V osamelých osadách ešte nedávno žili dievky a ženy pod tiažou náboženských i mravných predpisov a so smutnými očami vyzerali ako zakliate princezné. Naproti tomu sa zistilo, že najviac pristitútok v Paríži je z Bretónska. Prečo asi? Pretože po prvých náhodných klzkých krokov je návrat do prísneho domova nemožný.

Kroj je výraznou súčasťou náboženstva i mravov a ako u nás i tu má skoro každá obec svoj: odlišujúci sa farbou, krajkou a vzorom, a tiež účesom a čepcom žien. Niektoré kroje sú prísne a pochmúrne, iné pestré a veselé. Maliar Claude Dervenne postrehol, že dievky z Fouesnantu sa vo svojom kroji smejú úplne inak než dievky z Tréguieru. Quimperlé má nazberané goliere, Douarnenez šaty celé biele, Leonarďan má okolo pásu na kabáte šlachtického strihu širokú stuhu a na klobúk si pripína striebornú sponu.

Bretónci majú folklór radi a sú naň hrdí, i keď sú ich kroje odvodené väčšinou od francúzskych a ich prvky sa dajú nájsť až v 18. storočí, nie skôr. Ľudia tu v dávnych dobách chodili len v handrách, neskôr sa pokúsili priblížiť sa obyvateľom z miest, nakoniec napodobili šľachticov. Takto sa k sebe pridružili prvky z rôznych storočí - a vplyv na to mali iste i podnikaví obchodníci. Ženský čepiec v kraji Bigouden (okolo Pont-l´Abbé) bol najprv nízky teraz sa však už pýši výškou vzdušného komína.
Zvýšená obľuba folklóru sa datuje od prvej svetovej vojny. Dnešok sa však modernizuje ako všade a v Lorientu pokrikujú nezbedníci na dedinčanov v kroji "maškary!" Ale Bretónsko považuje folkór za cestu k mierovému zbližovanie s inými národmi, konajú sa festivaly s bohatým programom a za účasti cudzích skupín. Na sugestivne opakované krátke melódie (ich motívy si odovzdávajú gajdy s bombardom, čo je druh hoboja), sa tancuje jednoduchými pohybmi, s nesmelým vtipom, s cudnosťou prapredkov. Jeden z tancov sa napríklad volá "zaháňanie vlka".

Časťou folkóru je svojim spôsobom aj bretónska gastronómia - je nevyhnutné o nej napísať aspoň niekoľko slov. Keď Alexander Dumas chystal svoju povestnú kuchársku knihu, prišiel študovať Bretónske recepty do Roscoffu.
Bretónsko má - vďaka agilným družstvám - všade dobré mlieko a maslo, väčšinou slané, ale nie syry, zato ale zeleninu, karfiol, artyčoky, zemiaky.
Cudzincov vždy predovšetkým zaujíma, čo dáva more. Je nutné ochutnať cotriade, polievku obsahujúcu všetky chute oceánu. Každú z rýb tu vedia upravovať na desatoro spôsobov. Vždy však nájdete na jedálnom lístku rybu á la meuniére (po mlynársky): obalí sa v múke a pečie sa na masle, použije sa šedá soľ - pridáva morskú horkosť. Najčastejšie sa ponúka treska, morský jazyk, alebo okáň, úhor, makrela a losos. Vždy sú po ruke sardinky, ktoré majú svoje lepšie a horšie roky - ako vína.