Barok je jedným z posledných slohových období v európskom umení, v pomerne dlhom časovom období – zhruba od konca 16., resp. zač. 17. stor. až do sklonku 18. stor. Svojím dynamizmom, monumentalitou, istým vypätím, pátosom, rafinovanosťou a nádherou vyjadruje absolutistickú moc cirkvi a štátu.
Umenie baroka je svojou podstatou protireformačné, reprezentované jezuitami, preto sa často nazýva jezuitským umením.
Ale súbežne s umením orientovaným na potreby a poslanie cirkvi, si pokroková buržoázia vytvárala svoje umenie, ktoré sa od cirkevného odlišovalo svetskou orientáciou a tematikou. Ide o tzv. barokový realizmus, ktorý odzrkadľuje objektívnu skutočnosť.
Barok charakterizuje napätie, nepokoj a premenu foriem, prelínanie sa jednotlivých stavebných a kompozičných zložiek na pohľad často pôsobí nesúrodo, násilne. Ako príklad možno uviesť nahradzovanie častí architektúry maľbou, ktorá má vyvolať optický dojem priestorovosti.

Maliarstvo
Vyznačuje sa silným dramatickým nábojom, prameniacim z protikladu a hmoty. V úzkej spolupráci s architektúrou a sochárstvom pomáhalo aj maliarstvo vytvárať iluzórny priestor, čím chcelo dosiahnuť spojenie a prepojenie pozemského sveta so svetom nadpozemským. Vychádzalo z optického klamu, ktorým dosahovalo iluzionistické efekty.
Základy barokového maliarstva položili v Taliansku Caravaggio a bolonská škola Carracciovcov, neskôr barokový iluzionizmus vyvrcholil vo freskách rímskej školy.

Hudba
V dobe baroka došlo v hudbe k niekoľkým veľmi dôležitým zmenám. Zmenilo sa hudobé vnímanie a myslenie. Horizontálny systém renesančného viachlasu bol vystriedaný vertikálnym súzvukom. Barok sa vrátil k homofónii ako základ každej hudobnej formy.
Rozvoj súzvuku si vynútil zmeny v oblasti teórie. Benátsky teoretik Zarlino, ktorý vychádzal zo štúdia akustických výpočtov vypracoval novodobý tóninový systém dur-moll. Zmenil sa i notový záznam. Zmizla menzurálna notácia a približne na konci 17. stor. sa presadil dnešný notopis.
Ďalšie veľké reformy sa týkyli nástrojovej hudby. Barok objavil jej obrovské možnosti a po všetkých stránkach ju rozvíjal. Baroková inštrumentálna hudba vznikla pôvodne ako doprovod sólového spevu. Používala sa pri tom nová metódy, nazvaná číslovaný bas alebo generálbas. Syntetickým výrazom všetkých uvedených foriem sa stala opera.