referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Viliam
Štvrtok, 28. mája 2020
Salvador Dalí: Životopis
Dátum pridania: 13.05.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: silvinkaaa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 175
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 12.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 20m 20s
Pomalé čítanie: 30m 30s
 
4.2. Charakter diel
Na začiatku zobrazoval vo svojich obrazoch hlavne svoju rodnú krajinu Katalánsko. Jeho láska k rodnému kraju sa nezmenila a Katalánsko zobrazoval v pozadí skoro každého obrazu. V roku 1933 sa v jeho obrazoch začali vyskytovať témy ako „jedlá krása“ a „secesná architektúra“, ktoré často spájal. Dalího fascinovalo jedlo ako objekt maľovania. Táto „kulinárska téma“ sa vyskytovala vo veľkom počte jeho obrazov. Vznikla na základe jeho snov o tekutom syre a predstavuje metafyzický obraz času, ktorý všetko pohlcuje. Nato nadväzovala v päťdesiatych rokoch jeho snaha vytvoriť pätnásťmetrový bochník chleba, ktorým chcel demonštrovať a hlavne šokovať. Tento chlieb sa mu podarilo vytvoriť a s hrdosťou ho predviedol v Paríži pred očami surrealistov. Jeho cieľom bolo urobiť systematický rozvrat logiky a aj preto neskôr vydal v surrealistickom časopise Minotaure článok o jedlej kráse. Vo svojich dielach často využíval antropomorfizmy, rôzne výrastky, skamenené a skostnatené predmety. Tieto témy prichádzajú v podobe prírodných živlov, neviditeľných hárf alebo ako predmet meditácie. Inšpiráciu k nim čerpal hlavne z prostredia skál pri pobreží Katalánska. (príloha č.2)

Do svojich obrazov tiež často zakomponovával levie hlavy, mravce, slimáky, muchy a lúčne kobylky, z ktorých mal strach. Často zobrazoval svoje nočné mory v reálnom prostredí, ktoré bolo uložené v jeho pamäti. Dokonca aj veľké koncertné krídla zobrazoval do prostredia útesov na základe svojich spomienok.
Od doby, keď spoznal Galu, sa ona stala jeho najväčšou inšpiráciou a väčšina ženských postáv, ktoré odvtedy namaľoval mali jej tvár. Kým spoznal Galu väčšinou mu stála za model jeho sestra Ana María. V čase, keď Gala prišla do jeho života sa začal Dalí zaoberať sexuálnymi a skatologickými témami, ktoré sa často prekrývajú s náboženskými témami a osobnými pocitmi. To bolo hlavným dôvodom, prečo začal svojimi dielami surrealistov poburovať.
Jedným z jeho najdôležitejších prínosov výtvarnému umeniu bolo presné fotografické zobrazovanie svojich snov. Na rozdiel od ostatných surrealistických maliarov spája s úplnou presnosťou namaľované realistické detaily v expresívnej snovej kompozícii. Tento rys sa stal jedným zo stálych znakov jeho diela a prvé pokusy sa dajú označiť ako predohra k jeho surrealistickým maľbám. Až v roku 1973 túto techniku zdokonalil a nazval ju „ručne maľovaná farebná fotografia najčistejších obrazov konkrétnej iracionality“.

Dalí sa začal zaoberať maľovaním „tvrdých“ a „mäkkých“ obrazov približne okolo roku 1930. Mäkké hodiny umiestňoval do prostredia tvrdých skál a útesov. V tej dobe namaľoval obraz „Mäkké hodiny“ (príloha č.5). Znamenali pre neho obraz, ktorý bol súčasne agresívny, ale tiež mu hrozilo ochabnutie.
Neskôr ho zaujal obraz Jeana Françoisas Milleta s názvom „Klaňanie“ (príloha č.6), ktorý prekreslil v niekoľkých podobách. Namaľoval ho v architektonickej a archeologickej podobe, kde sú postavy ako vytesané zo skál na pobreží, v geometrickej podobe a ako grafiku (príloha č.7 a príloha č.8).
Bol tiež silne ovplyvnený policami a zásuvkami a jeho práce z tej doby sú ich plné. Dalí si tento námet vypožičal od Sigmunda Freuda, ktorého si veľmi vážil. Freud povedal, že ľudské telo je plné zásuviek a jediné, čo môže tieto zásuvky otvoriť, je psychoanalýza. Dalí ich využíval k obrazovému stvárneniu psychoanalytických teórií tohto viedenského profesora. Stretol sa s ním v roku 1938 v Londýne a toto stretnutie využil na to, aby vytvoril niekoľko jeho portrétov.
Jedným z charakteristických znakov jeho tvorby sa stali dvojité obrazy . Dalí rozvíjal optické triky používaním dvojitých až trojitých obrazov, ktoré niekedy až znásoboval donekonečna (príloha č.13). Charakteristickým príkladom dvojitého obrazu je obraz s názvom „Trh na otrokov s miznúcou bustou Voltaira“ (príloha č.10). Je na ňom zobrazený Voltair, ktorého tvár sa stráca medzi skupinou ľudí. Dalí sa týmto druhom maľby snažil demonštrovať fyzický proces ľudského videnia, pri ktorom zrakové nervy tento obraz obracajú.

Po návrate do Európy vydal „Mystický manifest“, ktorý znamenal začiatok jeho „mysticko-korpuskulárneho obdobia“. Príčinou vzniku tohto obdobia bol výbuch atómovej bomby v Hirošime. Od tej doby sa stal stredom jeho myšlienok atóm. Mysticizmus vyjadruje hlboká intuitívna znalosť všetkého, priame spojenie so všetkým a absolútna predstava pravdy vďaka Bohu. Chce pomocou neho demonštrovať jednotu vesmíru tým, že ukáže spiritualitu všetkých látok. Tento mysticizmus je náboženský, nukleárny a halucinogénny. Je založený na trojitej syntéze klasického maliarstva, atómového veku a intenzívneho spiritualizmu. Mystické princípy uplatňoval vo svojich dielach až do konca života (príloha č.3). Dalí tvrdil, že najlepšie nápady a inšpirácie dostával práve vtedy, keď sa blížil ku stanici v Perpignane. Jeho mozog vtedy dosahoval najvyššiu a najvznešenejšiu špekulatívnu hodnotu. Túto stanicu zobrazil na obraze s svojej štruktúre podobný stanici v Perpignane.
Neskorá tvorba Salvadora Dalího mala prevažne gigantický charakter. V týchto obrazoch sa vyskytuje veľa dionýzovských postáv, ktoré sú výsledkom štyridsaťročného maľovania v rôznych štýloch. Kombinujú sa tu všetky druhy štýlov, ktoré Dalí dovtedy preskúmal. Sú to prevažne surrealizmus, „kvintesenciálny pompierizmus“, pointilizmus, akčné maliarstvo, tachizmus, geometrická abstrakcia, pop-art, op-art a psychedelické umenie. Dalí používal stereoskopiu nato, aby vytvoril „metafyzický fotorealizmus“.

4.3 Film
Salvador Dalí natočil spolu s Luisom Buñeulom len dva filmy napriek tomu, že scenárov napísali oveľa viac. Scenáre k filmom napísali na začiatku tridsiatych rokov. Prvý film mal názov „Andalúzsky pes“ a jeho pokračovaním bol film „Zlatý vek“. Tieto filmy boli vytvorené metódou, podobnou automatickému písaniu, ktorú využívali surrealisti. Táto metóda zobrazovala obrazy umiestnené popri sebe a predstavy vytvorené ich vlastnou fantáziou. Nevyskytuje sa v nich žiadny obraz, ku ktorému by bolo možné racionálne, kultúrne alebo psychologické vysvetlenie.

4.4 Dizajnérstvo
Počas exilu v Amerike sa mu darilo hlavne v dizajnérstve. Navrhoval napríklad figuríny do výloh, ktoré boli priesvitné, dali sa naplniť vodou a plávali v nich rybičky. Tieto rybičky napodobňovali krvný obeh. Navrhol aj bakelitový nábytok, ktorý bol tvarovaný podľa postavy zákazníka. Obohatil aj svet módy o doplnok, akým boli umelé nechty, ktoré mali na sebe pripevnené malé zrkadielka a tak sa v nich mohol človek pozorovať. Tiež navrhol aj katalóg aerodynamických foriem pre motorové vozidlá, ktoré o desať rokov neskôr prevzali všetci výrobcovia automobilov.
Podľa fotografie hollywoodskej hviezdy Mae Westovej navrhol Dalí zariadenie celého bytu, z ktorého bolo vyrobených niekoľko exemplárov. Napríklad vytvoril z jej úst pohovku v tvare pier (príloha č. 11). Tiež nakreslil aj niekoľko obrazov, v ktorých je takýto surrealistický byt zobrazený.

4.5 Paranoicko-kritická metóda
Dalího najväčším prínosom surrealizmu bolo rozšírenie teórie surrealizmu o paranoicko-kritickú metódu. Táto metóda sa opierala o presvedčenie, že človek má prirodzený sklon niekoľkonásobne interpretovať predmetnú skutočnosť a že tento sklon, na ktorý upozornil už Leonardo da Vinci a starí čínski maliari, tvorí jednu z rozhodujúcich síl, čo podmieňujú emotívne pôsobenie výtvarného diela a skutočnosti. Diela Salvadora Dalího túto mnohonásobnú interpretáciu umožňujú. Jeho precízna metóda halucinačne zdokonalila a zmnohonásobila desivú účinnosť. Racionálne jadro jeho tvorby, ktoré sa skrýva v jeho dielach, platí pre umenie ako celok. V jeho dielach je určite prítomná nespútaná predstavivosť a asociačné reťaze, ktoré uvádzajú do pohybu obrazné myslenie pozorovateľa.
Typickým príkladom paranoicko-kritickej metódy je obraz „Americká poézia“ (príloha č12). Tento obraz je predtuchou víťazstva čiernych nad bielymi a úpadku Afriky v osudovú hodinu, ktorú znázorňujú mäkké hodiny. Po prvýkrát sa na obraze objavuje fľaša kokakoly a to dvadsať rokov pred popartom a Andym Warholom. Ako dôsledok paranoicko-kritickej metódy obsahujú všetky diela z tejto doby znaky metafyziky, vedeckých objavov a trendov, ktoré sledoval. Bola to fáza halucinácií a vedeckých vízií.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Podobné referáty
Salvador Dalí: Životopis GYM 2.9671 1590 slov
Salvádor Dalí: Životopis GYM 2.9404 2513 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.