2. Vykanie a tykanie
Mieru dôvernosti spoločenského kontaktu osôb vyjadruje aj vykanie a tykanie. Rozhodne by sme tykanie nemali zneužívať. Vykanie oveľa lepšie vyjadruje vzťah vzájomnej úcty. Zvyčajné je tykanie medzi priateľmi či príbuznými, veľakrát aj vzdialenejšími. Časté je aj tykanie v pracovných kolektívoch, pretože uľahčuje kolegom spoluprácu.
V širšom meradle ide už o otázku spornú, lebo tykanie zvádza k zbytočnej familiárnosti či dôvernosti. Tykanie vždy navrhuje osoba spoločensky významnejšia, žena mužovi, starší mladšiemu, nadriadený podriadenému.

2.1 Tykanie v bežnom živote
Ak sú ľudia v užšom vzťahu, napríklad ako spolupracovníci, susedia, prípadne členovia nejakej organizácie, prechádzajú na vzájomné oslovenie menom. To však ešte neznamená, že si musia tykať. Nie je zvykom používať pred oslovením menom slovko pán, ale pri takomto oslovení ženy sa často používa slovko pani, slečna.
Osloviť ženu iba menom, bez pripojenia pani, alebo slečna, môže žena aj muž, ak to zodpovedá ich vzájomnému vzťahu. Ani to sa ešte nemusí spájať s tykaním. Na tejto úrovni sa zväčša vyvýjajú najkorektnejšie vzájomné vzťahy sympatie a úcty. Muž pri oslovovaní spolupracovníčky musí starostlivo voliť primerané taktné oslovenie, čo však nevylučuje oslovenie menom a tykanie.

2.2 Tykanie medzi najbližšími
Osobitnou kapitolou je oslovovanie najbližších, spätých úzkymi citovými väzbami. Vtedy sa používa bohatý register dôverných oslovení, ktoré cudzí nemajú ani počúvať, ani im rozumieť, a už vôbec nie použiť. Napokon, intímnosti nepatria na verejnosť. Tykanie je spravidla znakom blízkych priateľských alebo príbuzenských vzťahov. Manželia si u nás vždy tykajú. Deti tykajú rodičom, hoci v niektorých krajoch to aj dnes ešte nie je bežné. Ale vykanie rodičom sa dnes už zachováva málokde. Deti tykajú aj tetám, strýkom či starým rodičom. Aj švagriné a švagrovia si tykajú. Podobne ako aj bratranci a sesternice. Či si tykajú aj vzdialenejší príbuzní, závisí od príbuzenského pomeru, ale aj od osobného vzťahu, prípadne od miestnych zvyklostí.

2.3. Tykanie deťom
Tykanie je bežným javom iba medzi deťmi. Deti deťom nikdy nevykajú, pokiaľ sa chápu ako deti. Je otázka, kedy nastáva rozhodujúce obdobie, aby sme z tykania prešli na vykanie a dievča oslovovali slečna. Aj mládencom treba pri istej vekovej a osobnostnej dospelosti vykať, ak ďalšie tykanie nevyplýva z iného ako len čisto z vekového dôvodu. Dospelí tykajú deťom do veku štrnásť-šestnásť rokov.Ak si mladý človek želá, aby sa mu vykalo, môže o to slušne požiadaťalebo na to upozorniť (zrejme vyzerám veľmi mlado, ale už mám nejaké tie roky, a podobne). Správne odhadnúť situáciu a vzťah je úlohou dospelého.

2.4. Tykanie na pracovisku
Tykanie mimo rodiny, najmä tykanie na pracovisku nie je a nemalo by byť ľahkovážnou samozrejmosťou.
Neraz vedúcim pracovníkom tykanie sťažuje udržiavať si patričný odstup, autoritu, možnosť primerane vyjadrovať nespokojnosť, kritku spolupracovníkom. Menej kultúrni ľudia žijú niekedy v predsudku, že komu oni tykajú, ten by im mal nielen prepáčiť chyby, ale držať im stranu aj v prípadoch hodných kritiky.
Ani vzťahom medzi rovnako postavenými spolupracovníkmi tykanie vždy nesvedčí. Napokon je to aj otázka veku – pri veľkých vekových rozdieloch často nie je vhodné, aby podstatne mladší tykali podstatne starším, tobôž mladí muži starším ženám. Skutočná situácia však závisí od atmosféry v kažom kolektíve.

Niekedy vznikajú situácie, keď vzťah z hľadiska oslovenia nie je jednoznačný. Tak sa napríklad po rokoch môžu stretnúť ľudia, ktorí sa nevideli od detstva. Ako deti si, prirodzene, tykali. Časom však nastali podstatné rozdiely v ich myslení, postavení, životných názoroch, v úrovni kultúrnosti a pri novom stretnutí sa im tykanie nemusí javiť ako samozrejmé. Ak zistia, že medzi nimi nenastalo podstatné odcudzenie, je namieste, aby si opäť tykali. Keď však jednému z nich tykanie nie je príjemné, stačí, aby druhému vykal, a ten by to mal správne pochopiť a prijať.
Stáva sa, že po dlhšom čase nevieme, či sme si s niekým tykali, alebo vykali. Vtedy sa možno buď vyhýbať priamemu osloveniu, ale lepšie je, ak sa na to priamo opýtame.