Rembrandt Harmensz van Rijn

Vo veku 63 rokov zomrel 4. októbra 1669 v Amsterdame známy nizozemský barokový maliar Rembrandt. Už v rokoch 1624––1625 mal Rembrandt v Leidene vlastný ateliér. Po odchode do Amsterdamu roku 1631sa vďaka svojim skupinovým podobizniam a portrétom jednotlivcov čoskoro stal vyhľadávaným maliarom. Anatómiou Dr. Tulpa si získal roku 1632 osobitné uznanie. Po uzavretí manželstva so Saskiou van Uylenburghovou roku 1634 viedol nákladný život. Roku 1642 dosiahol vrchol svojej slávy a namaľoval svoj najznámejší obraz Nočná stráž. Pokles objednávok znamenal Rembrandtov finančný úpadok, ktorý sa skončil dražbou jeho majetku roku 1656. Po smrti druhej manželky Hendrickje Stoffelsovej celkom osamel. Umenie Rembrandta, ktorý žil v protestantskom Nizozemsku, je protikladom tvorby Pietra Pauwela Rubensa (→30.05.1640). Rembrandt sa síce tiež zaoberal náboženskými témami, predovšetkým Starým zákonom, nezobrazoval však pompézne dramatické scény, ale vonkajšie dianie redukoval, aby vyzdvihol jeho hlbší obsah. Symbolický význam jeho obrazov zdôrazňovalo majstrovské narábanie so svetlom, používanie šerosvitu. Barokové umenie v Nizozemsku sa pri náboženských obrazoch orientovalo skôr na znázornenie vnútornej zbožnosti. V popredí je zobrazenie meštianskeho života. Objednávateľmi umelcových obrazov neboli králi, kniežatá a cirkev, ale mešťania a gildy (cechy).

Pieter Pauwel Rubens

Rubens, ktorý zomrel takmer šesťdesiattriročný v Antverpách 30. mája 1640, nebol úspešný iba ako umelec, ale bol aj uznávaným diplomatom na francúzskom, anglickom a španielskom dvore. Po dlhých rorkoch vzdelávania sa dvadsaťjedenročný umelec osamostatnil. Po pobyte v Taliansku sa roku 1608 vrátil do Antverp a zriadil si veľkú dielňu. S výnimkou mnohých diplomatických ciest žil v Antverpách. Rubensovo dielo siaha od náboženských, historických a mytologických tém až po krajinkárske a portrétové maliarstvo. Jeho obrazy sú plné vitality a zmyslosti typickej pre barok v náboženských, mytologických aj svetských motívoch (najmä žánrových výjavoch, rodinných portrétoch, neskôr loveckých scénach). Každé dianie sa stáva pohnutou scénou, v kompozícii sa zdôrazňujú predovšetkým uhlopriečky. Farby svojou žiarivosťou zvýrazňujú citovosť a teatrálnosť.

Diego Rodriguez de Silva y Velázquez

Maliar Diego Rodriguez de Silva y Velázquez, ktorý sa stal známy predovšetkým svojimi podobizňami členov španielskeho dvora, zomrel 6. augusta 1660 vo veku 61 rokov v Madride. Velázquez, ktorý pochádzal zo vznešeniej rodiny, získal vzdelanie v Seville. O jeho raných dielach––zväčša zátišiach–-sa vie málo. Roku 1632 odišiel Velázquez do Madridu. Jeho obrazy vzbudili taký rozruch, že ho kráľ Filip IV. roku 1627 prijal do služieb. Dôstojný, trochu meravý postoj, pokľad upretý na pozorovateľa––to boli znaky portrétov členov kráľovskej rodiny. Cestou do Talianska v rokoch 1629––1631, ktorá bola dôležitá pre jeho tvorbu, Velázquez zosvetlil svoju paletu a jeho obrazy získali žiarivosť. Nežnými teplými farbami maľoval podobizne detí. Stvárňoval aj náboženské motívy, historické témy a jazdecké výjavy. Neskôr sa opäť vrátil k portrétom a maľoval osoby v ich prirodzenom prostredí. Roku 1652 bol Velázquez vymenovaný za španielskeho dvorného maliara. Po rozsiahlych prípravách na sobáš infantky Márie Terézie s francúzskym kráľom Ľudovítom XIV. (→09.06.1660) Velázquez ťažko ochorel.