Filmové dielne sveta a vznik filmu na ostrovoch

Roky 1900 až 1908 sa právom nazývajú ako roky púťového biografu. Film sa
potom, ako bol jednou z atrakcií výstav a jarmokov zrazu stal úplným fenoménom týchto zábav. Film sa stal veľmi obľúbeným hlavne medzi nižšou vrstvou (pochopiteľne, kvôli cene), ktorej sa naskytla možnosť užiť si zábavu na vyššej (intelektuálnej) úrovni. V USA neboli typickým miestom premietania filmov jarmoky a púte (ako to bolo časté v Európe) ale bary a herne, ktoré sa nazývali arkády. Arkády poskytovali zábavu pracujúcim ľuďom (baníkom, robotníkom), ktorý boli najčastejšími návštevníkmi týchto „kín“. Prvým človekom, ktorý zabezpečil stále fungovanie permanentného „kina“ bol
Adolph Zukor (neskorší šéf štúdia Paramount), svoje kino nazval Crystal Hall
( v preklade: kryštálová sieň). K rozvoju filmu prispel aj pokles záujmu ľudí o divadlo (finančné dôvody), ale aj o literatúru. V literatúre je toto obdobie obdobím prechodu naturalizmu k symbolizmu, a práve táto nejednotnosť ( a roztrieštenosť) literárnych kruhov spôsobila pokles popularity literatúry.

V prvých rokoch nového storočia si Francúzsko udržuje post svetového dominanta v počte, a takisto v kvalite filmov. Hegemónia krajiny galského kohúta je ohrozená iba neskôr, a to hlavne produkciou z Talianska, Dánska, Spojených štátov, ale hlavne produkciou z Veľkej Británie. Rozvoj filmovej produkcie zapríčinil aj čoraz väčšiu výmenu filmov medzi jednotlivými národmi. Kým v krajinách ako: Francúzsko, Anglicko či Dánsko silne prevažoval export zatiaľ v Nemecku, Rusku a v menších krajinách silne prevažoval import filmového materiálu. Na celom svete prevládal Mèliesovský štýl natáčania, čiže typ univerzálneho tvorcu. Najdôležitejšou profesiou bola profesia kameramana (hlavne kvôli natáčaniu, ktoré bolo stále najdôležitejším prvkom výroby). Podobný bol pôvod ľudí ,ktorý sa dostali k filmovej produkcii.
Väčšina tvorcov malo niečo spoločné s divadlom (tých ale ubúdalo) alebo s fotografovaním (tých zas pribúdalo). Dominantné postavenie Francúzska postupne slabne, hlavne kvôli rozvoju národných kinematografií v Anglicku
a v USA. Činnosť národných kinematografií sa však nesústreďovala do centra
(vo Francúzsku to bol Paríž), ale do provinčných stredísk. V Anglicku do boli mestá v grófstvach ako Yorkshire a Lancashire. Významným strediskom sa neskôr stalo mestečko Brighton, ktoré sa stalo miestom pôsobenia najväčších
Britských tvorcov , hlavne J. Williamsona a G. A. Smitha.
G.A Smith bol objaviteľom viacerých filmových trikov (napr. dvojexpozícia),
takisto bol novátorom (nepoužíval divadelné prvky napr. stála vzdialenosť medzi kamerou a snímaným objektom), ale aj autorom rôznych typov záberov
(zaviedol a na tú dobu často používal detailné zábery). Smith a jeho experimenty sa v Európe netešili priazni divákov, úspech mali iba v Spojených štátoch.
Významným dielom bol film Útok na čínsku misiu (režírovaný Williamsonom),
Hlavne kvôli odvážnemu rozhodnutiu režiséra vniesť do filmu dynamiku, čím sa úplne zriekol ideí Meliesa (jeho ideou bola statickosť záberu ). Anglický film sa až príliš pridržiaval konzervatívnych prístupov, čo zapríčinilo jeho vytlačenie z trhu zahraničnou konkurenciou. Medzitým v USA nastal prudký rozvoj filmu,
najvýznamnejšími firmami sa stávajú Biograph a Edison Company.
Centrami filmového diania sa stali mestá New York, Chicago, San Francisco,
Philadelphia či Boston.