Dalího príklon ku klasicizmu vyžadoval uvedomelejšiu objektivitu a štúdium renesancie. Geometria, matematika, anatómia a perspektíva sa mu stali predmetom rovnakého fanatického nadšenia, ako predtým skúmanie nevedomia ako zdroja inšpirácie.
Za vojnových rokov v Amerike sa jeho talent showmana a reklamné gagy postarali o to, aby ho poznali milióny Američanov.
V tomto klasickom období sa zdá, akoby Dalímu chýbal jednoznačný zámer alebo výrazný štýl. Roku 1960 rozvíja svoju novú mystiku ovplyvnenú automatizmom abstraktného expresionizmu. V ilustráciách ku Don Quijotovi experimentoval s olovenými guľkami naplnenými tušom, ktoré vystreľoval na litografický kameň.
Pol roka trávi v Port Lligate v Španielsku, žije asketicky a silu čerpá z odlúčenosti a pokoja okolitého prostredia. Pretože: „je ťažké upútať záujem sveta na dlhšie ako plo hodiny. Ja som to robil denne a s úspechom celých dvadsať rokov“.
23. januára 1989 umiera vo veku 84 rokov.


Môj názor na Salvadora Dalího
Myslím si, že Dalí mal plný život a zažil všetko čo človek ako on zažiť mohol. Mal úspech, okúsil aj dotyky šialenstva. Prežil životnú lásku.
Skôr, ako som prečítala túto knihu, nevedela som o Salvadorovi Dalím takmer nič. Teraz som zistila, že to bol veľmi zaujímavý človek, ktorý mal cieľ, snahu ho dosiahnuť, úspech a nakoniec aj vytúžený pokoj. A hlavne to bol človek, ktorý v seba veril. Dôvera v seba je na ceste za svojim životným cieľom veľmi potrebná.
Jeho diela ukázané v tejto knihe donucujú človeka k zamysleniu. Keď sa snažíme pochopiť, čo tým dielom chcel povedať, musíme sa vžiť do jeho osobnosti a jeho rozmýšľania.
Keď si zoberiem to, ako premýšľal a začnem nad tým hĺbať musím byť fascinovaná nad tým, ako tieto svoje myšlienky dokázal stvárniť vo svojich dielach.
Salvador Dalí bol človek, ktorý v seba veril. A dôvera v seba je na ceste za svojim životným cieľom veľmi potrebná.
Myslím si, že teraz nemáme šancu ho presne pochopiť, ale pokúsiť sa o to stojí za to.