Čo je to krása? Krása je jednou z estetických kategórií. V slovníku sa stretávame s vysvetlením, že krása je vlastnosť niečoho pekného, krásneho, je to opakom škaredosti. Ako krásu vníma človek? Sto ľudí, sto chutí. Nikdy sa všetci nezhodnú na jednom symbole krásy, či na jednom krásnom diele. Krása je zdrojom mnohých diskusií nielen laikov, ale významných filozofov. Starecká tvár nám pripadá krásna, hoci môže byť veľmi nepekná, alebo dokonca škaredá. Aj netvor môže byť v umeleckom zobrazení krásny. Chápanie krásy dospieva niekedy k protikladu krásy vnútornej a vonkajšej. Nie jedna rozprávka opisuje človeka, ktorý je krásny na pohľad, ale vo svojom vnútri je zlý, zákerný, či neprajný. V minulosti sa krása pripisovala predovšetkým panovníkom (alebo skôr panovníčkam). Napríklad v starom Egypte bola stelesnením pojmu krásy kráľovná Nefertiti. Mala dlhý labutí krk, úzku, svetlo nalíčená tvár, tmavé orámované oči, sýto červené pery ohraničené silnou, ostrou kontúrou. Celkom vyholené obočie nahradila čierna linka. Modrá kráľovská lebka predlžovala čo možno najviac lebku a zakrývala pravdepodobne oholenú hlavu. Tú zdobila parochňa. I muži tej doby sa zaujímali o svoj vzhľad. Vyhoľovali si lebku a odstraňovali ochlpenie z celého tela. Chudobnejšie vrstvy sa uspokojili s parochňou z plsti, bohatí vlastnili parochňu z ľudských vlasov.

V stredoveku ľudia tiež dbali na svoj vzhľad, ale každý to tajil. V 14. storočí si žena po kúpeli odstránila ochlpenie depilačným prípravkom, umyté vlasy navoňala ružovou vôňou. Ďasná i pery si nafarbila tak, aby boli čo najbelšie (bledosť predstavovala šľachtický pôvod). Keď sa im zdala tvár opálená, použili zmes ovsenej múky a mlieka. Zvláštnu starostlivosť venovali ústnej dutine. Zuby si čistili handričkou, do ktorej sa zabalil pálený mramor, rozdrvené biele sklo, červené tehly a pemza. Na pleť používali bylinné odvary – slúžili napríklad i na odstránenie vrások. V 18. storočí, v období rokoka, sa mydlo využívalo minimálne – v plnej miere využívali voňavky a parfémy, ktoré mali telesné pachy pohlcovať. Na neumytom tele sa po čase začala usadzovať vrstva špiny, ktorá bola považovaná za ochrannú vrstvu slúžiacu ako bariéra pred škodlivými vplyvmi. V tomto období nebola v obľube ani voda. Ľudia sa kúpali doma a vo vode si namáčali iba končeky prstov. Neumývali sa v nádobách, ale v miskách s obsahom maximálne pol litra. Oveľa radšej sa umývali mliekom alebo alkoholom. Veľký význam mal v kozmetike púder, ktorý sa používal na paže, ruky, a dokonca i na parochňu. Mal schovávať vrásky a ďalšie nezrovnalosti pleti. Využívali ho dospelí i deti, len ťažko sa dalo rozoznať, kto má koľko rokov. Na púder sa bohato nanášal rúž, tuš na mihalnice a ceruzka na obočie. To spôsobilo, že pleť veľmi rýchlo starla. V tomto období boli najkrajšie dedinčanky, ktoré okrem toho, že sa nelíčili, boli na zdravom vzduchu.

V 19. storočí bol módny i kozmetický trend politikou. Nový politický ideál predstavovali republikáni s dlhými vlasmi. Parochne stratili svoje opodstatnenie. Ešte nedávno tak populárne a hojne používané pomády, púdre a rúže úplne zmizli. Ich používanie sa považovalo za vulgárne a nevkusné. Medicína si uvedomovala význam hygieny, ktorej nedostatok zapríčiňoval množstvo ochorení. Mor a syfilis sa koncom 18. storočia začali pomaly vytrácať. Ťažké látky vystriedali nové priesvitné a ľahké materiály. Pomaly sa prechádzalo k účesom z voľne upravených alebo krátkych vlasov. Tie sa dôkladne a hlavne pravidelne umývali a česali.
Približne od polovice 20. storočia sa v mnohých domácnostiach inštalovali kúpacie vane. Tie boli často obkladané drevom, aby bolo možné využívať priestory i na iné účely. Kúpele sa stali veľmi súkromnou a cudnou záležitosťou. Ženy vyznávali prirodzené a zdržanlivé chovanie. Chceli vytvárať role vzorných matiek a starostlivých manželiek. Čistota bola zásadou, líčenie takmer vymizlo, maximálne púder a červeň na líca. Ťažké parfémy akoby vôbec neexistovali, obľúbená bola nenápadná vôňa.V dnešnej dobe sa líči drvivá väčšina žien, kozmetický priemysel zažíva svoj „boom“, reklamy neustále útočia na potenciálne zákazníčky, vznikajú najrôznejšie poradne a vizážistické štúdiá. Úpravou zovňajšku reprezentujeme samých seba. Prostredníctvom oblečenia chceme na seba upozorniť, okúzliť, alebo vzbudiť rešpekt. V dnešnej dobe sme často bombardovaní radami, ako by sme mali vyzerať. Image nieje len to, ako nás posudzujú druhí, ale i ako sa vidíme sami. Čo robia ľudia pre to, aby boli krásny v súčasnosti? Niektorí takmer hocičo, iní preferujú prirodzenosť človeka. Dnes je už takmer prirodzené, keď si ľudia dávajú vylepšovať svoje telá rôznymi plastickými operáciami. V niektorých prípadoch to môže dôjsť až k tomu, že „nový“ človek je na nerozoznanie od svojho pôvodného výzoru.