Maliarstvo a sochárstvo starovekého Egypta

EGYPT
Egypt tvorí akýsi základ umenia. Je úžasné, že zatiaľ, čo väčšina ostatných národov žilo takpovediac barbarsky, prvoradé pre nich bolo prežiť, Egypťania si už tvorili vlastnú kultúru, náboženstvo, a to prakticky odrezaní od zvyšku sveta. Bolo to stredisko vzdelanosti a kultúry, má veľký význam pre rozvoj ďalšieho umenia
egyptské umenie sa vyznačovalo v priebehu troch tisícročí pozoruhodnou ustálenosťou : všetky výtvory mali náboženský charakter zameraný na kult mŕtvych
vládla tu prísna hierarchia, pravidlá, čo sa smelo ako zobrazovať, a ako sa to smelo zobrazovať
maliari aj sochári v Egypte zobrazovali 3 časové úseky:
1. pozemský život
2. zobrazenie obradov na pohrebe
3. posmrtný život

MALIARSTVO
TECHNIKA
Na hrboľatú stenu skaly umelec naniesol niekoľko hrubých vrstiev malty – hliny zmiešal so slamou , aby sa vytvoril pevný podklad . Potom upravil povrch jemnou štukovou omietkou , zloženou zo sadry a kamenia rozdrveného na prach . Maliar na ňu načrtol vodorovné čiary , ktorými oddelil pásy , a vnútri pásov rozčlenil plochu na obdĺžniky podľa tradičného kanónu. Keď ju umiestnil, plošne a bez tieňovania namaľoval farbami pozadie. Paleta egyptského maliara obsahovala červený, žltý a hnedý oker ,vápennú belobu, sadzovú čerň ,zelenú a modrú farbu vyrobenú zo stopových čiastok medi a kobaltu. Umelec rozdrvil na prach tieto farbivá nájdené v prírode, rozpustil ich vo vode a pridal trošku arabskej gumy , aby farba priľnula na stenu. Táto technika sa podobá technike nášho moderného gvašu. Asi v polovici 18. dynastie maliari natreli niektoré výjavy ochranným lakom, ktorý starnutím nadobúdal na ľudskom tele hnedočervený odtieň

Egypťania nepoznali perspektívu = plošné zobrazenie trojrozmerného objektu, napr. tieňovanie
Hieratický princíp = význam jednotlivých osôb je vyjadrený rôznou veľkosťou, čo môžeme pozorovať hlavne na sochách

Tieto maľby môžeme vidieť najmä v hrobkách a chrámoch na stenách, čiže išlo o plošné maľby, postavy, či už ľudí alebo bohov maľovali vždy rovnako: hlava z profilu, na ktorej je jedno oko obrátené spredu, telo bolo takisto spredu, no nohy boli znova zobrazované z profilu
Všetko to malo malo vyvolávať súlad, harmóniu a malo zásadu vyvolávať dejem rovnováhy a prísnu harmóniu.

SOCHÁRSTVO
sochári vytvárali diela z tvrdého materiálu v nadživotnej veľkosti v strnulej póze. drobné plastiky, reliéfy, náb. scény, no medzi sochárstvo sa zaraďujú aj malé figúrky, makety, ktoré sa vkladali mŕtvym do hrobov. Najmä v chrámoch alebo hrobkách, aj keď menšie sošky či amulety môžeme nájsť aj u obyčajných ľudí

Spočiatku boli sochy veľmi strnulé, akoby bez života, neskôr sa tvár modeluje s ohľadom na svetlo, vstupuje hra svetla a tieňa a vnáša prvky dynamiky, no naozaj len v menšom množstve, lebo egyptské sochy sú väčšinou sediaci bohovia, resp. Faraóni a dá sa pri nich presne predstaviť pôvodný kamenný kváder, z ktorých boli vytesané

Vládne tu prísna hierarchia, bohovia sú vždy zobrazení väčší než faróni

Materiál bol žula alebo čadič
Najznámejšie a najkrajšie sú určite chrámy v Luxore a Karnaku:
LUXOR- Luxor leží asi 700 kilometrov na juh od Káhiry. Je to malé mesto s približne 40 000 obyvateľmi. Viac než 2 000 rokov je toto mestečko na východnom brehu Nílu obľúbeným cieľom návštevníkov z celého sveta. Každý rok tu prichádzajú státisíce návštevníkov, aby obdivovali kúzlo "stobranných" Théb, ako túto skvelú metropolu starovekého Východu nazval slávny grécky básnik Homér, ktorý mal na mysli mohutné konštrukcie brán faraónovho chrámu, ktoré ešte aj dnes pripomínajú arabské meno mesta al-Uksur, "hrady". Kedysi nádherná metropola ktorá už dnes neexistuje, stáročia však prežili mohutné chrámové stavby v srdci dnešného Luxoru a v blízkom Karnaku. Pri západe slnka tu v tichu svietia reflektory, ktoré reliéfom a stĺpom prepožičiavajú podivnú, tajuplnú žiaru. Nájdeme tu i jeden z najviac zachovalých egyptských chrámov. V meste sa týči veľmi slávny chrám boha Amona Patrí k najväčším a najimpozantnejším v Egypte. Najväčší zážitok Vás čaká, ak ho navštívite pri večernom osvetlení. Faraón Amenhotep III. ho dal vybudovať priamo v meste na brehu Nílu. Bol určený pre božiu rodinu - boha Amona, jeho manželku Mut a syna Chonseva. Dominantou chrámu je aleja sfíng, ktoré predtým spájali luxorský chrám s karnackým. Pôvodne sa tu nachádzalo 6 kolosálnych sôch faraóna Ramsesa II., z ktorých sa zachovali iba dve. V areáli sa nachádza 24 m vysoký obelisk z rúžovej žuly, ktorého brat stojí v Paríži na Place de la Concorde. Od vstupnej brány po zadnú stenu meria chrám takmer 260 m.

KARNAK- Toto chrámové mesto boha Amona sa nachádza asi 1,5 km od Luxoru. Žiadne iné mesto v Egypte nepôsobí takým ohromujúcim a trvalým dojmom ako toto zoskupenie mohutných stien, obeliskov, stĺpov, sôch a zdobených kvádrov. Chrámy v Karnaku sa stavali, búrali a opäť reštaurovali viac než 2000 rokov. Sú zasvätené trom bohom - Amonovi, jeho manželke Mut a synovi Chonsovi. Chrám bol pôvodne prepojený kanálom s Nílom a neskôr s luxorským chrámom cestou, ktorá bola lemovaná sfingami. Stĺpová sien najväčšieho z chrámov má rozlohu asi 5.000 m2 (vošla by sa sem celá katedrála Notre Dame) a je považovaná za jeden z divov starovekej architektúry, na ktorej je 134 stĺpov. Najvyšší stĺp dosahuje výšky 24 m a má obvod 15 m.

SFINGA – najväčšia soch na svete, 57,3 m dlhá a 20m vysoká, jej tvár je 4m široká, medzi jej labami by mohol zaparkovať autobus. Je vytesaná z jediného kusa skaly, čo ostal na úpätí gízskeho pohrebiska z lomu, z ktorého sa ťažil kameň na stavbu Chufevovej a Rachehovej pyramídy. Jej výskumom sa ukázalo, že zobrazuje kráľa Rachefa, staviteľa druhej najväčšej pyramídy,a to dosť realisticky, lebo aj z ostatných rachefovych sôch sa dali vyčítať veľké odstávajúce uši a široké lícne kosti. V minulosti bola veľakrát zasypaná pieskom, pričom vždy ju dokázali vykopať