referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Jela
Pondelok, 19. apríla 2021
Gíza: Dedičstvo faraónov
Dátum pridania: 09.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sindy
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 095
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 
Veľká pyramída faraóna Chufewa (Cheopsa) sa týči ako hrdé svedectvo predstavivosti a stavebného umu starých Egypťanov.Takmer neporušená prečkala stáročia a zachovala sa nám ako posledný z niekdajších siedmich divov sveta.

V Gíze,ležiacej v strede plochej púšte osem kilometrov od Káhiry,sa k nebu týčia tri veľké pyramídy.Stoja nad komplexom menších pyramíd a hrobov okolo.Blízko sa nachádza aj Veľká sfinga.Tieto divy staroveku jestvujú už takmer 5000 rokov,ale až od 19. storočia začínajú archeológovia zisťovať,ako a prečo vznikli.Mesto Gíza sa rozkladá v dolnej časti nílskej delty,ktorá kedysi tvorila hranicu medzi Horným a Dolným Egyptom.Keď sa asi okolo roku 2925 pred.n.l. obe kráľovstvá spojili,novovzniknutý egyptský štát si zriadil nové hlavné mesto v Mennofere (Memfida) na západnom brehu Nílu.To sa stalo domovom faraónov,ktorí krajine vládli takmer 3000 rokov v tridsiatich po sebe idúcich dynastiách.Tri veľké pyramídy v Gíze boli postavené v období štvrtej dynastie (asi 2575-2465 pred.n.l.).

Prvá v poradí,a zároveň najväčšia z nich,bola hrobkou faraóna Chufewa,ktorého grécky historik Herodotos nazýval Cheops.Ako druhú postavili prostrednú pyramídu.Je o čosi menšia a patrila Chufewovmu synovi Raachevovi (Chefrénovi).Tretiu,oveľa menšiu pyramídu si dal postaviť faraón Menkowré,po grécky Mykerinos,Chufewov vnuk.Egypťania považovali faraónov za žijúcich bohov,ktorým je súdené sa po smrti pripojiť k mnohým ďalším uctievaným bohom.Niektorí bohovia,ako napríklad vládca mŕvych Usire (po grécky Oziris) a Anup (Anubis) – boh so šakalou hlavou,sa zúčastňovali súdu nad mŕtvymi.Egyptskí panovníci si stavali ,,príbytky smrti“,tvorené komplexami podzemných sietí,v ktorých bolo všetko potrebné pre posmrtný život,vrátane potravín,nádob a šperkov.Tieto hroby sú vhodne umiestnené skraja púšte na západnom brehu Nílu. (V predstavách starých Egypťanov sa miesto,kde zapadá Slnko,spájalo so smrťou.)

Najstarší faraóni prvej a druhej dynastie si dávali budovať malé obdĺžnikové hrobky zvané mastaby.Také sa našli v Sakkáre,ležiacej západne od Memfidy,a v Abyde.Na nové riešenie - hrobku v podobe pyramídy – prišiel o sto rokov skôr,ako sa začali stavebné práce na pyramídach v Gíze,faraón tretej dynastie Džóser.Táto prvá pyramída sa vypínala do výšky 60 metrov uprostred sakkárskej púšte.Mala šesť stupňov a na rozdiel od všetkých predchádzajúcich stavieb bola obložená kameňom.Neskorší faraóni stavali pyramídy s hladkými stenami – napríklad Červenú pyramídu v Dahšúre.Vrchol tohto výtvarného riešenia potom predstavujú práve mohutné pyramídy v Gíze.Obrovská Chufewova pyramída (jej vrchol dnes chýba) pôvodne siahala do výšky 146,6 metra.Je taká veľká,že by sa do nej podľa jedného odhadu vošlo naraz Westministerské opátstvo,londýnska katedrála sv. Pavla,Chrám sv. Petra v Ríme a katedrály vo Florencii a v Miláne.

Vystavali ju z dva a pol milióna kamenných kvádrov s priemernou váhou dve a pol tony.Kvádre spájali bez malty a priliehajú k sebe tak tesne,že – ako poznamenal britský egyptológ Flinders Petrie (1853-1942) – spojom by sa nepretiahla ,,ihla ani vlas“.Táto monumentálna stavba sa budovala asi 30 rokov a nie je len obdivuhodným staviteľským výkonom.Vyžadovala si dopravu veľa ton materiálu a účinnú organizáciu približne stotisíc mužov.Väčšina kameňa pochádza z miestnych lomov,ale vápancové obklady sa museli privážať z Tury,vzdialenej 13 kilometrov na výchdnom brehu Nílu.Ružová žula,použitá na obloženie pohrebnej komory,sa zasa musela dopraviť z juhu,z Asuánu.

Prvýkrát od staroveku do Chufewovej hrobky vstúpili ľudia v 9. storočí na príkaz bagdadského kalifa Ma`amuna,ktorý dúfal,že tu nájde poklad.Jeho ľudia vnikli dovnútra severnou stenou a napokon sa dostali až do pohrebnej komory.Tam však nijaký poklad ani iné cennosti nenašli.Archeológovia si dosiaľ lámu hlavu,prečo bola už vtedy hrobka prázdna ,keď neexistujú nijaké dôkazy ,že by bola predtým vykradnutá.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.