BAZILIKA EMÍLA
Dali ju r. 179 p.n.l. postaviť Emílius Lepidus a Fulvius Nobilior. Viackrát bola obnovovaná a rekonštruovaná najmä rodom Emíliovcov. Bola to jedna z najkrajších
budov Fóra, kde vtedy sídlili najmä administratívne a justičné orgány mesta. Pred bazilikou možno rozoznať okrúhly základ edikuly (výklenku) Venušinho kanálika, miesta, kde sa tento kanál napájal do najväčšieho kanála- Cloaca Maxima. Na zač. 5.str. ju zničil požiar.

TRIBÚNA
Z ktorej dodnes vidno veľkú plochu, bola postavená Cézarom v r. 44 p.n.l., krátko pred jeho smrťou. Odtiaľto rečníci, vodcovia alebo politici obhajovali ľud. Počas republiky bola tribúna pôvodne z dreva, prenesená do blízkeho zhromaždiska.
V r. 338 bola ozdobená zobákmi lodí (rostra) dobytých v bitke pri Anciu. Odvtedy sa stal symbolickým výkrik ľudu: ,,Ad rostra!´´-Na zobáky!

JULIÁNSKA BAZILIKA
V mnohých prípadoch stáli pri fóre baziliky, budovy určené k jednaniu súdnemu, obchodnému i k promenáde občanov. Bola postavená Cézarom v polovici 1.str.
p.n.l.. Veľkolepá budova s piatimi loďami, ktoré boli ešte rozdelené pohyblivými priečkami do sektorov, umožňovala poriadať súčastne viac zasadnutí. Na schodoch aj dnes vidno zvyšky šachovníc namaľovaných na mramore, ktoré svedčia o zaujímavom spôsobe života vo fóre. Rimania tu ozaj trávili voľný čas. 

V roku 277 n.l. bola táto veľká bazilika zrekonštruovaná Gaiom Juliom Caesarom, ktorý bol v podstate prvý neoficiálny cisár. 

CHRÁM JÚLIA CÉZARA
Ktorý chcel Oktavián postaviť na pamiatku svojmu strýkovi začali stavať v roku 42 p.n.l. na mieste, kde bola spálená mŕtvola diktátora. Chrám bol dokončený roku 29 p.n.l. spolu s blízkym Augustovým oblúkom, z ktorého sú zachované iba základy.

CISÁRSTVO
(26. p.n.l.- 330 n.l.)

TITOV OBLÚK
Nechal senát vybudovať po cisárovej smrti v roku 81, na pamiatku dobytia Jeruzalema. Vnútornú stranu oblúka zdobia prepracované a cenné reliéfy zobrazujúce triumfálny sprievod cisára so židovskými zajatcami, nesúcimi sedemramenný svietnik.