referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Boris
Pondelok, 14. októbra 2019
Egypt
Dátum pridania: 13.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: popovlasac
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 201
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 8.4
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 14m 0s
Pomalé čítanie: 21m 0s
 
•Väčšina zo 69 miliónov obyvateľov Egypta žije a pracuje na zelených brehoch Nílu.
•Prevažnú časť z 1 001 449 km2 krajiny obývajú len kočovní nomádi supi a škorpióny. Osemdesiat percent Egypťanov sa tlačí v úrodnej čiernej delte pri Stredozemnom mori.Každý rok opúšťajú svoju pôdu tisíce feláhov, tunajších rolníkov, ktorí odchádzajú do veľkolepej metropoly Káhiry. To už dlho robí problémy egyptským sociológom ktorí su už aj tak znepokojení prudko stúpajúcou pôrodnosťou – každých 25 sekúnd sa narodí jeden Egypťan. Podľa odhadov by mala mať Káhira okolo 18 miliónov obyvateľov. V dovolenkovej sezóne navštívi denne Káhiru okolo dvoch miliónov turistov. Mimo sezóny je to menšie číslo ale Káhira je najnavštevovanejšie mesto na severe Afriky. Keď prídete do hlavného mesta Egypta, stretnete tu Habeanov, Núbijcov, veselých Felahov, Arméncov, Sýrčanov, Peržanov, Koptov, Židov, Arabov, Beduínov.

Stavby ktoré mali prekonať veky
Ako výzvu budúcim tisícročiam egyptskí stavitelia majstrovsky opracúvali, vztyčovali a starostlivo osadzovali nekonečné tony pevného kameňa. V jednom z najsmelších architektonických projektov, aké stvorila ľudská myseľ, sa dômyselným spôsobom spájali jednotlivé kamenné dosky. Pri pohľade na tieto monumentálne stavby si automaticky vybavíme konštrukčné a projektantské techniky, ktoré by určite lepšie zodpovedali enormným rozmerom pamiatok. Vtedajší stavitelia však pri svojej práci nepoužívali nijaké zložitejšie nástroje než olovnice, uholníky, metre a špagáty. Obrovská armáda obyčajných robotníkov presúvala kamenné kvádre a presúvala ich na určené miesto iba pomocou hlinených násypov, drevených saní, guľatín a ťažkých kladkostrojov. Všetky naše dohady o stavebných postupoch ostávajú čisto hypotetické, lebo nemáme žiadne dôkazy, ktoré by nás uspokojili. Jediným očitým svedkom je Veľká sfinga, ktorá však svoje tajomstvo ďalej ukrýva za záhadným úsmevom 20m nad púštnymi pieskami.

(sochy z chrámu Karnak)
Karnak- Bol postavený za čias strednej ríše. Vtedy to bola veľmi významná svätyňa vyhradená na uctievanie boha Amona. Od obdobia Strednej ríše do rímskych čias pracovali generácie faraónov na rozširovaní týchto chrámov a každý vládca sa usiloval prekonať svojho predchodcu. Tunajšie nápisy hovoria, že prvý chrám postavili v Karnaku v prechodnom období (bezprostredne po zániku Starej ríše), doteraz sa však nepodarilo nijaké poznatky. Najstaršia stojaca pamiatka pochádza z obdobia 12. dynastie. Je to kiosk majstrovsky zrekonštruovaný archeológmi. Najvýznamnejšie budovy sa nachádzajú vnútri troch mohutných múrov postavených z tehál pálených na slnku. Dvor Etiópčanov – 25. dynastia – ustupuje Šešonkovmu stĺporadiu, obrovskej Rameeseho stĺpovitej sieni a nakoniec obelisku kráľovnej Hatšepsut. Nasleduje žulová svätyňa, slávnostná sieň Thutmoseho 3. a chrám bohov Chonsua, Opet, Mut a Ptaha. Baranie sfingy stoja na stráži v dlhej aleji pred chrámom. Egypťania ho považovali za posvätné zviera boha Amona, patróna Wésetu (Téby). O rozmeroch chrámov neskreslene vypovedajú Jeana Francoisa Champolliona : „Starí Egypťania stavali akoby merali 30 metrov“.

Chrám kráľovnej Hatšepsut
Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut s vyvýšenou, no napriek tomu revolučnou koncepciou, nemá v Egypte obdobu. Terasovitá budova navrhnutá architektom Senenmutom sa majestátne zdvíha uprostred prírodného skalnatého amfiteátra.
Hatšepsut - kráľovná 18. dynastie, stavebníčka chrámu v Dér el-Bahrí. Bola vládnucou kráľovnou ( nie iba jeho manželkou), titulovala sa oficiálne ako „kráľ“, dávala sa zobrazovať z panovníckou „božskou bradou“. Na trón nastúpila po kráľovi Thutmosem 2. , ale nevedno za akých okolností. Podľa prevládajúceho názoru egyptológov bola jeho manželkou ( a zároveň sestrou), vlády sa ujala preto lebo s ním nemala mužského potomka. Súčasne si však nárokoval na trón syn Thutmoseho 2., Thutmose 2. , jeden zo synov vedľajších manželiek čí háremových dám Thutmoseho 2. Svoj nárok si však obhájila argumentom, že má oveľa lepší pôvod, ktorý si ešte vylepšila. S pomocou kňazov boha Amona dokázala, že jej skutočným otcom je sám najvyšší boh Amon, ktorý ju splodil v podobe Thutmoseho 1 s jej kráľovou matkou Ilahmose. Mladý Thutmose si však zadovážil rovnako silný argument. Spor sa skončil napokon tým že on ju uznal počas svojej neplnoletosti ako svoju regentku, ona jeho za svojho spoluvládcu. Tento stav sa pretiahol na 22 rokov, čiže do jej smrti. Hatšepsutinu hrobku objavil na sklonku 19. storočia americký archeológ Th. M. Davis v údolí kráľov. Má zo všetkých hrobiek najdlhšiu vstupnú halu ( vyše 200m) a je zo všetkých najhlbšia (bezmála 100m). Vylúpili ju síce už v staroveku, ale našiel sa v nej jej sarkofág a vedľa neho aj sarkofág jej otca Thutmoseho.

Ramesseum
Severozápadne od Memnonových kolosov sa rozkladá Ramesseum, zádušný chrám, postavil ho Ramesse 2. , aby jeho pamiatka žila naveky a na oslavu boha Amona. Obvodové múry boli síce zničené a veľkolepý pylón sa zmenil na trosky, ale majestátne rozvaliny vzbudzujú rovnakú úctu, akoby ich nijaká pohroma nepostihla. Nachádza sa tam bezhlavý kolos z ružovej žuly znázorňujúci Ramesseho, meral pôvodne 18 metrov a mal hmotnosť vyše 1000 ton – nezostalo z neho nič len torzo a troch kamenej drviny. Tento chrám tvorili dve nádvoria, každé z nich predchádzal pylón a zastrešená časť z tromi stĺpovitými sieňami a svätyňou. Prvé nádvorie meralo 34 x 32m, druhé 63 x 41m. Prvý pylón mal dĺžku 63m a výšku 22m. Celý komplex vrátane kráľovského pavilóna obopínal masový múr, do ktorého bola zasadená obrovská vstupná brána s rohovými vežami zakončenými nízkym múrikom. Chrám sa môže popýšiť niečím celkom nezvyčajným a nevídaným na vtedajších stavbách. Zachoval sa bez najmenších architektonických úprav. To že monument zostal verný zámerom pôvodného staviteľa, možno považovať za skutočne mimoriadne šťastie. Faraóni sa totiž generácia za generáciou ihneď po získaní moci obrazne povedané chytili dláta a z úmyslom zahladiť stopy po predchádzajúcich panovníkoch si mienili privlastniť zásluhy vybudovanie za už existujúcich stavieb. Tento architektonický komplex má teda pre bádateľov nesmiernu cenu- vnútri aj vonku, na stĺpoch sú vyobrazené schémy veľkých bitiek a náboženských obradov.

Memnónové kolosy
Na mieste starovekého Wésetu stoja uprostred úrodných polí dve vysoké, vznešené sochy, strážcovia pomyselného chrámu. Tzv. Memnóvé kolosy majú podobu Amenhotepa 3. sediaceho na tróne, dal ich postaviť ako strážcov svojho zádušného chrámu, zničeného pred dávnymi časmi.
Penhotep 3 – kráľ 18. dynastie jeden z najväčších stavebníkov Novej ríše. Panovníckou slávou prevýšil obidvoch predchádzajúcich Amenhotepov i svojho syna Amenhotepa 4. Historici sa zhodli že bol najmárnivejším a najmárnotratnejším spomedzi všetkých egyptských kráľov. Obklopil sa neslýchaným prepychom, bez ohľadu na náklady staval paláce a chrámy, vydržiaval si hárem na stovky egyptských a ázijských krásavíc a venoval sa najmä radovánkam. Kráľom bol 38 rokov a sídlil v luxusnom paláci v západnov Wésete.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [9]
Podobné referáty
Egypt SOŠ 2.9469 431 slov
Egypt SOŠ 2.9019 3502 slov
Egypt SOŠ 3.0196 208 slov
Egypt SOŠ 2.9376 1340 slov
Egypt SOŠ 2.9526 6909 slov
Egypt SOŠ 2.9498 4641 slov
Egypt SOŠ 2.9595 2860 slov
Egypt SOŠ 2.9700 431 slov
Egypt SOŠ 2.9613 476 slov
Egypt SOŠ 2.9447 656 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.