Pôvod sveta vo svetových mytológiách

Záhada vzniku sveta je ústrednou otázkou všetkých my-tológií. Niekedy sa počiatok všetkých vecí popisuje ako úplná prázdnota či ničota alebo ako neohraničená vodná hl-bina, nerozlíšená pustina zahalená temnotou. V najrozšírenejšej predstave sa však stretáme s vyobrazením prvotného vesmíru ako vajíčka obsahujúceho zárodky všetkého. Okrem kozmického vajca nachádzame v mýtoch mnoho ďalších podobností (predstava kozmického hada, vysvetľovanie vzniku sveta ako usporiadanie prvotné-ho CHAOSU).
Ja sa budem v práci snažiť zhrnúť tieto podobnosti do viac-menej ucelených častí. Budem postupovať podľa geo-grafického rozloženia jednotlivých národov od Egyptu cez Blízky východ, Indiu, Čínu, Tibet, Mongolsko, Japonsko do Grécka, rímsku mytológiu vynechám (keďže ide o takmer ver-nú kópiu gréckej) spolu s mytológiami európskymi (ktoré mýtom o stvorení sveta nepripisovali tak významné miesto a viac sa sústredili na legendy a rozprávky), ďalší postup bude cez Ameriku, Afriku do Austrálie a nakoniec späť do juhovýchodnej Ázie.

Poriadok z chaosu

Niektoré mytológie vysvetľujú počiatok sveta ako samozavedenie poriadku do prvotného chaosu, niekedy samo-voľné, inokedy z chaosu vystupuje tvorivá sila v podobe božstva.
Egyptské mýty popisujú počiatok sveta ako temnú a bezodnú hlbinu zvanú Nun, ktorého chaotické sily obsahova-li zárodky všetkého. Z týchto vôd sa vynoril prvý pahorok súše, na ktorom sa prvý krát zhmotnil duch stvoriteľa, ktorý na to dovtedy nemal v chaotických vodách priestor. Zhmotnil sa do podoby vtáka-sokola, či volavky, ktorému boli v rôznych tradíciach egyptskej kultúry prisúdené rôz-ne vlastnosti. Najznámejšia je jeho podoba žiarivého vtáka Benu, zobrazovaného ako volavku, ktorý mal svetu priniesť prvý lúč svetla a v okamžiku keď sadol na prvý pahorok, vyrazil výkrik, ktorý bol prvým zvukom.
Podľa inej predstavy stvorenia vyrástol z vôd Nunu prvotný lotos, ktorý sa otvoril, aby zrodil božské dieťa.
prvotné božstvo bolo obdarené rôznymi božskými sila-mi, za pomoci ktorých vytvorilo z chaosu poriadok. Boli to sily Hu (Mocná reč), Sia (Vnímanie) a Heka (Kúzla). Keď si prvotné božstvo uvedomilo svoju samotu, stvorilo bohov, ľudí a svet, ktorý by mohli obývať.

Mýty Blízkeho východu majú nejednotnú štruktúru, čo bolo spôsobené súbojmi jednotlivých sumerských miest.
Každé mesto chcelo cez nadradenosť svojich bohov dokázať aj nadradenosť vlastnú. Najznámejším mýtom tejto oblasti je babylónsky mýtus o bohovi Mardukovi. Na počiatku boli Apsú (sladkovodný oceán) a Tiamat (oceán slanej vody). Z ich spoje-nia sa zrodilo niekoľko generácií bohov, na ktorých konci stáli veľkí bohovia Anu a Ea, ktorý splodil Marduka. Medzi mladšími bohmi a pôvodnými božstvami vznikol konflikt, Ea zabil Apsúa a Tiamat sa chcela pomstiť. Zhromaždila okolo seba svorku zúrivých príšer, ako napríklad človeka-škorpióna, a do čela im postavila svojho syna Kingua. Jemu zverila aj „tabuľky osudu“, ktoré zodpovedajú sumerským Me (súbor prvotných božských rozhodnutí, spísaných na tabuľkách, jeho držiteľ mal absolútnu moc). Tiamatu chceli poraziť rôzni bohovia, no podarilo sa to až Mardukovi, ktorý ju po smrti rozdelil napoly. Z polovice stvoril zem a z polovice oblohu. Zabil i Kingua, zobral mu tabuľky a z jeho krvi zmiešanej so zemou stvoril ľudí.
Indická mytológia tiež hovorí o usporiadaní chaosu, ale v ostatných otázkach panuje nesúvislosť a nedôsled-nosť. Existuje množstvo príbehov o vzniku sveta, no ani jedno celistvé vysvetlenie. Jedna skupina hovorí o stvore-ní obeťou, ktorá môže byť zvieracia, ale obetovaná mohla byť aj prvá vesmírna bytosť Puruša, z ktorej rozpitvaného tela mal vzniknúť svet. Iný mýtus hovorí o pánovi potom-stva - Pradžápatim, ktorý plodil deti mocou svojej askézy. Medzi nimi bola aj dcéra menom Ranný úsvit. Tá ho tak po-hlavne vzrušila, že sa pokúsil o krvismilstvo, načo sa ona v hanbe zmenila na laň, on na jeleňa a z jeho semena vznikli prví ľudia. Potom sa spolu stýkali vo všetkých zvieracích podobách a vyplodili všetky páry „až po mrav-ce“.