referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Nirvana
Dátum pridania: 02.05.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Matrix
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 10 608
Referát vhodný pre: Iné (napr. kurzy) Počet A4: 35
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 58m 20s
Pomalé čítanie: 87m 30s
 
V decembri roku 1985 si Kurt (spev a gitara) s Daleom Croverom (bass gitara) a Gregom Hokansonom (bicie) v meste Aberdeen neďaleko Seattlu založili kapelu, ktorú neskôr nazývali Fecal Matter. Bola to Kurtova prvá naozajstná skupina. Svoje prvé piesne nahrali u Kurtovej tety Mari, napr.: „Suicide Samurai“, „Bambi Slaughter“, „Buffy‘s Pregnant“, „Downer“ (známa z Bleach), „Laminated Effect“, Spank Thru“ (tiež Bleach), „Sound of Dentage“. Nemali ani koncert a tak sa rozpadli. Kurt spoznal Krista Novoselica až na strednej škole a na skúškach Melvins (kapela s ktorou sa Kurt dobre poznal). Jediné demo, ktoré spolu Fecal Matter nahrali sa dostalo do rúk Kristovi. Hneď sa mu zapáčilo a najmä pieseň „Spank Thru“. Pôvodné názvy ich novej skupiny boli „Throat Oyster“ „Ted, Ed, Fred“ (Kurt Cobain, Krist Novoselic, Aaron Buckhard). Začiatkom roku 1987 hrali na pár večierkoch a v apríli dokonca vystupovali v univerzitnej rozhlasovej stanici KAOS v Olympii. Za pomoci Tracy Maranderovej (Kurtova vtedajšia priateľka) sa ich nahrávka dostala ku Jimovi Mayovi, ktorý pracoval v Community World Theatre v Tacome. Vďaka nemu už nemuseli hrať len na večierkoch. Vystupovali pod názvom „Skid Row“. Krist objavil na albume holandskej kapely Shocking Blue pieseň „Love Buzz“, ktorú Kurt trochu upravil a dal jej typickejší zvuk. V Community World Centre už hrali pravidelne, no divadlo nebolo práve v najlepšom stave, slúžilo vraj skôr ako pornokino a všade bolo cítiť moč. Kurt nechcel za vystúpenie nikdy peniaze, išlo mu hlavne o to, aby získal nejaké skúsenosti.

Keď sa Krist a Shelli presťahovali do Tacomy, kapela sa na čas rozpadla. Kurt Krista prehováral,aby zase hrali. Nakoniec Krist súhlasil, tak začali skúšať u neho a ešte viac sa s Kurtom spriatelili. Stratili však bubeníka, Aaron býval stále v Grays Harbor a bol zástupcom riaditeľa aberdeenského občerstvenia Burger King. Kurt dal inzerát do časopisu The Rocket: „HĽADÁME BUBENÍKA, len vážne. Vzťah k undergroundu, Black Flag, Melvins, Zeppelin, Scratch Acid, Ethel Merman. Hrozne všestranného. Kurdt 352-0992.“ Vážneho záujemcu nenašli, tak začali skúšať s Daleom Croverom z Melvins. Kurt napísal veľa skladieb a chcel ich aj nahrať. Objavil štúdio Vzájomnosť (nahrávali tu aj Mudhoney, Soundgarden, Mother Love Bone...), kde chceli len 20 dolárov za hodinu, tak si dohodol stretnutie s producentom Jackom Endinom. Endino ani netušil kto sú a do rozpisu napísal “Kurt Covain“. 23.januára prišla kapela rozbitým karavanom do Seattlu. Vzájomnosť riadil spolu s Endinom Chris Hanszek. Štúdio malo len 80 štvorcových metrov a nebolo v najlepšom stave, rozpadnuté zárubne, prešliapané koberce. Rýchlo sa pustili do roboty a za necelých 6 hodín nahrali a namixovali 9 a pol piesní. Poslednú „Pen Cap Chew“ nedokončili. Zas sa napratali do karavanu a mierili na juh na vystúpenie v divadle CWT. Za tú hodinu cesty si to demo aspoň dva-krát vypočuli, piesne išli za sebou: „If You Must“, „Downer“, „Floyd the Barber“, „Paper Cuts“, „Spank Thru“, „Hairspray Queen“, „Aero Zeppelin“, „Beeswax“, „Mexican Seafood“ a polovica „Pen Cap Chew“.

Na vystúpení ich zahrali v tom istom poradí a Kurt sa konečne cítil ako naozajstný hudobník, veď nahrával v Seattli, koncert bol úspešný a fanúšikovia nadšení. Účinkoval tam aj Dave Foster s nejakou kapelou a tiež bol s vystúpením spokojný: „Boli skvelí. Ten Crover, to bola bomba, síce ho bolo ledva počuť, ako tam syčal ten propanový horák, ale ten večer bola fakt zima.“ V zákulisí to už také ružové nebolo. Dale Crover bol trochu skúsenejší ako Kurt a Krist (už viackrát hral vo CWT s Melvins) a keď mu Kurt povedal že hrajú zadarmo, naštvalo ho to: „To nikdy nerob, Kurt. Tí chlapi sa ťa snažia vyžmýkať. Potom si na to zvyknú. Mal by si si tie prachy vziať.“ Nakoniec sa dohodli na kompromise, že z 20 dolárov si vezmú len 10 na benzín. Z Kurta sa pomaly ale isto stával profesionálny hudobník a mal hrozný strach, že príde o hlas. Prestal fajčiť a nechcel, aby si pred ním niekto zapálil. V roku 1988 už pred koncertami zásadne ani nepil. Všetko obetoval hudbe, bola pre neho v tom čase prvoradá. Dostali nápad, že kapela sa môže dobre presláviť klipom na MTV. Jeden kamarát ich natočil, keď hrali na aberdeenskej stanici RadioShack, ale podľa nich vyzeral klip príliš amatérsky. Crover sa vrátil k Melvins a problém s bubeníkom bol späť. Crover im odporučil Davea Fostera, lenže ten bol z Grays Harbor a Kurt pre neho musel chodiť na svojom Datsune celé hodiny. So svojím novým bubeníkom prvý-krát hrali na večierku v dome s prezývkou Caddy, búda pri golfovom ihrisku v Olympii. Kurt si obliekol vyšúchanú riflovú bundu s „Poslednou večerou“ vyšitou na chrpte, na rameno si prilepil plastikovú opičku Chim Chim zo seriálu „Speed Racer“, Foster mal fúzy, tričko, džínsy. Hrali v obyvačke pre študentov. Ešte ani nestihli začať a jeden punkáč zakričal do mikrofónu: „Bubeníci z Aberdeenu teda vyzerajú dosť trápne.“ Kurta sa to dotklo aj keď to nebolo adresované jemu a poradil kapele, aby sa tvárili skúsenejšie a aby si Foster zmenšil biciu súpravu z 12 na 6 bubnov. Aj keď Kurt tvrdil pravý opak, predsa mu trochu záležalo na tom, čo si o nich myslia. Skupina už fungovala, ale nemala ozajstný názov, pretože Kurt chcel niečo iné, niečo krásne.

O nejaký čas Kurt vymyslel skupine názov NIRVANA. Foster sa o ňom dozvadel až keď si u Kurta čítal pozvánku na Nirvanu a spýtal sa ho kto to je: „To sme my?“, hovorí Kurt: „znamená to dosiahnuť dokonalosť.“ V tom čase sa považoval za budhistu, aj keď o tom vedel hlavne z televízie a veľmi to nepraktikoval. V budhizme nirvána znamená miesto dosiahnuté po vykročení z nekonečného kruhu znovuzrodenia a ľudského utrpenia. Veriaci sa vzdáva túžby, vydáva sa po diamantovej ceste a formou meditácie a duchovného učenia dosahuje nirvánu. Dostane sa mu úľavy od životných strastí. Jack Endino nahrávku z 31.januára prehral na kazetu a poslal ju zopár známym, jednu Dawn Andersonovej, dopisovateľke časopisu The Rocket a šéfredaktora fanklubového časopisu Backlash, ďalšiu Shirley Carlsonovej, ktorá vo voľnom čase púšťala hudbu v rozhlasovej stanici KCMU patriacej Washingtonskej univerzite a tretiu poslal Jonathanovi Ponemanovi, spolumajiteľovi nezávislej nahrávacej spoločnosti Sub Pop (vznikol v jeseni 1987 a medzi prvé vydané nahrávky patrili Green River a Soundgarden). Ukázalo sa, že to bol veľmi šikovný ťah. Dawn sa tak páčila, že o nej chcela napísať článok, Shirley na rádiu KCMU pustila „Floyd the Barber“, prvú nahrávku v éteri vôbec, a Poneman si od Endina vypýtal Kurtovo číslo.Kurt mal akurát na návšteve Dalea Crovera, keď mu zazvonil telefón. Svoje nahrávky posielali do mnohých nahrávacích spoločností (najviac chceli byť v SST alebo v Touch&Go) ale nikde nemali úspech, preto pre nich tento jediný telefonát veľa znamenal. Poneman kazetu pustil kolegovi Bruceovi Pavittovi z firmy, kde pracoval (Muzak Corporation, hudbe do supermarketov) a všetkým prítomným vrátane Marka Arma (Mudhoney), ktorý o nej vyhlásil, že: „je podobná Skin Yard, ale nie tak dobrá.“ Aj tak sa Ponemanovi podarilo Nirvanu zaradiť do programu malého klubu Vogue na First Avenue v Seattli, kde boli každý týždeň koncerty „Sub Pop Sunday“, na ktorom sa za dva doláre dali vidieť tri kapely.

Nirvana mala vystupovať v poslednú aprílovú nedeľu. Vogue bol známy hlavne vďaka barmanovi, ktorý bol transvestita, predtým to bol motorkársky gay bar. V roku 1988 tu bola najväčšou senzáciou diskotéková noc a ponuka pivných akcií, tri fľaše „Beer Beer“ za tri doláre. Bruce Pavitt v decembri 1987 povedal: „Aj keď je v Seattli príliš málo klubov s takým množstvom kapiel sa stretávame len výnimočne.“ Kurt sa nemohol dočkať vystúpenia, dostavili sa už 4 hodiny pred začiatkom a tak sa len prechádzali po meste. Bol taký nervózny že sa pred zvukovou skúškou musel vyvracať na parkovisku. „Skoro nikto tam nebol“, spomína Dj Shirley Carlsonová „tých niekoľko ľudí poznali Kurta a Tracy z večierkov alebo počuli ich nahrávku. My sme ani nevedeli kto to spieva.“ Zahrali 14 piesní bez prídavku. Začali piesňou „Love Buzz“, chceli začať tým najlepším pre prípad, keby ľudia chceli odísť. Foster vystúpenie zhodnotil: „nie že by sme to úplne zbabrali, ako že sme to nemuseli skončiť v polovici skladby, ale bolo to hrozné lebo sme vedeli, že hráme kvôli nahrávaniu dosky.“ Shirley ich prirovnala k skupine Cheap Trick: „Pamätám sa čo sa mi vtedy preháňalo hlavou. Nielen, že Kurt vie hrať na gitaru a spievať, aj keď by to mohlo byť aj lepšie, ale má hlas úplne ako Robin Zander.“ Boli sklamaní. Keď ich po vystúpení prišiel odfotiť Rick Hansen, Kurt na neho zakričal: „Boli sme trápni!“ „Brali to svoje číslo veľmi sebakriticky“, povedal Hansen „dohadovali sa, či nevynechali nejaké akordy.“ Bol prekvapený, aký boli naivní. Na Hansenovej fotke vyzerá Krist vedľa Kurta a Fostera ako obor a má dlhšie vlnité vlasy. Foster má ne sebe modré džínsy, biele tričko na ktorom má obrys hory a baseballovú čiapku s logom piva Corona. Kurt má tiež džínsy, sivé tričko obrátené naruby, tmavý sveter a blond vlasy asi po plecia. Hansen presvedčil Kurta aby si na niektorých fotkách sadol Kristovi na kolená.Cestou domov sa rozprávali o vystúpení, brali ho ako porážku a dohodli sa, že Kurt napíše nové skladby, budú viac skúšať a už nebudú trápni.

Keď im o pár dní Poneman navrhol, aby spolu nahrávali, pozerali sa na ich „porážku“ už inak. Prvá obchodná schôdzka Ponemana s Nirvanou v Café Roma v Seattli nedopadla práve najlepšie. Krist sa predvádzal a odpíjal si z fľaše vína, ktorú mal skrytú pod stolom. Kurt bol zo začiatku nesvoj. Zistil, že Poneman im ponúka oveľa menej ako čakali, ponúkol im, aby začali singlom „Love Buzz“, lebo na koncertoch mal najväčší úspech, no kapela mala trochu inú predstavu o ich prvom singli. Nakoniec sa dohodli, že Nirvana nahraje singel, Endino bude producent a náklady uhradí Sub Pop.Krátko po koncerte vo Vogue sa Foster pobil so synom starostu Cosmopolisu, tak strávil 2 týždne za mrežami, prišiel o vodičák a musel zaplatiť tisíce dolárov za lekárske ošetrenia. Singel sa zdal byť ohrozený a hovorilo sa, že Foster bude musieť skupinu opustiť. Potrebovali náhradu. Skúšali to zas s Aaronom Buckhardom, ale ten u nich skončil, keď opitý riadil Kurtove auto. Tá náhrada bol nakoniec Chad Channing. Nemali odvahu povedať Fosterovi že u nich skončil, dozvedel sa to až z časopisu The Rocket, kde písali, že Nirvana bude mať onedlho koncert. Chada Channinga objavili na jednom koncerte vo CWT. Chad si Kurta pamätá: „Kurt mal také tie vysoké topánky na podpätku a široké elegantné modré nohavice s flitrami.“ Kurt a Krist si zas všimli Chadove obrovské bubny North. Chad meral len 167 cm a vyzeral za nimi ešte menší. Začali ho pozývať na skúšky a onedlho bolo jasné, že k nim patrí. Začali skúšať nad kaderníctvom Kristovej matky. Po jednej skúške chceli Chadovi trochu ukázať Aberdeen a okolie. Pochádzal z ostrova Bainbridge a v Aberdeene ešte nebol. Chad bol šokovaný: „Pripadal som si ako v južnom Bronxe. Hovorím si „to bolo fakt zlé, je to asi najchudobnejšia časť v celom štáte.“ Po krátkej prehliadke sa zastavili na pivo v Poorhouse Tavern, kde Krist poznal skoro každého. „To mesto bolo plné frajerov čo žuvali tabak Skoal, nosili svetlo-ružové tričká a každý mal dodávku s voňavým stromčekom a fúzy.“ Kurt s Kristom sa rozhodli, že Chadovi ukážu jeden dom v lese, kde vraj straší a obyvatelia ho volajú „Zámok“. Keď mali vojsť dnu, vzdali to a išli domov.

V druhý júnový týždeň mali ďalšie stretnutie s nahrávacou spoločnosťou. Ten mesiac mala kapela päť vystúpení. Raz sa vrátili aj do Vogue a v Olympii hrali v „Dome čarodejníc“ na večierku pre miestnu speváčku Gilly Hannerovú, ktorá 14.mája 1988 oslavovala svoje 21.narodeniny. Kurt si s Gilly zaspieval „The Greatest Gift“ od Scratch Acid a zahrali „Love Buzz“. Sub Pop začal mať finančné problémy, dokonca ich požiadal, aby mu požičali 200 dolárov. „Boli sme v šoku“, spomína Chad „Vtedy nám už tí chlapi začali byť podozriví.“ Na 5.júna dohodol Jan Gregor Nirvane vystúpenie spolu s ďalšími dvoma kapelami v Central taverne. Poneman trval na tom, aby Nirvana hrala prvá: „Je to v nedeľu večer, nechce sa nám tam tak dlho čakať.“ V publiku bolo šesť ľudí, jeden z nich bol Chris Knab z KCMU: „Bruce a Jon stáli pod pódiom a kývali hlavami do rytmu. Asi videli niečo iné ako my ostatní, lebo tá kapela bola úbohá.“ Chyba bola asi aj v tom, že mali zlú kvalitu zvuku a dosť ich to štvalo. No Pavitt a Poneman sa aj napriek tomu rozhodli singel uviesť. 11.júna sa Nirvana vrátila do štúdia Vzájomnosť, no nahrávanie im nešlo tak hladko ako minule. Po piatich hodinách mali len jednu skladbu. Pokračovali o necelé tri týždne, nahrávali ďalších päť hodín a 16.júla to za tri hodiny zmixovali. Nakoniec z toho vyšli 4 skladby: „Love Buzz“, nová verzia „Spank Thru“, „Big Cheese“ mala byť na druhej strane a „Blandest“. V posledný augustový týždeň robili s Alicou Wheelerovou foto na obal, fotili na viacerých miestach, vrátane Never-Never Landu v Point Defiance Parku a pri moste Tacoma Narrows Bridge. Krist mal na sebe košelu s krátkym rukávom, Chad mal tričko Germ, baretku a okrúhle slnečné okuliare a Kurt mal tričko Harley-Davidson s nápisom „Live to Ride“. O pár dní im Poneman oznámil, že Sub Pop začína s novou službou, predaj singlov len pre predplatiteľov a „Love Buzz“ bude prvou vydanou nahrávkou. Nirvana bola sklamaná a nahnevaná, ale nemali na výber. Niekoľko mesiacov po vystúpení vo Vogue zavolala Kurtovi Dawn Andersonová a chcela s kapelou urobiť rozhovor pre Backlash. Rozhovor sa často točil okolo Melvins. „Videl som stovky skúšiek Melvins“, zdôvodňuje to Kurt „Vozil som ich dodávkou na turné. Mimochodom, nikto ich nemal rád.“ Článok vyšiel v septembri a bol celkom pozitívny.

Zmienili sa aj o vystúpení vo Vogue: „Boli sme ztuhnutí... Mali sme pocit, že nás niekto posudzuje, ako keby nás známkovali.“ Nirvana pomaly začínala mať Sub Popu plné zuby. Jessovi Reedovi Kurt v liste spomenul, že si vydajú LP-čko asi sami. 28.októbra mali mať svoje zatiaľ najvýznamnejšie vystúpenie v predvečer Všetkých svňätých ako predkapela Butthole Surfers v Union Station v Seattli. Nepodali síce najlepší výkon ale už to , že robili predkapelu Butthole Surfers pre nich dosť znamenalo. Deň pred Halloweenom hrali na Evergreen State College. Pred nimi hrali Cyclods Ryana Aignera, kapela Davea Fostera Helltrout a Nisqually Delta Podunk Nightmare Počas ich vystúpenia sa strhla bitka a akurát prišla na rad Nirvana, keď sa objavila polícia a zakázala hrať. Nirvana nakoniec hrala len 25 minút v rohu miestnosti. Kurt a Krist sa poliali nepravou krvou a hrali naplno, vďaka tomu si ich Olympia obľúbila. Na konci Kurt prvý krát rozmláti gitaru a odíde. „Nepovedal nám, čo ho to pochytilo“, pamätá sa John Purkey „ale usmieval sa. Dávalo mu to zmysel, ako keby sám tak trochu oslavoval. Nikomu sa nič nestalo, ale keď tou gitarou tresol, myslím, že mu bolo jedno či niekoho zraní. Prišlo to úplne z ničoho nič. Po vystúpení som sa s ním bavil a tá gitara tam tak ležala a ľudia si z nej brali tie kúsky.“ O tri týždne im oznámili, že singel je hotový! Nirvana bola so singlom spokojná. Kurtove meno bolo napísané ako „Kurdt“ pre zmätenie fanúšikov a do drážky vo vinyle bolo drobnými písmenami vyryté: „Prečo tie gitary radšej nevymeníte za lopaty?“ Túto vetu im počas skúšok často opakoval Kristov otec. Jednu kópiu singlu zaniesli do rádia KCMU. Keď ich Tracy viezla zo Seattlu späť do Olympie a ich nahrávku v KCMU stále nepúšťali, zastali na jednej benzínke, Kurt tam zavolal a objednal si pesničku na želanie. Asi o pol hodiny prvý krát počuli v rádiu „Love Buzz“. Začalo sa im dariť. Urobili rozhovor pre The Rocket, kde ich označili ako „na prvý pokus dosť dobré“. „Kapela ukazuje zreteľné stopy hudobného majstrovstva“, píše Grant Alden „Nirvana stojí trochu mimo severozápadného hudobného prúdu, na thrash príliš čistá, na metal príliš zvučná, na to, aby sme ju prehliadli, príliš dobrá.“

Od Ponemana a Pavitta dostali ponuku zaradiť zremixovanú verziu „Spank Thru“ do 3-dielneho výberu Sub Pop 200. Naplánovali si aj album, ale Sub Pop krachoval a nahrávanie by si museli hradiť sami. Nirvana si našla manažérku Tam Orhmundovú. Raz jej doniesli veľa svojich nahrávok a povedali, nech ich pošle do Touch&Go a hocikde, kde by o nich mohli mať záujem. Sub Pop im bola už dlho podozrivá a rozhodli sa, že potrebujú zmluvu. O týždeň už Krist opilecky búchal na dvere Brucea Pavitta a reval: „Vy hajzli, my chceme zmluvu!“ Sub Pop zostavili zmluvu, v ktorej požadovali 3 albumy za 3 roky a za prvý rok mali zaplatiť kapele 6 000 dolárov, za druhý 12 000 a za tretí 24 000. Do platnosti mala vstúpiť od 1.1.1989. Skúšali každý deň aj napriek tomu, že každý býval inde, niekedy prešli aj 600 km kvôli trom hodinám skúšania. Počas dlhých ciest počúvali hudbu, napríklad Mudhoney, Tad, Coffin Break, Pixies, Sugarcubes. Prvý krát ako Nirvana hrali 21.decembra v Grays Harbor. Koncert sa konal v hale Eagles v Hoquiame. Krist sa vyzliekol do spodného prádla a zas sa poliali falošnou krvou a prvý a posledný krát zahrali „Immigrant Song“ od Led Zeppelin. Na koncert prišla aj Kurtova sestra: „Sedela som na kraji pódia a spievala s nimi. Stratila som hlas. Na druhý deň som mala mať v škole referát o jednej knihe, ale to nešlo.“ Dva dni po vystúpení mali v Seattli nahrávať album. Pracovali dlho do noci a nahrali skoro 10 skladieb. 28.decembra hrali na koncerte v Seattleskom metre pri príležitosti vydania Sub Pop 200. Acia trvala 2 dni a hralo na nej 8 kapiel. Nirvana hrala v prvý večer a Steven Jesse Bernstein ju predstavil ako „kapelu so sublimovanými vokálmi“. Ďalšie tri dni po koncerte zostali v Seattli a s Endinom ešte pracovali na albume. V druhý januárový týždeň sa dvakrát stretli kvôli mixovaniu a album bol skoro hotový. Po takmer 30 hodinách v štúdiu mali 9 nahrávok a rozhodli sa, že zaradia aj tri Croverové zremixované demosnímky. Album sa mal volať „Príliš veľa ľudí“, ale keď boli na turné v Californii a prechádzali San Franciscom, na plagáte na prevenciu proti AIDS si všimli nápis: „Bleach your works“-pripadalo im to vtipné, tak sa zhodli, že album pomenujú Bleach.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Podobné referáty
Nirvana SOŠ 2.9538 792 slov
Nirvana SOŠ 2.9393 633 slov
Nirvana 2.9593 234 slov
Nirvana GYM 2.9377 1177 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.