Giotto di Bondone (1266-1337)- sa učil u maliara Cimbabueho, ale až on bol prvou tvorivou osobnosťou európskeho maliarstva, prevŕšil svojho učiteľa svojou vášnivou a emotívnou maľbou. Na základe rovnakého vkusu a názoru o úsilie vyjadrenia ľudských citov sa spriatelil s Dantem. Ich náklonnosť sa verejne prejavila keď básnik oslávil v citových veršoch maliara a tento namaľoval básnikov portrét vo florentských freskách. Dante ako svedok obrody maliarstva, o ktorú sa zaslúžil
jeho priateľ, pripomína umelca vo svojej Božskej komédii:

Cimabue si myslieval, že tróní nad maliarmi, a dneska Giotto žiari až tak, že povesť tam toho je v tôni. (Božská komédia, Očistec, XI. spev,94-96)

Obidvaja sa tiež nechávajú unášať krásami prírody. Giotto pochádzal z ľudu a ľud miloval. Prízračná bola pre neho vidiecka dôverčivosť a temperament. A preto
mu na rozdiel od umelcov reprezentujúcich staršie tradície byzantskej maľby, nejde o to, aby ohúril ľudové masy skvostnými obrazmi, jeho cieľom je podať pravdy viery každému, podľa možnosti čo najzrozumiteľnejšie. Do stredovekého umenia to vnieslo dovtedy neznámy realizmus zobrazovania. Giottov rozprávačský štýl je mimoriadne úsporný. Na presvedčivé znázornenie scény mu stačí málo. Vzdáva sa doplnkov a vedľajších línií príbehu, ktoré sa odkláňajú od hlavného deja. Nebál sa tvoriť rozsiahle, často epické cykly (cyklus výjavov sv. Františka v Assisi a vo Florencii, cyklusy z evanjelií). Zaujímavé je, že umelec takých rozmerov nevedel verne napodobniť na obrazoch stavby a chrámy. No koniec koncov prikladal tomu menej než druhotný význam, pretože dôležitá bola ľudská duša (Madona obklopená svätcami  a anjelmi). Okolo roku 1310 vytvoril pre chrám sv. Petra v Ríme slávne dielo Navicella- Stroskotanie Petrovej lode. Stroskotanie bolo veľkou politickou témou tých čias, lebo r. 1309 preniesol pápež svoje sídlo do Avignonu: Loď v nebezpečenstve je vlastne cirkev a Peter ako prvý pápež reprezentuje pápežstvo, ktoré môže zachrániť iba Kriastus. Potom vymaľoval eˇˇse niekoľko kaplniek a neskôr pôsobí v službách kráľa Roberta z Anjou. Veľa diel z tohto obdobia sa nezachovalo.

Zomrel v 1337 vo Florencii a zanechal po sebe skutočnú umeleckú školu, ktorú zachovávalo mnoho generácii po ňom. Už sa svojho života bol uznávaným majstrom a ako sa dozvedáme z rôznych prameňov, mal vo Florencii dom, a teda bol relatívne zámožný.

Umiestnenie stavby: Malá nenápadná kaplnka sa nachádza na polceste medzi železničnou stanicou a centrom mesta, v antickom amfiteátri, dnes vlastne v parku, ktorá je známa ako kaplnka Arena, alebo kaplnka Scorovegniovcov. 

Forma: Kaplnka má dĺžku 20,8 m, šírku 8,4 metra a výšku 12,8m. Obrazy na dlhých stenách majú spravidla rozmery približne 2 x 1,85 metra. Na 38 obrazoch je tu vykreslený život p. Márie a Krista. Západnú stenu zaberá posledný súd a oltárna časť nie je Giottovým
dielom.