Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Konkatedrála sv. Martina

HISTÓRIA:
Konkatedrála sv.Martina je postavená v gotickom slohu.Postavili ju v 14.stor. na základoch románskeho kostola,ale vysvätili ju až v roku 1452.V 18.st.ju pod vedením ostrihomského biskupa Imricha Esterhažyho začali prestavovať.Vymaľovali a zariadili ju v barokovom slohu.

Hlavný oltár zhotovil v rokoch 1733-1735 sochár Georg Rafalel Donner.V prestavanom kostole bola ako prvá korunovaná Mária Terézia.V kaplnke v predĺžení severnej lode chrámu sú uložené ostatky sv.Jána Almužníka,podľa ktorého sa aj kaplnka nazýva.V 19.st.Konkatedrálu "očistili" od barokovej dekorácie a upravili ju v rekonštuovanom gotickom slohu.Časť bohoslužobných predmetov preniesli do Ostrihomu a do Budapešti.Korunovačné slávnosti v Dóme dnes pripomína koruna na
vrchole veže,koruna vo výplni pestrofarebného okna za hlavným oltárom a zoznam korunovaných kráľov a kráľovien,namaľovaný na stene vľavo od oltára. Korunu umiestnili na vrchol strechy v 18.st., keď namiesto starej zhorenej osadili zvlnenú barokovú srechu,ktorá však v roku 1765 zhorela po zasiahnutí bleskom.Vežu opravili a predĺžili ju o 12 lakťov.

KORUNOVÁCIE:
Uhorských panovníkov najskôr korunovali v Stoličnom Belehrade,ktorý však obsadili Turci a tak korunovácie prebiehali v Bratislave v Konkatedrále sv.Martina. V rokoch 1563-1830 tu korunovali 19 panovníkov,z toho desiatych Habsburgovcov,neskôr Habsburgovcov--Lothringenovcov,Máriu Teréziu ako poslednú z Habsburgovcov a osem kráľovských manželiek.

V Konkatedrále sv.Martina korunovali týchto uhorských panovníkov a ich manželky:
Maximilián,Mária-jeho manželka,Rudolf,Matej II.,jeho manželka Anna,Ferdinand II.,jeho druhá manželka Mária Anna,prvá manželka Ferdinanda III.,Ferdinand IV.,Mária Eleonóra-tretia manželka Ferdinanda III.,Loepold I., Jozef I.,Karol III.,jeho manželka Alžbeta Kristína,Mária Terézia,Leopold II.,Mária Ludovika - tretia manželka Františka I.,Karolína Augusta-štvrtá manželka Františka I.,Ferdinand V.

Ako prvého v Konkatedrále sv.Martina korunovali Martina Maximiliána,syna Ferdinanda I.,dňa 8.9.1568. O deň neskôr korunovali jeho manželku Máriu.Slovenský humanista Martin Rakovský napísal k tejto príležitosti oslavnú báseň Plausus Musarum in coronationam Maximiliani,po slovensky Hold múz Maximiliánovej korunovácii.O slávnosti sa nám zachovali mnohé spisy.Najznámejší je text kráľov- ského úradníka Jána Listhiusa.

Jednou z najvýznamnejších panovníčok v Uhorsku bola Mária Terézia.Korunovali ju v Konkatedrále sv.Martina 25.6.1741.Jej manželom bol cisár František Štefan Lotrinský.Správa o korunovácii sa zachovala v diele Solennia Inauguralia od šenkvického rodáka Martina Juraja Kovachicha. Posledným panovníkom,ktorý bol korunovaný v Konkatedrále bol Ferdinand V. Štyri roky po jeho korunovácii Dóm vyhorel.

Panovníci korunovaní v Konkatedrále sv.Martina po korunovácii spravili aj so sprievodom okruh po Kráľovskej ceste,ktorá išla cez dnešné Staré Mesto.Dnes sa tam nachádzajú zlaté korunky vsadenédo dlažby.

SÚČASNOSŤ:
Konkatedrála sv.Martina je trojloďový gotický kostol.K najzaujímavejším dielam interiéru patrí barokové súsošie sv.Martina na koni odliate do olova.Zhotovil ho Georg Rafael Donner v roku 1734.Z južnej časti Konkatedráli sv.Martina na Rudnayovom námestí stojí pomník Antona Bernoláka, ktorý navrhol kodifikáciu spisovnej slovenčiny.Pod shodišťom vľavo je busta G.R.Donnera,významného sochára a vpravo busta hudobného skladateľa Franza Liszta,ktorý v Dóme dirigoval korunovačnú
omšu.V blízskosti sa nachádza Rybné námestie,na ktorom stojí barokový stľp Najsvätejšej trojice. Nazýva sa aj morový stĺp.

V sučasnosti prebieha archeologický výskum podzemia Konkatedrály.Pripravuje sa tam montáž podlahového kúrenia,čo bol dôvod odkrytia podlahy.V ľavej časti lode sa pod dlažbou objavila krypta s rakvami. Sú datované na rok 1702.Ďalej sú tam línie múrov,pravdepodobne sú to staršie kostoly, stojace na tomto mieste.Dóm bol pre verejnosť z časti uzavretý.Rekonštrukcia mala prebiehať do augusta 2003.

Linky:
www.bratislava.sk - bratislava.sk

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk