Vznikla tak úplne nová situácia, ktorá umožnila dostať sa k moci filmovému kráľovi Adolphovi Zukorovi, zásluhou ktorého nastal prílev európskych filmov do USA, zmenil sa ja spôsob výroby filmov (začal sa používať európsky vzor), a takisto aj miesta premietania (nickelodeoni boli nahradené prepychovými sálami). Európsky vzor spočíval vo výrobe veľkolepých výpravných filmov, tým sa film istým spôsobom začal približovať opäť k divadlu. Prvé filmové skúsenosti získal aj jeden z najväčších divadelníkov tohto obdobia David Belasco (hlásil sa k nemu aj Griffith, ako zdroj inšpirácie ). Koncom roka podpísal Griffith zmluvu s firmou Mutual a pustil sa do najväčšieho projektu svojho života. Griffith už dlho chcel sfilmovať monumentálny príbeh o Amerike. Jeho najodvážnejšími projektmi sú filmy Intolerancia, ktorá stála na tú dobu neuveriteľnú sumu (cca. 2mil.USD) a film Zrodenie národa.
Film Zrodenie národa je reprezentantom južanskej ideológie, autor sa venuje porážke juhu v občianskej vojne a zrušeniu otroctva, ktoré tvrdo kritizuje. Práve za tento rasistický postoj bol Griffith veľmi tvrdo kritizovaný inteligenciou, ale pravidlo, že aj negatívna reklama je predsa len reklama sa do poslednej bodku potvrdilo. Film bol právom velebený za fantastický štýl nakrúcania, ktorý sa stal vzorom pre väčšinu filmov na ďalšie dve desaťročia. Dielo znamenalo obrovský finančný úspech štúdia, ale aj režiséra (práve kvôli úspechu tohto film si mohol dovoliť natočiť film Intolerancia- najdrahší film tej doby).Dlhé mesiace nebolo občana USA, ktorý by nechcel vidieť film a tým sa zapojiť do vášnivej diskusie. Intolerancia sa skladala z štyroch častí Pád Babylonu, Utrpenie Ježiša, Bartolomejské noci a štvrtá časť Matka a zákon. Griffith chcel týmto filmom poukázať na boj medzi dobrom a zlom, útlakom a nespravodlivosťou.
Víťazstvom lásky sa končí iba časť zo súčasnosti (Matka a zákon). Film bol negatívne hodnotený hlavne inými režisérmi (Delluc, Ejzenštejn). Finančný neúspech filmu Intolerancia do veľkej miery ovplyvnil budúcu kariéru Griffitha,
Jeho ďalším filmom bol film Srdce sveta (natočený v Európe).
V roku 1917 odchádza do Anglicka, kde natáča pre rôzne spoločnosti, o dva roky neskôr (rok 1919) zakladá s Chaplinom, Fairbanksom a s Mary Pickfordovou najvýznamnejšie štúdio prvej polovice 20. storočia s názvom United Artists, pre ktoré natočil filmy ako: Ulica snov, Deti veľkej revolúcie, Deti slobody a takisto aj zvukový film Abraham Lincoln.

Pozícia filmu pred 1. svetovou vojnou

Pred prvým dňom prvej svetovej vojny existovalo na zemi podľa amerického filmového časopisu približne 60000 permanentných kín. Najväčší podiel mali Spojené štáty americké (16000), Anglicko (5000), Nemecko (3000) a Rusko (1300). Neexistoval však štát bez kina, prvé projekcie sa uskutočnili aj na Aljaške, v Afrike, či v juhovýchodnej Ázií. Film je pred prvou svetovou vojnou najväčším fenoménom spoločenského života, ktorý láka o nepoznanie viac ľudí ako literatúra, divadlo, či ostatné umelecké odvetvia. Postupne sa zmenšuje aj počet skupín bojujúcich proti filmu (masového diváka nepresvedčila ani štatistika, podľa ktorého pripadá na 250 filmov: 97 vrážd, 60 prípadov opilstva alebo prostitúcie 45 samovrážd, 22 únosov ), niektoré z nich menia taktiku a požadujú kompletnú reformu filmového umenia. Pre film začali tvoriť aj významný predstavitelia iných druhov umenia ako Gerhart Hauptman (napísal scenár k filmu Atlantis dánskej firmy Nordisk) a Arthur Schnitzler, ale od uznania filmu ako siedme umenie boli filmári ešte stále ďaleko, inteligencia uznala film (iba) ako špecifickú syntézu šiestich umení: architektúry, hudby, maliarstva, sochárstva, tanca a poézie.

Víťazstvo amerického filmu

V prvých rokoch prvej svetovej vojny došlo k zásadnej zmene na svetovom filmovom trhu. Po roku 1914 bolo približne 50% všetkých nových filmov americkej produkcie. K absolútnej porážke európskeho filmu došlo v roku 1917.
Francúzsko ako niekdajšia dominanta už iba spomínala na predošlú slávu, sľubne sa rozvíjajúci dánsky a taliansky film nestíhali tempo výroby.
Hollywood sa stáva strediskom svetového filmy, každý mesiac vyrastá v niektorej časti tohto kedysi malého mestečka nové filmové štúdio. Postupne zanikli aj spory medzi trustom a nezávislými (Najvyšší súd USA v roku 1915 rozpúšťa kedysi všemocný trust). Dominantné postavenie má jediná existujúca firma bývalého trustu Vitagraph (Biograph a Edison Company zanikli alebo boli predané) a Paramount, ktoré vedie Adolph Zukor. Do roku 1916 to bola aj firma Triangle, pre ktorú pracovali aj Sennett, Griffith a Ince, ktorá však neskôr ustupuje do pozadia. Z talentovaných hercov, režisérov a producentov ako napríklad Charles Chaplin, Douglas Fairbainks, Adolph Zukor, William Fox, Mack Sennett, Thomas Ince, Mary Pickfordová alebo David W.Griffith sa stávajú neskutočné hviezdy Hollywoodu. Významným americkým režisérom sa po čase stal Thomas Ince, skromný filmár s obrovským zmyslom pre dokonalú organizáciu, ale úplne bez umeleckých ambícií. Ince pôsobil v Hollywoode ako herec, neskôr univerzálny tvorca a režisér kovbojok. Jeho najväčším filmom bol film Civilizácia, ktorý znamenal pokus o napodobenie filmu Intolerancia. Na rozdiel od svojho vzoru si Civilizácia získala obľubu európskych tvorcov (hlavne Francúzov z Film d´artu).

Ďalšia fáza filmových dejín (medzivojnové obdobie) začína po roku 1918. Bolo to obdobie Charlesa Chaplina a obdobie postupného prechodu nemého filmu k zvukovému filmu ( Jazz singer–1927), ale to už je ďalšia kapitola dejín filmové umenia.