Narodil sa 23. februára 1685 v Nemeckom meste Hall. Hudbu začal študovať ako osemročný. Otec nechcel aby sa jeho syn dal na hudobnú kariéru, chcel z neho mat právnika. Do roku 1702 sa Händel vzdeláva v hudbe pod vedením Zachowa. Začína tiež študovať právo na univerzite v Halle, ale po roku prerušuje štúdium a venuje sa vyhradené hudbe. Odchádza do Hamburgu, kde sa vtedy schádzali najvýznamnejší majstri organovej hry. Najhlavnejšou príčinou toho, že sa rozhodol pre Hamburg, bol ale Händlov záujem o opernú činnosť Keislera. Händel sa stáva druhým huslistom v jeho orchestri a prejavuje sa ako skvelý čembalista. Náhoda umožňuje mladému hudobníkovi skladateľský štart: Keiser znechutený priamou témou opery a tlačený termínom, zveruje Händelovi jej napísanie. Tak v roku 1705 Almira - skladatelský debut korunovaný veľkým úspechom. V nasledujúcom roku odchádza Händel do Talianska - tzv. talianske obdobie styky s najvýznamnejšími talianskymi skladateľmi. Osvojuje si technické a štýlové výdobytky talianskej hudby.

Navštívil Florenciu, Rím, Neapol aj Benátky. Jeho opera Agrippina, kantáty: Lucrezia Apollo a Dafne mu získali veľké uznanie a slávu. Okrem toho ho pokladajú za jedného z najväčších virtuózov hry na čembale a organe. V roku 1710 Händel na krátky čas nastupuje ako dvorný dirigent v Hannoveri. Niekoľkokrát cestuje do Londýna na premiéry svojich opier. V roku 1713 sa definitívne usadzuje v Anglicku. Keď v roku 1719 vznikla Kráľovská hudobná akadémia, ktorá mala kultivovať taliansku operu, Händel spolu s Bononcinim a Ariostom preberá aj umelecké vedenie. Vrcholom Händelovej tvorby od roku 1735 boli oratóriá. Zároveň vznikajú slávne organové koncerty. V roku 1737 dostáva Händel mŕtvicu. Po dlhšom zotavovaní sa však vracia k aktívnemu koncertnému životu. V roku 1742 končí prácu na jednom zo svojich najdokonalejších diel - veľkolepom oratóriu Mesiáš. Pri písaní oratória Jephta začína cítiť prvé príznaky slabnutia zraku. Posledných 7 rokov svojho života bol Händel slepý. Napriek tomu však neprestával pracovať. Zoznam Händelovych skladieb je neobyčajne bohatý. Popri 46 operách sa dodnes s úspechom uvádza 32 oratórií, 99 kantát a 20 komorných duet. V oblasti inštrumentálnej hudby posunul ďaleko vopred vývoj organovej a čembalovej techniky, vo veľkej miere sa pričinil o vznik neskorších foriem klasickej hudby (sonáta, predohra, inštrumentálny koncert). Jeho opery patri štýlovo k typu talianskej opery so všetkými kladmi aj zápormi.