Najznámejšie a najkrajšie sú určite chrámy v Luxore a Karnaku:
LUXOR- Luxor leží asi 700 kilometrov na juh od Káhiry. Je to malé mesto s približne 40 000 obyvateľmi. Viac než 2 000 rokov je toto mestečko na východnom brehu Nílu obľúbeným cieľom návštevníkov z celého sveta. Každý rok tu prichádzajú státisíce návštevníkov, aby obdivovali kúzlo "stobranných" Théb, ako túto skvelú metropolu starovekého Východu nazval slávny grécky básnik Homér, ktorý mal na mysli mohutné konštrukcie brán faraónovho chrámu, ktoré ešte aj dnes pripomínajú arabské meno mesta al-Uksur, "hrady". Kedysi nádherná metropola ktorá už dnes neexistuje, stáročia však prežili mohutné chrámové stavby v srdci dnešného Luxoru a v blízkom Karnaku. Pri západe slnka tu v tichu svietia reflektory, ktoré reliéfom a stĺpom prepožičiavajú podivnú, tajuplnú žiaru. Nájdeme tu i jeden z najviac zachovalých egyptských chrámov. V meste sa týči veľmi slávny chrám boha Amona Patrí k najväčším a najimpozantnejším v Egypte. Najväčší zážitok Vás čaká, ak ho navštívite pri večernom osvetlení. Faraón Amenhotep III. ho dal vybudovať priamo v meste na brehu Nílu. Bol určený pre božiu rodinu - boha Amona, jeho manželku Mut a syna Chonseva. Dominantou chrámu je aleja sfíng, ktoré predtým spájali luxorský chrám s karnackým. Pôvodne sa tu nachádzalo 6 kolosálnych sôch faraóna Ramsesa II., z ktorých sa zachovali iba dve. V areáli sa nachádza 24 m vysoký obelisk z rúžovej žuly, ktorého brat stojí v Paríži na Place de la Concorde. Od vstupnej brány po zadnú stenu meria chrám takmer 260 m.

KARNAK- Toto chrámové mesto boha Amona sa nachádza asi 1,5 km od Luxoru. Žiadne iné mesto v Egypte nepôsobí takým ohromujúcim a trvalým dojmom ako toto zoskupenie mohutných stien, obeliskov, stĺpov, sôch a zdobených kvádrov. Chrámy v Karnaku sa stavali, búrali a opäť reštaurovali viac než 2000 rokov. Sú zasvätené trom bohom - Amonovi, jeho manželke Mut a synovi Chonsovi. Chrám bol pôvodne prepojený kanálom s Nílom a neskôr s luxorským chrámom cestou, ktorá bola lemovaná sfingami. Stĺpová sien najväčšieho z chrámov má rozlohu asi 5.000 m2 (vošla by sa sem celá katedrála Notre Dame) a je považovaná za jeden z divov starovekej architektúry, na ktorej je 134 stĺpov. Najvyšší stĺp dosahuje výšky 24 m a má obvod 15 m.

SFINGA – najväčšia soch na svete, 57,3 m dlhá a 20m vysoká, jej tvár je 4m široká, medzi jej labami by mohol zaparkovať autobus. Je vytesaná z jediného kusa skaly, čo ostal na úpätí gízskeho pohrebiska z lomu, z ktorého sa ťažil kameň na stavbu Chufevovej a Rachehovej pyramídy. Jej výskumom sa ukázalo, že zobrazuje kráľa Rachefa, staviteľa druhej najväčšej pyramídy,a to dosť realisticky, lebo aj z ostatných rachefovych sôch sa dali vyčítať veľké odstávajúce uši a široké lícne kosti. V minulosti bola veľakrát zasypaná pieskom, pričom vždy ju dokázali vykopať