Celý antický svet poznal Delfy a ich veštiareň V antickom grécku odpovedala na otázky kráľov, vojvodcov a filozofov, ako napríklad Alexander veľký, Oidipus a Solón, veštkyňa Pýtia vo veštiarni. Delfy ležia v samom strede Grécka, v pohorí Parnas. Pre ich krásnu polohu ich nazývali „pupkom Zeme“.

Apolónova svätyňa
Delfská veštiareň bola pôvodne pôsobiskom bohyne Zeme Gaie. Okolo roku 1000 p.n.l. sem prišli Dóri, ktorí uctievali boha pastierov Apolóna. Ten bol tiež pastierom veštenia. Vždy osobne zvestoval svoje veštby Pýtii a tá ich tlmočila návštevníkom veštiarne. Niekedy si ľudia jej proroctvá nevysvetlili správne, lebo v tranze rozprávala neartikulovane a nejasne. Ako napríklad lýdsky kráľ Kroisos, ktorý chcel vedieť, či má ísť do boja proti perzskej ríši. Odpoveď znela: „Ak prekročíš rieku Halys, zničíš veľkú ríšu.“ Kroisos ale netušil, že Pýtia môže myslieť aj jeho vlastnú ríšu a tak ho Peržania porazili v boji a zajali. Aj tak mala veštiareň najväčšie zisky práve z politických proroctiev, ktorými si získavala autoritu.

Pýtia
Pýtia, symbol Delf, bola skôr úloha, alebo povolanie než konkrétna žena. Pýtie sa často striedali. Predpovedať mohli len raz do mesiaca, a to siedmeho. Cez zimusa neveštilo. Spočiatku v úlohe Pýtie vystupovali 15-ročné panny z ľudu. Ženy napriek tomu nemali právo využívať služby veštiarne. Pýtať sa mohli len prostredníctvom mužov. Pýtie sa delili na také, ktoré odpovedali na akékoľvek otázky, iné odpovedali iba na otázky o osude ľudí, alebo ich odpoveď znela iba áno áno alebo nie. Tieto Pýtie vyťahovali z vrecka fazuľu – čierna znamenala nie a biela áno.

Priebeh ceremónie
Nahá Pýtia sa najprv ponorila do očistného kúpeľa v Kastalskom prameni a potom sa napila posvätnej vody. Niekoľko dní predtým sa najprv musela postiť. Potom ju kňazi odprevadili do chrámu, kde vodou pokropili kozľa, prípadne býka, ktorého musel Apolónovi obetovať ten, kto sa pýtal. Ak bolo zviera pokojné, nemohlo sa v ten mesiac veštiť. Ak sa zviera vzpieralo tak ho zabili a telo spálili. Potom Pýtia dýchala dym z horiaceho smrekového dreva, kadidla, ópia, blenu a iných halucinogénnych prísad. Keď upadla do tranzu odprevadili ju do vešteckej miestnosti a posadili ju na známu trojnožku. Potom sa jej návštevníci pýtali na otázky, na ktoré odpovedala básnickou rečou. Až bola vyčerpaná, vystriedala sa z inou Pýtiou.

Delfy
Veštiareň začala upadať okolo roku 362 p.n.l., lebo väčšina tunajšieho obyvateľstva sa začala prikláňať ku kresťanstvu. Po príchode Rimanov ju začali plieniť a vykrádať až úplne zanikla.
Delfy boli známe aj svojimi hrami, ktoré sa významom zaraďovali hneď za olympijské, umeleckými súťažami dokonca pred ne. Ich hlavným programom boli preteky v hre na píšťale a na citare, v speve so sprievodom píšťaly a v básnických a dramatických skladbách.