KÚRIA
Ako najdôležitejšia časť fóra je súčasťou komplexu spolu so zhromaždiskom. Zriadil ju Túlius Hostílius (3. kráľ), časom bola viac-krát prestavaná. Neskôr sa ocitla medzi bazilikou Emília a oblúkom Septima Severa. Schádzal sa tu Senát, konali sa tu posvätné obrady i prvé predstavenia gladiátorov.

V r. 80 p.n.l. ju dal zrekonštruovať Sulla a po r. 52 p.n.l. ju Cézar preniesol na miesto, kde sa nachádza dnes. Po požiari v r. 283 bola znovuobnovená cisárom Diokleciánom. No v stredoveku bola premenená na kresťanský chrám, zasvätený Hadriánovi. V tridsiatych rokoch 20.str bola avšak  zreštaurovaná do pôvodného stavu.

PALATÍN
Je ďalším známym historickým vŕškom, ktorý sa týči nad Fórom. Podľa legendy práve tu Romulus vyoral brázdu a tu bolo vystavané prvé mesto štvorcového pôdorysu- Roma Quadrata, a napokon, tu bolo sídlo kráľov. Preto si ho vybrali za sídlo aj cisári. Centrom Ríma teda bol v dvoch obdobiach: za kráľov a cisárov.

Počas Republiky bývali na Palatíne  rodiny patricijov, napr. Quintina Horátia, známeho rečníka.

Jeho dom kúpil Augustus, len čo sa stal cisárom. Chcel tu mať svoju prvú rezidenciu. Neskôr tu boli vybudované paláce Tibéria, Kaligulu, Fláviov (výstavba cisárskeho paláca) a tiež aj Septima Severa. Do jeho  čias sa odtiaľ žiaden cisár nevzdialil. Iba Nero si dal postavil svoj Zlatú dom inde, no aj tak ho nedokončil, ani v ňom nebýval.   

REPUBLIKA
(509-27 p.n.l.)
SATUROV CHRÁM
Bol postavený konzulom Titom Lareciom 17.12.498 p.n.l. a slúžil ako mestská pokadnica- boli tu uložené zástavy légií a dekréty Senátu. Nachádzali sa tu aj posvätné štátne poklady. V r. 42 p.n.l. bol chrám prestavaný a zväčšený. Po požiari bol zrekonštruovaný v 4.str.n.l. 

CHRÁM KASTORA A POLLUXA
Bol postavený roku 484 p.n.l. na pamiatku víťazstva Aulia Postúmia nad Latínmi v bitke na jazere Regillus.

Tri korintské stĺpy a časť rímsy sú z obdobia Tibéria a Hadriána (1-2.str. n.l.)

CHRÁM SVORNOSTI:
Dal ho postaviť v r. 367 p.n.l. Furius Camillus (víťaz nad Galmi) na pamiatku dohody uzatvorenej na Posvätnom vrchu (Monte Sacro) medzi plebejcami a patricijmi. Tu sa zišiel Senát, aby si vypočul poslednú Cicerovu reč proti Katilínovi (63. p.n.l.)