„Dve najšťastnejšie náhody, ktoré sa môžu maliarovi prihodiť sú:
1.Byť Španielom. 2. Volať sa Dalí.

Salvador Dalí sa narodil 11. Mája o trištvrte na deväť ráno v španielskom meste Figueras pri Gerone, kde bol jeho otec bol notárom. Meno Salvador dali rodičia pôvodne jeho bratovi, ktorý zomrel o tri roky skôr, ako sa narodil. Do narodenia sestry Any Marie bol rozmaznávaným jedináčikom, ktorý si smel robiť prakticky všetko, čo sa mu zachcelo. Sám Dalí opisuje vo svojej autobiografii opisuje svoje detstvo: „Môj brat umrel ako sedemročný na zápal mozgových plien tri roky pred mojím narodením. Jeho smrť uvrhla mojich rodičov do hlbokého zúfalstva. Útechu našli v tom, že som sa narodil ja. S bratom sme sa podobali ako vajce vajcu, ale v myslení sme sa odlišovali. Jeho tvár, podobne ako moja, mala charakteristické črty génia. Prejavovali sa u neho symptómy znepokojivej predčasnej vyspelosti, ale jeho pohľad zastieral závoj melanchólie, prízračnej pre neprekonateľnú inteligenciu. Ja som bol síce oveľa menej inteligentný, zato som však mal schopnosť všetko reflektorovať. Bol som vraj prototypom par excelence fenomenálne zaostalého, ´polymorfne- -perverzného´ jedinca, ktorý si takmer bez zvyšku zachoval spomienky na exogénne blaženosti dojčaťa: egoisticky, nesmierne dychtivo som siahal po rozkoši a pri najmenšom podnete som sa stával nebezpečným.“
Dalí trval na existencii aj iných spomienok ako na svoj život v lone matky, „akoby to bolo včera“. Identifikuje ho ako raj, ibaže vo farbách mäkkého, teplého nehybného pekla. Jedna z jeho prenatálnych vízií mala byť predstava dvoch vajec, ako sa škvaria na panvici – lenže bez panvice, „základná halucinácia“, ktorú neskôr rad ľubovoľne opakoval.

Na základnú školu chodil vo svojom rodnom meste. Neskôr odišiel do ústavu vedeného rádom marianistov. Učeniu sa veľmi nevenoval a jeho vysvedčenia vzbudzovali u jeho -rodičov zhrozenie.
Mal radosť z násilia. Tešilo ho napríklad zhodiť priateľa z mosta, alebo kopnúť do hlavy svoju trojročnú sestru. Inokedy sa s nepochopiteľnou rozkošou hádzal dolu schodmi.

Dalí nemal ani šesť rokov, keď sa u neho prejavil pozoruhodný umelecký talent. Jeho prvým dielom bola krajinka pohľadnicového formátu. Neskôr dve náročnejšie diela: Portrét trójskej Heleny a Jozef pozdravuje svojich bratov. Ako ateliér mu slúžila stará umyváreň. Za horúcich dní si ľahol nahý do ľadovej vody, zostal v ňom celé hodiny a maľoval. Maľoval na vrchnáky škatúľ od klobúkov z obchodu jeho tety. Tu našiel útočisko a samotu, po ktorej tak túžil.
Rodičia si všimli jeho rozvíjajúci sa talent a poslali ho na vidiek k priateľovi a znalcovi umenia Ramónovi Pitchotovi. Dalího pobyt v tejto rodine mal hlboký vplyv na jeho ďalší život a veľa erotických fantázií z jeho neskorších diel má pôvod v tomto prostredí.