referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Sochárstvo v Mezopotámii
Dátum pridania: 17.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: martyn21
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 333
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 2m 0s
Pomalé čítanie: 3m 0s
 
Prvotné nálezy pochádzajú ešte z neolitu, sú to idoly z pálenej hliny nájdené v Tell- es Sauváne a Tell Braku, môžeme ich nazvať počiatkom sochárstva na území Mezopotámie. Medzi diela ktoré už majú prvky neskoršieho umenia môžeme zaradiť mramorovú sošku ženy z ktorej sa dochovala iba hlava, oči a obočie mali byť zrejme vykladané drahými kovmi alebo inými materiálmi, takisto vlasy boli pod pokrývkou ktorá sa nenašla, keďže socha nemá účes prepracovaný .

Obdobie prvých kráľovstiev je súčasne aj obdobím rozvoja sochárstva. Sochy a sošky sa však nachádzajú zväčša v chrámoch pod obrazmi bohov kde pripomínajú prosby darcu. Medzi centrá, kde sa doteraz našlo najviac týchto artefaktov, patrí Tell Asmar v údolí Dijaly, kde zrejme pôsobila veľmi vyspelá dielňa, čomu svedčia nálezy v chráme boha Abua. Ďaľším nálezom z tejto oblasti
je socha kňaza a kňažky alebo kráľovského páru z veľkými očami s pohľadom "do večnosti". Podobné sošky boli nájdené v Tell Chuere a v údolí Cháburu. Kontrastné diela pochádzajúce z Mari sa líšili v spracovaní napr. oblé tvary ako aj okrúhla tvár Správcu Ebihila narozdiel od "hranatých" diel pochádzajúcich z údolia Dijaly, hĺbka pohľadu, pokojná tvár bez strnulosti, ktorá bola typická pre strnulé diela z údolia Dijaly, a jemné vypracovanie detailov v tomto prípade suknice "kaunaké".

Novosumerské obdobie je typické pre sochy z tvrdého kameňa zväčša dioritu, ktorý bol dovážaný z arábie. Medzi hlavné znaky patrí mohutnosť, tvarované svaly na ľavej ruke, ktorú nezahaľoval odev ale hlavným znakom bola uzatvorenosť sôch to znamená že žiadna ich časť či už ruka alebo noha nevystupovala z hmoty, týmto sa sochy stávajú strnulými a sochárstvo rýchlo upadá, sochy strácajú pohyb a éra veľkých sochárskych diel končí na začiatku druhého tisícročia.

Chammurapiho ríša a amoritské kráľovstvá - Zatiaľ čo architektúra sa mohla tešiť rozmachu sochárstvo
sa nevyvíjalo v tomto smere. Strnulosť zostávala aj naďalej hlavným znakom sochárstva a u niektorých diel sa objavuje slabý manierizmus. Malou vínimkou je "bohyňa s nádobou s tečúcou vodou" je síce strnulá ale modelácia jej dáva istú vznešenosť ktorú u iných diel nenachádzame...
 
Galéria k článku [2]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.