Že je možné vytvoriť záznam, ktorý okrem vedľajších znakov postihuje aj zásadné, určujúce, typické znaky situácie. Z tohoto zdroja, ktorý môžeme zhruba zaradiť do prelomu 19. a 20. storočia, sa postupne rozvetvili rozmanité spory, konflikty, prúdy. Určite k najdôležitejším patrí nakoľko to má byť osobné či neosobné stanovisko, kde už končí autorská interpretácia reality a začína autorská fikcia. Až pokiaľ má autor právo zasahovať do reálneho stavu vecí v mene vizuálne výstižnejšieho obrazu. Alebo kde už zasahuje do integrity udalosti do takej miery, že vnútorný význam sa stáva dôležitejší je poznávacia hodnota povrchu udalosti.
Tak ako iné oblasti života, tak aj fotografiu poznačil vedecko-technický rozvoj. Koncom minulého storočia sa aj do sveta fotografie presadili digitálne technológie. Kým ešte prednedávnom sa digitálna fotografia považovala za médium na špeciálne úlohy, ktoré využívali predovšetkým profesionáli, jej spektrum sa medzičasom veľmi rozšírilo. Dnes sotva existuje čo i len jediná oblasť obrazovej komunikácie, ktorú by nebola zachvátila a ovplyvnia digitálna revolúcia. Mnohé výhody, ktoré priniesla digitálna fotografia a spracovanie obraz, sú zjavné:

Predovšetkým je to rýchla použiteľnosť obrázkov. Elektronicky vyrobené obrazy je možné bez komplikácií z vyvolávaním ihneď sledovať na monitore, vložiť do počítača na ďalšie spracovanie, alebo vytlačiť farebnou tlačiarňou. Nevydarenú fotografiu možno ihneď zopakovať bez toho, že by vznikli ďalšie materiálne a výrobné náklady. Bez problémov je možné fotografovať tak dlho, ký sa nedocieli želaný výsledok. Aj odoslanie digitálnych obrázkov je rýchlejšie a jednoduchšie:
Elektronické obrazy je možné poslať e-mailom, alebo Internetom v minútových rýchlostiach okolo celej zemegule – a to dokonca kombinované s textom a zvukom. Ďalším argumentom je stálosť digitálnych obrazov. Nezožltnú. Pozostávajú z číselných kombinácií, ktoré je možné kedykoľvek opäť premeniť na fotografie identické s originálom. Nie je tu nijaká generačná strata, aká býva pri duplikátoch diapozitívov alebo kópiách „obrazu z obrazu“.

Človek, aby sme sa vrátili k úvodnej myšlienke tohto môjho sledovania vývinu fotografie a fotografického obrazu, od prvého rozbresku ľudského ducha sa usiloval vytvoriť a budúcim pokoleniam zanechať obraz seba a svojho života. Fotografia v celých svojich dejinách robí viac. Nielen vytvára obraz človeka a života, ale sa usiluje človeka a život urobiť dokonalejšími. Fotografia akoby dorástla do svojej plnosti. K potešeniu srdca, ktoré poskytuje človeku vo svojej výtvarne aktivite, ak k poznávaniu sveta, ku ktorému ho vedie vo svojich dokumentoch, manifestovala v reportážnej fotografii ako novú hodnotu svoju mravnú zakorenenosť. Jej najlepšie práce majú bytostnú nevyhnutnosť k pravde, spravodlivosti a k ľudskému bratstvu.