Dva dni po udeľovaní cien mala Nirvana hrať v Seattli ako hlavná kapela na benefičnej akcii na obranu pred výnosom o hudobnej cenzúre, ktorý bol predložený legislatíve štátu Washington. Večer predtým vystupovali v Portlande na koncerte za práva homosexuálov. Koncert bol úchvatný, najlepší, aký Nirvana v Seattli zahrala. Po koncerte Kurt poskytol rozhovor pre časopis Monk. Kurtov vzťah k niektorým ľuďom sa dosť zmenil, najmä ku Kristovi. Začali sa hádať, ale nebrali si to príliš k srdcu. Koncom roku 1992 Kurt dokonca otvorene hovoril o tom, že Davea z kapely vyhodí, ale asi to nemyslel úplne vážne.
24.októbra sa Kurt s Kristom a Daveom pustili do práce na ďalšom albume. Nahrávali zase s Jackom Endinom, tam, kde Bleach. Rozpracovali 6 skladieb, ale podarilo sa im len „Rape Me“. Schôdzka skončila, keď za nimi prišiel 17 ročný nevyliečiteľne chorý chalan, ktorého za nimi poslala Nadácia splnených prianí, a išli s ním na pizzu. Koncom októbra hrala kapela pre 50 000 fanúšikov v Buenos Aires. Počas októbra strávili členovia Nirvany hodiny nad obalom albumu Incesticide s B stranami singlov. Album mal výjsť pred Vianocami a Kurt na obal nakreslil dieťa v náručí rodiča-votrelca, ktorý sa pozerá na vlčie maky. V tom čase začal Kurt s Michaelom Azerradom písať svoj životopis. Posledné mesiace roku 1992 sa pripravoval nový album Incesticide. Vyšiel 2 týždne pred Vianocami. V hitparáde Billboardu začínal na 51.mieste, behom dvoch mesiacov sa predalo 500 000 nosičov. 16.januára hrala kapela pre 110 000 ľudí v Sao Paole v Brazílii a spomínajú na to ako na najhoršie vystúpenie, lebo pred ním už dávno neskúšali a boli nervózni. Zahrali viac coververzií ako vlastných skladieb: „Seasons in the Sun“ od Terryho Jacksa, „Kids in America“ od Kim Wilde, „Should I Stay or Should I Go“ od Clash a „Rio“ od Duran Duran, pri coververzii od Queen „We Will Rock You“ spievali „We Will Fuck You“. Pol pol hodine hrania Krist hodil po Kurtovi basgitaru a odišiel. Nakoniec ho dotiahli späť na pódium, aby mohli dohrať aspoň 45 minút. Krist ten koncert nazval „psychickým kolabsom“ a istý brazílsky časopis napísal: „To predsa nebola skutočná Nirvana. Namiesto nej tam prišiel nejaký depresívny Cobain a trieskal do gitary.“ V ten istý týždeň sa Kurt chcel pokúsiť o samovraždu. 23.januára hrali na ďalšom obrovskom koncerte v Apoetose Stadium v Riu. Nirvana debutovala so skladbami „Heart-Shaped Box“ a „Scentless Apprentice“, ktorá sa v tomto prevedení pretiahla na 17 minút.

Začali pracovať na novom albume. Pôvodne sa mal volať „I Hate Myself and I Want to Die“, neskôr „Verse, Chorus, Verse“ a nakoniec sa zhodli na názve z jednej Courtneyinej básne „In Utero“. Piesne z roku 1992 sú dosť ovplyvnené Kurtovým manželstvom: „Milk It“, „Heart-Shaped Box“, „Pennyroyal Tea“... Na album sa z 18 skladieb dostalo 12, ale pod inými názvami: „Radio Friendly Unit Shifter“ (pôvodne „Deväťmesačná mediálna strata vedomia“), „All Apologies“ (pôvodne „La, La, La ... La“) a „Moist Vagina“ pôvodne „Vlhká vagína a potom mu ho vy..., ako to ešte nezažil, mozog sa rozstriekol po stenách“). 14.februára odleteli do Minnesoty, najali si producenta Steva Albiniho a Gold Mountain sa rozhodla pre Pachyderm Studios v Cannon Falls v Minnesote. 20.februára na Kurtove narodeniny mali po šiestich dňoch nahrávania hotové všetky základné stopy. Za 12 dní bola nahrávka hotová, mohli začať oslavovať. „Počúvali sme konečné verzie,“ hovorí Pat Whalen, ktorý tam vtedy bol „Všetci si poliali nohavice riedidlom, zapálili sa a oheň sa tak presúval z jednej nohavice na druhú a na ostatných ľudí.“ Nohavice mali na sebe a aby sa nepopálili, hasili sa pivom. Tento album považovali za svoj najlepší výkon. Na natáčanie klipu k „Heart-Shaped Box“ Kurt pozval Williama S.Burroughsa, ale ten odmietol. Záver videa zostrihal Anton Corbijn. V zverejnenej verzii sa objavuje Ježiš ako feťák v pápežskom rúchu s vysokou čiapkou, ktorého ukrižovávajú v poli vlčieho maku. Zo stromu visí ľudský plod, neskôr je v infúzii, na ktorú je napojený Ježiš, ktorý už leží v nemocničnej izbe. Potom sa objaví dievčatko v bielom klobúku, ktorý jej spadne a sčernie. Medzi zábermi sa ukazuje Kurtová tvár a členovia Nirvany v ružovej miestnosti. Nápad vraj pochádza z Kurtových snov. (pozmámka: musím uznať, že ten klip je dosť sprostý a odporný …Liborko)

V apríli 1993 Nirvana odcestovala do Cow Palace v San Franciscu, kde koncertovala na dobročinnej akcii na podporu bosnovských obetí znásilnenia. Propagovali In Utero a zahrali z neho 8 skladieb. Fanúšikovia si koncert pochvaľovali ako jedno z najlepších živých vystúpení kapely. S vydaním albumu však boli problémy. Vďaka Albinimu mal album tvrdší zvuk a Geffenu sa to nepáčilo. Bolo otázne, či album vôbec vydajú. Nakoniec mal výjsť až v septembri. Prvý redaktor, ktorý album počul, bol Brian Willis z New Musical Express a napísal o ňom: „Album je nabitý irónou. In Utero je Kurtova pomsta.“ 17.júla 1993 Nevermind konečne vypadol z hitparády Billboardu, kde sa udržal takmer dva roky. Kapela odcestovala do NY, kde sa mala stretnúť s novinármi a neočakávane vystúpiť v programe Novej hudobnej konferencie. Kurt poskytol rozhovor Jonovi Savegeovi a o pár hodín sa opäť predávkoval, už skôr sa mu to podarilo dva razy. Do Seattlu sa Nirvana vrátila 6.augusta a hrala na dobročinnom koncerte, z ktorého výťažok bol určený na vyšetrovanie vraždy miestnej speváčky Mii Zapaty. V prvom septembrovom týždni sa zúčastnili odovzdávania cien MTV za najlepšie hudobné video za rok 1993. Vyhrali v kategórii najlepší alternatívny videoklip so skladbou „In Bloom“. V ten večer Nirvana nevystúpila. In Utero vyšlo 14.septembra v Británii a 21. v štátoch. Tam sa ho za prvý týždeň predalo 180 000 nosičov. 25.septembra Nirvana vystupovala v NY v Saturday Night Live, zahrali „Heart-Shaped Box“ a „Rape Me“. Zavolali si aj cellistku Lori Goldstonovú a bývalého gitaristu Germs Georga Ruthenberga, ktorý vystupoval pod menom Pat Smear.

Turné In Utero sa začlo v Phoenixe v hale pre 15 000 ľudí. USA Today výkon kapely zhodnotil záporne. Edna Gundersonová píše: „Tvorivú anarchiu prevalcoval mizerný umelecký výkon...“ V prvý týždeň kapela v Chicagu ukončila koncert piesňou „Teen Spirit“ a publikum ich vypískalo.V ten večer Kurt pre Rolling Stone poznamenal: „To mám radosť, že ste sa prišli pozrieť na najskurvenejší koncert turné.“ Od toho vystúpenia sa koncerty zlepšovali. Skladby z In Utera mali úspech a kapela k nim ešte pridávala „Where Did You Sleep Last Night?“ a „Jesus Wants me for a Sunbeam“. Koncom októbra Nirvana začínala 7 koncertov Meat Puppets.
Nirvana súhlasila s účasťou na seriáli „Unplugged“, ktorý vysielala MTV. Do New Yorku dorazili v druhý novembrový týždeň a začali skúšať v zvukovom štúdiu v New Jersey. Kurt trval na tom, aby ich „Unplugged“ vyzeral inak ako ostatné a keď MTV nesúhlasila, vyhrážal sa, že nebude hrať. V deň nahrávania mal abstinenčné príznaky a bol nervózny. Hrali na akustické nástroje a pódium mali vyzdobené ľaliami, čiernymi sviečkami a nad ním visel krištáľový luster ako na pohrebe. Hral s nimi aj Pat Smear a zahrali 14 skladieb, z toho 6 coververzií. Začali „About a Girl“, potom „Come As You Are“, „Jesus Wants Me for a Sunbeam“ (Krist hral na akordeon), coververzia Davida Bowieho „The Man Who Sold the World“, „Pennyroyalm Tea“ (Kurt ju zahral sám)... Po desiatich skladbách prišli bratia Curt a Cris Kirkwood z Meat Puppets a zahrali s nimi 3 piesne. Nakoniec zahrali „Where Did You Sleep Last Night?“ od Leadbelly. Po vystúpení Janet Billigová povedala Kurtovi, že „tým koncertom prezrel, dosiahol vrchol kariéry a vstúpil do dejín.“ Bol to fakt vydarený koncert, publikum bolo úplne hotové... 16.decembra 1993 MTV vydala „Unplugged“ show.

Americká etapa turné In Utero sa vliekla ešte mesiac po natáčení „Unplugged“. 10.decembra dorazili do St.Paul v Minnesote. Koncom týždňa pozvala kapela Amy Finnertyovú a Kurta Lodera, aby s nimi urobili rozhovor, ale počas natáčania sa s kapelou opili, nikdy sa to nevysielalo. Loder s Novoselicom zničili hotelovú izbu a tak museli zaplatiť 11 799 dolárov za škody. O tri dni Nirvana účinkovala na Live and Loud pre MTV v Seattli. Hrali pre malé publikum a použili silvestrovské rekvizity. O týždeň turné dorazilo do Denveru a na Vianoce si urobili voľno. 30.decembra hrali v hale Great Western Forum neďaleko L.A., na ktorom sa objavil opitý Eddie Van Halen a prosil kapelu, aby s nimi mohol jamovať, nedovolili mu to a trochu robil scény, Kurt bol veľmi sklamaný, keď videl svoj idol z detstva v takom stave...
Posledný januárový týždeň sa mala Nirvana stretnúť v štúdiách Roberta Langa na severe Seattlu. Kurt neprišiel, tak zbytok kapely pracoval na Daveových skladbách. Kurt vynechal aj ďalšiu skúšku a prišiel až na tretí deň. Za 10 hodín sa im podarilo nahrať 11 skladieb. Potom namixovali pár Daveových skladieb, niektoré z nich nahrali neskôr Foo Fighters, v ktorých hrá Kurt na bicie, a Kurtové „Skid-marks“ a „Butterfly“ nemala text ani koniec. Do jednej skladby pridal Kurt vokály a neskôr tú pieseň nazval „You Know You‘re Right“. Naživo ju nahral len raz, 23.septembra 1993 v Chicagu pod názvom „On the Mountain“. O dva dni odleteli do Francúzska, kde si na prvý koncert, ktorým začínalo ich 38 denné turné, obliekli čierne pásikavé obleky a v Paríži mali fotenie s Yourim Lenquettom. Ďalšie koncerty odohrali v Portugalsku a v Madride. 25.februára boli v Miláne a Kurt oznámil Kristovi, že chce turné zrušiť. „Uviedol mi nejaký debilný absurdný dôvod, prečo to chce všetko zahodiť“, hovorí Krist. „Niečo sa s ním dialo, veľmi ho trápilo niečo osobné. Celé to bolo nejaké divné.“

Turné nezrušili a na druhý deň hrali pre Slovinsko v Ľubľani. Bol to pre Krista víznamný koncert, pretože sa na ňom zúčastnili jeho členovia z rodiny a známi (rodina preto, lebo má predkov v Chorvátsku). Tu ostali 3 dni a potom dorazili do Mníchova. Mali 1.marca zahrať dva koncerty na Terminal Einz. Vystúpili po Melvins a po siedmich minútach Kurt koncert ukončil, stihli zahrať aj dve coververzie od Cars „My Best Friend´s Girl“ a „Movig in Stereo“. Ďalšie dva koncerty museli zrušiť. Dohodli sa, že turné bude pokračovať 11.marca, ale vtedy netušili, že Terminal Einz sa stal úplne posledným koncertom Nirvany. Kurt odletel do Ríma. O pár dní CNN prerušila vysielanie a oznámila, že Kurt sa predávkoval a zomrel. Po hodine sa ukázalo, že to zavolal len nejaký neznámy anonym. Ale to s predávkovaním bola pravda. Gold Mountain zverejnili, že to bolo neúmyselné, ale v skutočnosti to bol pokus o samovraždu, napísal aj list na rozlúčku. Európske turné sa odložilo a Nirvana sa mala zatiaľ pripravovať na Lollapaloozu, kde Kurt nechcel hrať, ale na vstupnom by zarobili asi 8 miliónov dolárov a Nirvana by sa mohla v kariére posunúť ešte vyššie. Kurt sa rozhodol zrušiť turné, odmietnuť účasť na Lollapalooze a nechel už ani skúšať a potvrdilo sa to, čo Krist s Daveom už dlhší čas tušili... kapela sa rozpadla. Kurt mal čoraz väčšie problémy s drogami a nikoho nepočúval, všetci sa o neho báli a radili mu, aby sa začal liečiť.

Krist videl Kurta posledný-krát, keď ho viezol na letisko, Kurt mal letieť do L.A. na klinku. Krist ho elú cestu v aute ho držal, aby neušiel. Keď prišli na letisko , Kurt Krista udrel do tváre a chcel mu újsť. Začali sa biť, Kurt mu ušiel a kričal: „Choď do ...!“ a zmizol za rohom. Krist sa smutne vrátil domov, cítil že už Kurta nikdy neuvidí a to sa aj naplnilo. „Krist ho mal tak hrozne rád,“ spomína Shelli „a ja tiež. Patril do rodiny. Poznala som ho skoro polovicu jeho života.“
Na druhý deň Pat Smear a Michael Meisel z Gold Mountain zaviezli Kurta do liečebného strediska Exodus v Marine Del Rey, kde ho ešte stihlo navštíviť pár známych, napr. Jackie Farryová s Frances Bean, Pat Smear, Joe Nitzburg... Po dvoch dňoch odtiaľ ušiel, odvtedy bol nezvestný. Až v piatok 8.apríla ho našiel elektrikár Gary Smith v jeho luxusnom dome na Lake Washington Boulevard 171. Bol už tri dni mŕtvy. Podľa oficiálnych správ 5.apríla napísal list na rozlúčku, dofajčil poslednú camelku, zobral si poriadnu dávku heroínu, priložil si brokovnicu k ústam a pripravil svet o úžasného človeka, hudobníka, skladateľa, speváka v jednej osobe.
10.apríla sa konala rozlúčka, na ktorej prostredníctvom magnetofónovej nahrávky prehovoril Krist aj Courtney. Courtney prečítala úryvky z kurtovho listu na rozlúčku, ktorý venoval fanúšikom. Tieto dve nahrávky nájdeš na kompilácii Outcesticide I. ako posledné dve stopy, ale nie sú napísane na trackliste.
Toto je koniec príbehu o Nirvane, ale aj tak nikdy nezomrela a ani tak skoro neumrie. Patrí medzi skupiny, na ktoré sa tak ľahko nezabúda a ktoré prežívajú aj nás, smrteľníkov.