetlá – čierne (Čier-ne utrpenie) a biele (Žiarivé). Potom z chaosu vytryskli prúdy svetiel, ktoré sa zliali do dúhy, z ktorej farieb povstali tvrdosť, tekutosť, žiara, pohyb a priestor. Tieto sa zhmotnili do tvaru obrovského vajca, z ktorého čierne utrpenie vytvorilo tmu, mor, choroby, pohromy, suchá, bo-lesti a démonov. Žiarivé naopak vytvorilo jas, života-schopnosť, blahobyt, radosť, prosperitu, dlhovekosť a ple-jádu dobrotivých bohov. Títo po párení s démonmi vytvorili rôznych tvorov, až zaplnili celý svet.

V japonskej mytológii na samom počiatku, keď bol svet ešte mladý a nie úplne dotvorený, podobný vznášajúcemu sa oleju a unášaný ako medúza, zrodili sa v mieste, ktoré Ja-ponci nazývajú Takamagahara – vysoké nebeské pláne – traja neviditeľní bohovia. Najstarší z nich sa volal Ama-No-Minakanuši-No-Kami – pán stredu nebies. Po ňom prišli na svet Takamimusubi a Kamimusubi, ktorí boli obaja mocnými „Kami“ svojho druhu. Títo traja bohovia vytvorili spoločne s dvoma menšími božstvami (Umašiašikabihikodži-No-Kami a Amanotokotači-No-Kami) päť pôvodných samostatných nebes-kých božstiev. Po nich nasledovalo 7 ďalších generácií ne-beských bohov a bohýň, ktorých vyvrcholením bola prvá ja-ponská dvojica Izanami a Izanagi. Týto sa rozhodli plodiť. Izanami povedala že jej telo je v jednom mieste utvorené nedostatočne a Izanagi zistil, že jeho telo má v jednom mieste nadbytok a tak sa rozhodli tieto miesta spojiť. Takto splodili buď spolu alebo osamote množstvo božstiev, ktoré vznikali pri ich najrôznejších činnostiach a z ich najrôznejších častí. Postupne mytológia upravila vzťahy jednotlivých božstiev, Izanagiho potomkovia mali rozdelenú jeho ríšu a podľa tradície táto vyvrcholila do prvého ci-sárskeho rodu.

Grécka mytológia je rozsiahla a zložitá keďže je naj-známejšia nebudem sa jej ďalej venovať.

V keltskej severoeurópskej a severoamerickej tradícií existuje množstvo prameňov avšak žiadny z nich nepodáva jednotný obraz stvorenia sveta. Väčšina berie za základ existenciu prvotného božstva napr. Kiče Manitú alebo Wakan tanka a nezaujímajú stanovisko k metafizickým otázkam stvorenia.
V strednej amerike prevažoval názor, že na počiatku bol Ometeotl = dvojjedinný pán, ktorý sa zjavoval v ženskom aj mužskom aspekte. To mu umožnilo splodiť šty-roch Tezcatlipokov. Prvý červený Tezkatlipoca bol spájaný s východom; modrý s juhom; biely so západom; čierny so se-verom. Súperenie týchto bohov zamestnaných vesmírnym zápa-som o nadvládu viedlo ku stvoreniu a následnému zničeniu štyroch po sebe idúcich svetových epoch, alebo „Sĺnc“, z ktorých každá bola zavŕšená zvláštnym kataklizmatom, ktoré ju pohltilo. Epoche každého slnka vládol iný Tezkat-lipoca. Po týchto štyroch nedokonalých svetoch nasledovalo zo všetkých najúžasnejšie stvorenie piateho slnka.