Reicheove rôzne publikované eseje usporiadal K.Koenig do zväzku Writing About Music a vydal v roku 1974 v Halifaxu.
Medzi najznámejších predstaviteľov americkej školy minimalizmu patrí nesporne Phillip Glass, známy nielen svojimi avantgarne poňatými operami ( jednu z nich sme mohli zhliadnuť aj na slovenskom festivale súčastnej hudby Mélos Etos, konkrétne opera na námet E.A.Poea Pád domu Usherových s fantastickou Glassovou hudbou v roku 1999), ale aj hudbou k známym filmom a spoluprácami s hudobníkmi ako napríklad Brian Eno alebo David Bowie. Phillip Glass sa narodil v Baltimore 31.1.1937. Študoval flautu na Pabodyho konzervatóriu, potom klavír, harmóniu a kompozíciu s Louis Cheslockom. Na Julliard Music School vo Francúzsku študoval s Naďou Boulanger a Dariusom Milhaudom. Počas pobytu v Paríži pracoval na hudbe k filmu Conrad Rooksa – Chappaqua. Stretol tu Ravi Shankara a jeho hráča na tabla All Rakka.To bolo jeho prvé stretnuti s hudbou Indie. Mal prepísať Shankarove raga improvizácie do notácie zaužívané v Západnej Európe, čo bol prvý krok k jeho neskoršiemu minimalizmu. V rokoch 1966-67 je Glass v Tibete a Indii, kde sa necháva inšpirovať miestnou hudbou. Po návrate do New Yorku zakladá Phillip Glass Ensemble (jeho členmi sú Michael Reisman, Richard Landy, John Gibson, Richard Peck, Martin Goldray, Dora Ohrenstein a Kurt Munkacsi ako producent), s ktorým zahajuje svoje koncertné vystúpenia, kde prezentuje klasickú hudbu spojenú so spomínanými indickými postupmi, s čoho vznikol typický Glassov minimalizmus. Spočiatku sa jeho hudba stretá s nie veľkým záujmom, takže na koncertoch bývalo spočiatku pár ľudí a aj s toho polovina boli jeho známi, neskôr však jeho hudba naberá na popularite a v 90-tych rokoch s nej čerpá inšpiráciu množstvo umelcov. „V ’69 a ’70 rokoch som chcel dostať moju hudbu do rádia, ale všade hrali iba s LP’s, nehrali s kaziet,“ hovorí Glass, „prvá minimalistická nahrávka Music With Changing Parts vychádza na kazete v limitovanej edícii 1000 kusov, neskôr som ho vydal v náklade 10 000 kusov to som už nahrával pre Virgin, a pre nový špeciálny label Tomato, na ktorom som vydal Einstein on the Beach,“ vyjadruje sa o svojich začiatkoch Glass. Jeho opera Einstein On The Beach má premiéru v roku 1976. Ešte v roku 1974 vydáva Music In Twelve Parts. Jeho ďalším počinom je album North Stars, na ktorom mu vokálnu sekciu zabezpečuje Joan Labarbara. Konečne v roku 1982 podpisuje kontrakt so spoločnosťou CBS, takže s vydávaním a presadzovaním jeho hudby už niesú také problémy. To bolo tzv. ranné obdobie Glassovej tvorby.
V strednom období tvorby sa Glass zameriava nielen na hudbu k filmu (Koyanisqatsi ‘82 a Mishima ’88 ), ale vytvára aj vizuálnu performance tanecm, opera (napr.: Satyagraha – politická téma o Ghándim, Akhnaten – egyptská mytologická téma).