Rokokové umenie vo svojej podstate nie je svojbytným umením a samostatným slohom, ale je súčasťou baroka, či presnejšie jeho zavŕšením a ukončením. Čas trvania tohto obdobia sa ráta od 1720 do 1780 a jeho pôvod treba hľadať v spojitosti s dobovou obľubou porcelánu – čínskeho, japonského i domáceho, ktorý sa veľmi rozšíril a prinášal so sebou svojský výraz nežné, jemné a hravé tvary.

Klasicizmus
Odmieta estetické názory a tak ako renesancia sa snaží vidieť vzor v antike. Prevládajú zákonitosti a poriadok, založené na racionálnosti. Ideálom tohto smeru je obnoviť ušľachtilú jednoduchosť a zároveň aj strhujúcu krásu klasického antického umenia a vyvolať jeho odozvu v modernej polohe a novšom chápaní.
Klasicizmus čerpal námety a podnety z literatúry historických či mravoučných spisov. K týmto podnetom pribudli aj prvky, vyvierajúce z prebudeného záujmu o prírodu, svet, ľudských citov, ktorých podnietili pôsobenie a činnosť Denisa Diderota a Jean-Jacqua Rousseaua. Na triezvejšej forme klasického umenia má svoj podiel aj samotný názor cisára Napoleona, ktorý sa dožadoval umeleckej tvorby so zjednodušenou ozdobnosťou.

Architektúra
Dopúšťala sa zásadných omylov, pretože kopírovala len určité vonkajšie časti a nie celkový štýl stavieb antiky.
Väčšinu antických vzorov hľadali architekti vo Francúzsku, kde klasicizmus dospel k úplnému rozvinutiu. K najznámejším pamiatkam patria: paláce Royal, Bourbounský a Čestnej légie, Mincovňa, budova burzy a vojenská škola v Paríži.
K pozoruhodným stavbám tohto obdobia v Rusku patrí chrám sv. Izáka, Kazanská katedrála, budova Admirality, burza a Tauridský palác – všetko v Petrohrade.
Klasicizmus na území Čiech a Slovenska má tieto znaky: klenby sú veľmi ploché, typickým znakom je trojuholníkový štít-tympanon. Významné pamiatky v Čechách: Hybernský kostol v Prahe, Národopisné múzeum v Prahe, zámok Kačina pri Kutnej Hore, Mariánske a Františkovy lázne.
Významné pamiatky na Slovensku: katolícke kostoly v Komárne a v Banskej Štiavnici, toleračné kostoly v Banskej Bystrici, Levoči a Košiciach, Primaciálny palác v Bratislave..

Sochárstvo
Tvorba v oblasti sochárstva opäť podľahla čaru a priem kultu mramorovej krásy. V začiatočnej fáze sa zameriavalo predovšetkým na estetickú stránku ľudského tela.
Sochy akoby boli bez života. Sochári napríklad vynechávali oči. Okrem monumentálneho sochárstva, ktoré sa podraďovalo architektúre, vzniká aj bytová komorná plastika

Maliarstvo
Maliari hľadali a uskutočňovali spojenie archeologických úvah so životom ľudstva. Z formálnej stránky riešili otázky plastického pôsobenia farieb na ľudské zmysly, pričom plastickosť komponentov dosahovali prostredníctvom svetla a tieňov.