Týmto severným vchodom dnes do pyramídy vchádzajú turisti.Vnútri vedie jedna chodba smerom dolu k nedokončenej pohrebnej komore,druhá chodba stúpa hore a ústi do Kráľovej komory v samom strede stavby.Z tejto chodby vedie odbočka do inej nedokončenej miestnosti,označovanej ako Kráľovnina komora.Za ňou sa nachádza úzka chodbička,objavená v apríli 1993,ktorá vedie k malým dverám.
Neďaleko Veľkej pyramídy stoja hrobky Chufewových hodnostárov a príbuzných.Nachádzajú sa tu aj mastaby a malé jamy,v ktorých boli kedysi uloženeé lode.Vykrádači hrobov však obsah jám rozkradli už v staroveku.Roku 1954 boli v piesku na južnej strane pyramídy objavené rozobraté časti veľkej lode.Ich poskladanie trvalo 10 rokov.Je možné,že loď slúžila za Chufewovho života ako reprezentačné plavidlo.

Dokonalá orientácia Veľkej pyramídy,ktorej štvorcová základňa leží takmer presne v smere sever – juh a východ – západ,a rôzne mystické interpretácie rozmerov pyramídy viedli k niektorým podivným teóriám o zmysle týchto stavieb.Niekoľko britských astronómov 19.storočia tvrdilo,že pyramídy vznikli ako observatóriá a mohli vraj slúžiť ako slnečné hodiny. Astronóm Charles Piazzi Smith na základe rozmerov pyramíd ,,dokázal“,že sú dielom božím,výtvorom ,,božského geometra na nebesách“,a že je v nich zakódovaný dátum druhého príchodu Krista.Iní pyramídológovia sa nazdávajú,že tieto stavby postavili návštevníci z vesmíru.

Archeologické a literárne doklady naznačujú,že sa pyramídy stavali na uctenie pamiatky mŕtvych faraónov,neboli však nevyhnutne ich hrobkami.Pyramídy a ďalšie hroby mohli tiež slúžiť ako sídla ka ,ináč povedané ducha,v ktorého posmrtnú existenciu starí Egypťania verili.Rimania neskôr pyramídy kritizovali ako prejav okázalej márnivosti.Plinius Starší (23-79 n.l.) ich nazval ,,márnivými a bláznivými stavbami,ktorými králi vystavujú na obdiv svoje bohatstvo“.Nemohol však predvídať,že práve svojou pompéznosťou naplní Veľká Chufewova pyramída sen svojho tvorcu o nesmrteľnosti : vďaka nej sa nestratilo z pamäti sveta jeho meno už takmer päťtisíc rokov.

UMENIE BALZAMOVAŤ
Egypťania verili,že na to,aby sa ich telo mohlo tešiť z posmrtného života,musí zostať neporušené.Na základe toho sa vyvinula technika mumifikácie.Slovo múmia pochádza z arabského mumíja,čo značí asfalt.Ľudia sa totiž kedysi nazdávali,že zachované očerneté telá svoju farbu získali ponorením do dechtu.
Pri balzamovaní sa najskôr rozrezalo brucho.Otvorom sa vybrali črevá,pľúca,pečeň a žalúdok.Mozog vyňali otvorom vyrezaným v spodine lebečnej.Tieto orgány sa uchovávali oddelene v nádobách vedľa tela (v neskorších obdobiach sa do tela vracali).Aby odstránili všetky telesné tekutiny,natreli telo nátronom,prírodnou soľou s vysokým obsahom uhličitanu sodného,ktorý pochádzal z vyschnutého jazera v nílskej delte.Práve tá zrejme spôsobila,že po šiestich až ôsmich týždňoch boli telá suché a nepodliehali nijakým ďalším zmenám.Nakoniec mumifikátori telo zabalili do niekoľkých vrstiev plátna(niekedy zakryli tvár maskou),uložili do drevenej tvarovanej rakvy (drevo vyhladili sadrou a namaľovali naň idealizovanú podobu tela zosnulého) a pochovali.

Bohovia posmrtného života
Anup (Anubis),staroegyptský boh mŕtvych,mal šakaliu hlavu a spájali ho hlavne s pohrebnými obradmi.Starí Egypťania ho považovali za vynálezcu balzamovania,pretože vraj ako prvého balzamoval boha Usira (Ozirisa),ktorý – ako sa patrí na vládcu mŕtvych – je často zobrazovaný v podobe múmie.