1. Kto bol Salvador Dalí?
Salvador Dalí bol najvýznamnejším predstaviteľom výtvarného surrealizmu (príloha č.1). Svojimi experimentami a excentrickosťou sa stal jedným z najpopulárnejších umelcov 20. storočia. Okrem maľovania obrazov sa zaoberal aj knižnými ilustráciami, grafikami, plastikami, scénickými návrhmi, písaním a publikovaním básní. Tiež úspešne navrhoval sklenené predmety a hlavne šperky. Bol mnohostranný umelec, pre ktorého boli charakteristické vizionárske témy a jeho perfektná technika maľby. Surrealizmus obohatil svojou paranoicko-kritickou metódou.

2. Surrealizmus
Vznikol v prvej polovici 20. storočia a vyvinul sa z dadaizmu. Bol založený André Bretonom na prostriedkoch, ktoré sa zjavujú vtedy, keď do života prenikne iracionálno, nevedomie, spontánnosť, náhodnosť bez akejkoľvek systematickosti. Ide o okruh tém poskytovaných nevedomím, šialenstvom ,snami, náhodou, halucináciami, blúznením, ale aj humorom. Surrealizmus je opakom realizmu. Pôvodne vychádza z Heglovho objektívneho idealizmu a z Bergsonovho intuitizmu. Vytvára nadzemské a neskutočné obrazy. Hlavnými predstaviteľmi výtvarného surrealizmu boli Salvador Dalí, Yves Tanguy, Max Ernst, René Magritte, Joan Miró, Hans Arp, a iní. Surrealistické hnutie bolo v podstate nejednotné. Max Ernst bol jedným z výtvarne najkultivovanejších surrealistických maliarov. Najväčším prínosom Salvadora Dalího bolo rozšírenie teórie surrealizmu o paranoicko-kritickú metódu v období tridsiatych rokov a súčasne bol aj najznámejším surrealistickým maliarom. Najprecíznejšie trojrozmerné objekty vytváral Yves Tanguy a nikdy pritom nepoužíval reálne objekty. René Magritte zasa využíval predovšetkým reálne, objektívne existujúce predmety. Surrealizmus sa delí na tri obdobia. Prvé sa označuje ako intuitívne obdobie a začalo sa okolo roku 1920. Je charakteristické vierou vo všemohúcnosť myšlienky, anarchistickým stavom ducha a psychickým automatizmom. Druhé obdobie sa nazýva usudzujúce a charakterizuje ho zmena estetických a teoretických názorov. Tretie obdobie je možné pomenovať ako obdobie dezercie, je to obdobie po druhej svetovej vojne a vyznačuje sa návratom k heglovskej filozofii.

Diela surrealistov mali vo všetkých štádiách vývinu surrealizmu svoje špecifické a relatívne stále rysy. Spoločným znakom všetkých surrealistických diel bola vždy spontánnosť, bezprostrednosť vyjadrovania, provokatívnosť a potreba šokovať. Za predchodcov surrealistov sa považujú aj Bosch, Brueghel alebo Arcimbold.
Už od začiatku tridsiatych rokov poznáme dve základné podoby surrealistického výtvarného prejavu. Veristická surrealistická maľba sa opiera o priestorovú konkretizáciu vnútorného modelu. Predchodcom veristickej línie bola talianska metafyzická maľba, ktorej predstaviteľom bol Giorgio de Chiroco. Počas prechodu od surrealistickej veristickej maľby k absolútnej maľbe, bolo možné nájsť ďalších dvoch maliarov, ktorí sa hlásili k surrealizmu. Týmito maliarmi boli Wilfredo Lam a Matta. Tento prechod naznačuje hlavne Matta, ktorý sa už pred druhou svetovou vojnou prikláňal k „maliarstvu v akcii“ a k „inému umeniu“. V absolútnom surrealizme sa mohli bezprostredne uplatňovť princípy psychického automatizmu. Jeho najvýznamnejším predstaviteľom je André Masson, ktorý touto metódou síce nepracoval dôsledne, ale položil základy k aplikácii psychického automatizmu v maliarstve.
Surrealizmus priniesol vo svojej umeleckej tvorbe veľa nových vyjadrovacích prostriedkov a tvorivých metód. Bola hlavne o potrebe sebavyjadrovania, ktorá viedla k naliehavému vyjadrovaniu ľudských vzťahov.

3. Životopis
3.1 Detstvo
Salador Dalí sa narodil 2. mája v roku 1904 vo Figueras, v provincii Gerona, v Španielsku. Jeho rodičia, otec Salvador Dalí Cusí a matka Felipa Dalí mu dali meno Salvador po otcovi a starom otcovi. Toto meno vychádza zo španielskeho „el salvador“, čo znamená v preklade spasiteľ, a nielen kvôli tomuto menu pol považovaný za spasiteľa moderného umenia. O šesť mesiacov neskôr bol v kostole Svätého Petra pokrstený menom Salvador Felipe Jacinto Dalí. V roku 1908 sa narodila Salvadorovým rodičom dcéra a dali jej meno Ana María Dalí. Vzhľadom na to, že v Španielsku nebola vo zvyku prísna výchova, malý Salvador si presadzoval svoje názory a tak si vytváral svoj osobitý štýl už vo veľmi mladom veku. Táto vlastnosť sa pre neho stala v budúcnosti veľkou výhodou.

3.2 Vzdelanie a dospievanie
V roku 1909 začal navštevovať Mestskú základnú školu vo Figueras, do tretieho ročníka nastúpil do novootvorenej kresťanskej školy s francúzskym vyučovacím jazykom, nazývanou tiež „Els Fossos“. Túto školu navštevoval šesť rokov a počas tejto doby sa mu zapáčila francúzska literatúra a tiež umelecké predmety, vyučované na tejto škole. V roku 1916, práve keď mal dvanásť rokov, sa mu podarilo zložiť skúšku do figueraského Inštitútu, ktorá mu robila problémy. Jeho otec ho súčasne zapísal do cirkevnej školy, ktorá dopĺňala vzdelanie poskytované Inštitútom a tiež v roku 1916 aj do Mestskej školy kreslenia. V roku 1917 začal navštevovať trojročný stredoškolský kurz. Tento kurz viedol Juan Nuñéz Fernández, s ktorým si Salvador veľmi dobre rozumel. Nuñéz bol Salvadorovým učiteľom počas šiestich rokov. Po zložení prvých skúšok na Mestskej škole kreslenia získal zvláštne ocenenie. Pri príležitosti tohto ocenenia usporiadal hrdý Salvadorov otec, v ich byte na počesť svojho syna, prvú výstavu všetkých jeho diel a pozval na ňu celú rodinu a známych.

3.3 Začiatok kariéry
V decembri roku 1918 sa uskutočnila jeho prvá oficiálna výstava. Táto výstava sa konala v priestoroch Societat de Concerts Teatre a svoje diela tu vystavoval spoločne s jeho dvomi spolužiakmi, pod dohľadom svojho učiteľa Juana Nuñéza. V roku 1919 začal prispievať svojimi článkami a ilustráciami do časopisu s názvom Studium, ktorý vydával spolu so svojimi priateľmi. Svoje prvé dva obrazy predal v roku 1919 a kúpil ich od neho priateľ jeho otca, Joaquim Cusí Forutneta. O pár mesiacov neskôr začal písať katalánsky denník, nazvaný „Moje dojmy a dôverné spomienky“. V októbri 1921 napísal nedokončený rukopis „Čmáranice. Eseje o maliarstve. Katalóg mojich obrazov.“ O pár mesiacov neskôr vo februári 1922 mu zomrela matka. Bola to pre celú rodinu veľká tragédia, a to sa stalo aj jedným z dôvodov, prečo sa hneď po ukončení stredoškolského štúdia presťahoval do Madridu. V tom istom roku sa uskutočnila v Barcelone aj jedna z jeho prvých najvýznamnejších výstav. V roku 1922 ho otec prihlásil na Špeciálnu školu maliarstva, sochárstva a grafiky na madridskej Kráľovskej Akadémii výtvarných umení San Fernando, ktorá bola jedna z najprestížnejších škôl tej doby v Španielsku. Na túto akadémiu bol prijatý nielen vďaka svojmu veľkému talentu, ale aj vďaka odporučeniu od Juana Nuñéza. Bol ubytovaný na študentskom internáte a spoznal sa tam s Federicom Garcíom Lorcom a Luisom Buñeulom, ktorí sa neskôr stali jeho priateľmi. Podľa Salvadora Dalího to bol ďalší životne dôležitý krok na ceste k jeho vrcholnému cieľu – celosvetovej sláve. O rok neskôr začal Dalí kritizovať svojich vyučujúcich, nedodržovať školský poriadok, podnecovať nepokoje na Akadémii, a to bolo dôvodom, prečo ho na rok z Akadémie vylúčili a z politických dôvodov sa dostal sa do väzenia v Gerone na tridsaťpäť dní. V novembri roku 1925 sa konala v galérii Dalmau v Barcelone prvá samostatná výstava Salvadora Dalího. V roku 1926 prišiel po prvýkrát do Paríža a stretol sa tu so svojim veľkým idolom Pablom Picassom. Toho roku bol aj definitívne vylúčený z madridskej Akadémie. Po odchode zo školy ihneď nastúpil na vojenskú službu a po jej absolvovaní sa presťahoval do Paríža. Rok 1929 sa pre neho stal významným, vďaka premiére filmu Andalúzsky pes, ktorý natáčal spoločne so svojím priateľom Luisom Buñeulom. Tento film mal za cieľ vytvoriť niečo nové a znamenalo to pre Salvadora Dalího a Luisa Buñeula ich oficiálne prijatie medzi parížskych surrealistov. Počas filmovania sa zoznámili s inými parížskymi surrealistami s Tristanom Tzarom a Paulom Éluardom.