Forum Romanum

Rímske Fórum bolo strediskom občianskeho a hospodárskeho života ako už počas obdobia republiky, tak si svoju významnú úlohu zachovalo aj v období cisárstva. Zánikom Západo-rímskej ríše však začalo upadať. V roku  851 ho postihlo zemetrasenie a nakoniec ho úplne zdevastovali Normani v r. 1084, ktorí hoci prišli do Ríma pomáhať pápežovi Gregorovi VII, mesto zničili a vypálili.

Forum Romanum je najstaršie fórum Ríma. Keďže toto mestské priestranstvo vznikalo ešte bez jasného urbanistického plánu, malo nepravidelný pretiahnutý pôdorys. Paralelne s pozdĺžnou stranou, ním prechádzala Posvätná ulica- Via Sacra, ktorá smerovala k Jupiterovmu chrámu na Kapitole.

Pôvodne fórum slúžilo obchodným a snemovým účelom, trhom, súdnym riadeniam ale aj verejnej zábave. Na začiatku stáli po jeho obvode drevené obchody, ktoré sa neskôr začali nahradzovať reprezentačnými stavbami, chrámami, bazilikami, pomníkmi a nechýbali ani víťazné brány, oslavné sochy a stĺpy. K fóru sa priraďovalo menšie priestranstvo slúžiace ako zhromaždisko (comitium) a radnica (curia). Vyvýšená rečnícka tribúna (rostra) našla svoje miesto na rozhraní fóra a zhromaždiska.

Dalo by sa povedať, že na fóre sa mnohokrát rozhodovalo o vedení štátu i o jeho osude. 

KRÁĽOVSTVO
(753- 510 p.n.l.)
VESTIN CHRÁM
Bol podľa tradície postavený krúhleho tvaru v 8. str. p.n.l., v časoch rímskeho kráľa Núma Pompília (2. kráľ), ktorý sem uložil Paládium (obraz bohyne Minervy)
i ďalšie posvätné predmety prinesené Eneom do Itálie: od ich uchovania závisela istota mesta. Šesť mladým panien- patricijok, dcér slobodných rodičov, tu museli stále udržiavať oheň. Nazývali sa Vestálky a mali tiež osobitné privilégiá, no keď niektorá porušila sľub čistoty, zaživa ju pochovali na hanebnom poli (Campo Scellerato). Vestálky žili v blízkom Dome Vestálok. Zo základov budovy možno vidieť lichobežníkový pôdorys v severnej časti a pravouhlý, rozdelený na tri sektory v južnej časti. Dom pripomínajúci dnešný kláštor, bol rozdelený na rôzne miestnosti, ktoré ústili do átria.

Dom Vestálok bol po požiari v r. 191 n.l. spolu s ich chrámom skoro úplne zrekonštruovaný cisárom Septimom Servom. Možno tu vidieť rôzne sochy a zaujímavé nápisy. Dom pripomínajúci dnešný kláštor, bol rozdelený na rôzne miestnosti, ktoré ústili do átria.

ZHROMAŽDISKO  (Comitium )
Bolo miesto, kde sa schádzali ľudia na verejnú diskusiu. Kedysi aj miestom rímskeho súdu. Skladalo sa z troch častí: z námestia, kde sa schádzalo ľudové zhromaždenie,  z kúrie- kde zasadal senát a z tribúny- odkiaľ hovorili rečníci. Bolo to práve tu, kde Brutus v prvých dvoch dňoch Rímskej Republiky odsúdil svojich dvoch synov, obvinených z pokusu o návrat kráľa Tarquinia, na verejnú popravu. Na tomto námestí zneli hlasy najmocnejšich Rimanov v obd. Republiky. Svoje reči tu prednášal rečník, ako Cicero, ktorého hlava tu napokon bola vystavená po jeho zavraždení.
KÚRIA
Ako najdôležitejšia časť fóra je súčasťou komplexu spolu so zhromaždiskom. Zriadil ju Túlius Hostílius (3. kráľ), časom bola viac-krát prestavaná. Neskôr sa ocitla medzi bazilikou Emília a oblúkom Septima Severa. Schádzal sa tu Senát, konali sa tu posvätné obrady i prvé predstavenia gladiátorov.

V r. 80 p.n.l. ju dal zrekonštruovať Sulla a po r. 52 p.n.l. ju Cézar preniesol na miesto, kde sa nachádza dnes. Po požiari v r. 283 bola znovuobnovená cisárom Diokleciánom. No v stredoveku bola premenená na kresťanský chrám, zasvätený Hadriánovi. V tridsiatych rokoch 20.str bola avšak  zreštaurovaná do pôvodného stavu.

PALATÍN
Je ďalším známym historickým vŕškom, ktorý sa týči nad Fórom. Podľa legendy práve tu Romulus vyoral brázdu a tu bolo vystavané prvé mesto štvorcového pôdorysu- Roma Quadrata, a napokon, tu bolo sídlo kráľov. Preto si ho vybrali za sídlo aj cisári. Centrom Ríma teda bol v dvoch obdobiach: za kráľov a cisárov.

Počas Republiky bývali na Palatíne  rodiny patricijov, napr. Quintina Horátia, známeho rečníka.

Jeho dom kúpil Augustus, len čo sa stal cisárom. Chcel tu mať svoju prvú rezidenciu. Neskôr tu boli vybudované paláce Tibéria, Kaligulu, Fláviov (výstavba cisárskeho paláca) a tiež aj Septima Severa. Do jeho  čias sa odtiaľ žiaden cisár nevzdialil. Iba Nero si dal postavil svoj Zlatú dom inde, no aj tak ho nedokončil, ani v ňom nebýval.   

REPUBLIKA
(509-27 p.n.l.)
SATUROV CHRÁM
Bol postavený konzulom Titom Lareciom 17.12.498 p.n.l. a slúžil ako mestská pokadnica- boli tu uložené zástavy légií a dekréty Senátu. Nachádzali sa tu aj posvätné štátne poklady. V r. 42 p.n.l. bol chrám prestavaný a zväčšený. Po požiari bol zrekonštruovaný v 4.str.n.l. 

CHRÁM KASTORA A POLLUXA
Bol postavený roku 484 p.n.l. na pamiatku víťazstva Aulia Postúmia nad Latínmi v bitke na jazere Regillus.

Tri korintské stĺpy a časť rímsy sú z obdobia Tibéria a Hadriána (1-2.str. n.l.)

CHRÁM SVORNOSTI:
Dal ho postaviť v r. 367 p.n.l. Furius Camillus (víťaz nad Galmi) na pamiatku dohody uzatvorenej na Posvätnom vrchu (Monte Sacro) medzi plebejcami a patricijmi. Tu sa zišiel Senát, aby si vypočul poslednú Cicerovu reč proti Katilínovi (63. p.n.l.)
BAZILIKA EMÍLA
Dali ju r. 179 p.n.l. postaviť Emílius Lepidus a Fulvius Nobilior. Viackrát bola obnovovaná a rekonštruovaná najmä rodom Emíliovcov. Bola to jedna z najkrajších
budov Fóra, kde vtedy sídlili najmä administratívne a justičné orgány mesta. Pred bazilikou možno rozoznať okrúhly základ edikuly (výklenku) Venušinho kanálika, miesta, kde sa tento kanál napájal do najväčšieho kanála- Cloaca Maxima. Na zač. 5.str. ju zničil požiar.

TRIBÚNA
Z ktorej dodnes vidno veľkú plochu, bola postavená Cézarom v r. 44 p.n.l., krátko pred jeho smrťou. Odtiaľto rečníci, vodcovia alebo politici obhajovali ľud. Počas republiky bola tribúna pôvodne z dreva, prenesená do blízkeho zhromaždiska.
V r. 338 bola ozdobená zobákmi lodí (rostra) dobytých v bitke pri Anciu. Odvtedy sa stal symbolickým výkrik ľudu: ,,Ad rostra!´´-Na zobáky!

JULIÁNSKA BAZILIKA
V mnohých prípadoch stáli pri fóre baziliky, budovy určené k jednaniu súdnemu, obchodnému i k promenáde občanov. Bola postavená Cézarom v polovici 1.str.
p.n.l.. Veľkolepá budova s piatimi loďami, ktoré boli ešte rozdelené pohyblivými priečkami do sektorov, umožňovala poriadať súčastne viac zasadnutí. Na schodoch aj dnes vidno zvyšky šachovníc namaľovaných na mramore, ktoré svedčia o zaujímavom spôsobe života vo fóre. Rimania tu ozaj trávili voľný čas. 

V roku 277 n.l. bola táto veľká bazilika zrekonštruovaná Gaiom Juliom Caesarom, ktorý bol v podstate prvý neoficiálny cisár. 

CHRÁM JÚLIA CÉZARA
Ktorý chcel Oktavián postaviť na pamiatku svojmu strýkovi začali stavať v roku 42 p.n.l. na mieste, kde bola spálená mŕtvola diktátora. Chrám bol dokončený roku 29 p.n.l. spolu s blízkym Augustovým oblúkom, z ktorého sú zachované iba základy.

CISÁRSTVO
(26. p.n.l.- 330 n.l.)

TITOV OBLÚK
Nechal senát vybudovať po cisárovej smrti v roku 81, na pamiatku dobytia Jeruzalema. Vnútornú stranu oblúka zdobia prepracované a cenné reliéfy zobrazujúce triumfálny sprievod cisára so židovskými zajatcami, nesúcimi sedemramenný svietnik.
VESPASIÁNOV CHRÁM
Dal ho postaviť v roku 94 Vespasiánov syn Domicián a obnovil ho Septimus Servus. Zachovali sa z neho tri stĺpy.

CHRÁM ANTONIA A FAUSTINY
(tempio di Antonio e Faustina)
Je najlepšie dochovanou stavbou na Fóre. Cisár Antonius Pius miloval hlboko svoju manželku Faustinu. Prehlasoval, že by žil radšej na púšti s ňou, ako v paláci bez nej. Jej smrť niesol veľmi ťažko. Faustina bola zbožtená a cisár pre ňu ako pre bohyňu nechal postaviť v roku 141 krásny chrám, ktorý bol neskôr prestavaný na kresťanský kostol San Lorenzo in Miranda.

OBLÚK SEPTIMA SERVA
Postavený roku 203 na počesť Septima a jeho dvoch synov, Karakalu a Getu. Nápis umiestnený na ňom pripomína tragédiu v cisárskej rodine: Vraždu Geta bratom Karakalom, ktorý dal vymazať Getovo meno. Septimus Servus vládol 18 rokov(193-211 n.l.) a aj keď to bolo v 3.str nezvyčajné zomrel prirodzenou smrťou

Očividné prezdobenie oblúka nám pripomína úpadok rímskeho umenia. 

MAXENTIOVA BAZILIKA (Basilica di
Massenzio):
Nazývaná taktiež Konstantínova, je poslednou stavbou, ktorá nesie pečať veľkoleposti charakterizujúcu rímsku architektúru. Stavbu baziliky zahájil Maxentinus v roku 306-310, ale dokončil ju, po svojom víťazstve až Konstantínus. Je to tehlová, trojloďová stavba s obstavanou plochou asi 6000m2. Stredná loď je zaklenutá krížovou
klenbou  a je dlhá asi 80m. Rozpon strednej lode je 25m, výška 35m. Postranné lode sú zaklenuté valenou klenbou a majú výšku asi 25m. Pred piliérom strednej lode boli postavené korintské stĺpy, na ktoré dosadali krížové klenby hlavného priestoru. (Stĺpy boli neskôr použité pre iné stavby) Stredná loď je vyššia než lode postranné a v jej prevyšujúcej časti sú umiestnené okná, ktorými je vnútorný priestor osvetlený. Zaklenutie strednej lode je zaistené systémom oporných piliérov,
skrytých vo vnútri stavby, ale patrných pri strechách bočných lodí. Impozantná stavba zo 4.str. bola pred rokmi reštaurovaná. Bola pritom odkrytá celá zadná
časť baziliky. Tvrdí sa, že Bramante pri projektovaný nového chrámu sv. Petra, čerpal inšpiráciu práve z tejto stavby.