Artemidin chrám v Efeze

„Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta, a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“
Filón Byzantský

Filón neopisuje apokalypsu, ani žiadnu inú prírodnú katastrofu.Snaží sa len povedať to, čo v zásade tvrdia všetci autori staroveku: že Artemidin chrám v Efeze bol najnádhernejšou stavbou na svete.
Efez je aj dnes na prvom mieste: je najväčším poľom antických zrúcanín. Kedysi však bol držiteľom mnohých prvenstiev. Bol aj hlavným mestom gréckej Iónie a rímskej Ázie, i rodiskom Homéra, prvého epického básnika a miestom prvých písomných záznamov Iliady a Odysei.

História Efezu začala po trójskej vojne, čiže približne v 12 st. pred n. l. Vtedy tam údajne prišiel Androklos a s mužmi z ostrova Samu postavil mesto. Či to bolo vtedy a takto, je rovnako nejasné, ako Androklova identita, isté je iba to, že Efez vznikol. Po dórskom vpáde a komplikovanom usádzaní sa gréckych kmeňov sa spolu s Aténami stal hlavným kultúrnym centrom iónskej skupiny. Už v 8.-7. st. pred n. l. stál s Milétom a Halikarnasom na čele hospodárskeho a politického rozvoja gréckeho sveta. V polovici 7. st. pred n. l. tu vzplanulo revolučné hnutie, ktoré sa rozšírilo po celom Grécku a viedlo k nahradeniu aristokracie tyranidou. Za tyranidy v Efeze vznikli široké triedy a vyrástli výstavné budovy, vyčistený prístav bol spojený s morom umelými kanálmi. Ako každé grécke mesto, Efez mal aj svoje divadlo, odeón, i štadión, ale veľkolepejšie. A mal aj Artemidin chrám.

Chrám stál od mesta približne sedem kilometrov na východ a jeho územie nespadalo pod nijakú vládu. Územie chrámu bolo svojským, neutrálnym a nedotknuteľným svätým štátom a každý kto doň zavítal bez zbrane mal právo neporušiteľného azylu. A nielen na ľudí sa vzťahovala nedotknuteľnosť. Peržania si doň uložili zlato ako do trezoru. Herakleitos si sem pred smrťou uložil svoje dielo O prírode.

Akousi predhistóriou chrámu bola malá svätyňa s drevenou sochou. Koncom 8. st. pred n. l. svätyňu prestavali a zväčšili. K ďalšej prestavbe došlo v polovici 6. st. V 5. st. pred n. l. sa na tomto pozemku našla spodná voda a pred Efezanmi stála výzva. Rozhodli sa postaviť Artemide chrám – úplne nový a na inom mieste.
Jeho stavbou poverili Chersifrona a jeho syna Metagena, staviteľov z Knóssu na Kréte, kde monumentálna architektúra mala tisícročnú tradíciu. Plány boli skutočne monumentálne: chrám mal byť dlhý 110 metrov, široký 55 metrov. Z každej strany ho mali v dvoch radoch obkolesovať osemnásť metrov vysoké stĺpy, spredu osem, zboku dvadsať stĺpov. Vnútorné členenie malo byť trojdielne; prednú časť malo niesť osem stĺpov, zadnú štyri a vnútornú osemnásť stĺpov plus jeden za sochou bohyne. Celý chrám teda malo niesť 125 stĺpov. Dovtedy najvyšších, aké boli použité. Efezania trvali na mramore.

Skôr než sa vystavila objednávka pre jeden z lomov, o ktorom sa rozmýšľalo, našiel sa dvanásť kilometrov od budúceho staveniska doposiaľ neobjavený lom veľmi kvalitného mramoru. Problém prepravy vyriešil Chersifon s veľkou invenciou. Stĺpy dal zo všetkých strán obložiť hrubými fošňami, fošne zapustil do pevných trámov, uprostred trámov dal urobiť čapy a na čapy pripevnil veľké kolesá. Na stavenisku potom stĺpy pozdvíhali pomocou žeriavov ťahaných býkmi, aj keď podľa legendy komponenty stavby dala dohromady sama Artemis za jednu noc.
Unikátnosť stĺpov bola nielen v ich rozmeroch a počte, ale aj v ich forme a výzdobe. Chrám sa stal prvou monumentálnou stavbou postavenou v iónskom slohu a vyhlásili ho za miesto zrodu tohto štýlu. 26 stĺpov stálo na podstavcoch s takmer dvojmetrovými reliéfmi významných umelcov.
Reliéfmi bol zdobený aj predný a zadný štít strechy. Tá bola vo výške 25 metrov a nad štítom niesla obrovské mramorové súsošie pravdepodobne Artemidy s lukom a jeleňom uprostred družiny nýmf. Na rohoch strechy boli štyri mramorové býky v nadživotnej veľkosti. V samotnej cele chrámu bol oltár a cédrová socha bohyne.Na sochárskej výzdobe sa pričinili najväčšie umelecké špičky Grécka. Efez dokonca usporiadal konkurz na sochu ranenej Amazonky. Pozvaní boli Feidias, Krésilos, Fradmon a Polykleitos.Nakoniec to vyhral Polykleitos.

Sto dvadsať rokov trvala stavba Artemidinho chrámu. Dokončili ju Paiónios Efezský a Démetrios koncom 5. st. pred n. l. No už 21.júla 356 pred n.l bol chrám zapálený.V den narodenia Alexandra Veľkého ho nevedno ako zapálil Hérastatos.Pri požiari zmizlo aj spomínané perzské zlato a Herakleitova kniha.
Opravu chrámu nariadil Alexander Veľký, keď vtiahol do Efezu. Vypracovaním plánu poveril svojho dvorného architekta Deinokrata. Deinokrates usúdil, že niet čo zlepšiť, prekreslil pôvodný projekt a pridal iba desaťschodovú mramorovú terasu pod chrámom.Opäť sa v Efeze zišli najlepší umelci. Výzdobe oltára sa venoval Praxiteles, na stĺpoch pracoval Skopas.

Obnovená sláva chrámu trvala pol tisícročia. Opäť bol dejiskom bohoslužieb, pútnickým miestom, útočiskom umiernených zločincov; nijaký miestodržiteľ Ázie nenastúpil na trón skôr, než sa nepoklonil Artemide.
Potom r. 262 n. l. prišli Góti a chrám vyplienili. Efezania prisahali, že ho zase obnovia, ale už tak nikdy neurobili. Keď ho dal r. 401 sv. Ján Chryzostomus definitívne zlikvidovať, väčšina Efezanov bola kresťanského vierovyznania. Aj samotný Efez postihol neblahý osud – 13. septembra 1922 do Smyrny vtrhla turecká armáda, zapálila grécku štvrť a vyvraždila grécke obyvateľstvo.
Najkrajší div sveta teda už dávno nestojí, ostali z neho len pováľané stĺpy a pár vykopávok, ktoré mu krásu už nikdy nevrátia. Čas nakoniec strávi aj tieto pozostatky.