Gotické umenie

Gotické umenie: Prívlastok "gotické" vynašli humanisti talianskej renesancie. S pohŕdaním sa takto označovala kultúra akože barbarská (kultúra Gótov), ktorá sa na Západe rozvíjala medzi 12. a 16. storočím.Toto označenie sa uplatňovalo najprv na architektúru, potom na všetky druhy umenia a napokom na všetku kultúru tohto obdobia. Gotické umenie sa dlho podceňovalo a ľudia neváhali ničiť jeho diela. Rehabilitovali ho až romantici 19. storočia.

Gotické umenie sa zrodilo v polovici 12. storočia, keď sa na podnet opáta Sugera vystaval chór baziliky v Saint-Denise. Rozšírilo sa veľmi rýchlo po celom francúzskom kráľovstve a odtiaľ po celej Európe.
Avšak od druhej polovice 13. storočia rozličné krajiny sa vymanili spod francúzskeho vzoru. Každá oblasť dodala gotickému umeniu originálny odtieň podľa vlastného ducha, ale jeho základy sa tým nemenili. Nakoniec v polovici 14. storočia sa v Toskánsku rozvíjalo nové umenie: renesancia, ktorá postupne skoncovala s vládou gotického umenia v polovici 16. storočia.

Maliarstvo: Okolo roku 1400 sa zvýšila tvorba voľných malieb. V celej Európe sa rozvíjal pôvabný sloh, zvaný medzinárodná gotika. Tento sloh hlásal ideál prepychu, rytierstva, uprednostňoval živé farby, pozlacovanie a postavy s útiymi siluetami. Flámsky maliar Jan van Eyck spôsobil v tomto slohu v roku 1420 prevrat. Objavil racionálnu perspektívu a vyriešil problém využitia svetla pri vystihnutí modelácie.Modelácia sa dosiahla hrou presvitajúcich vrstiev maľby, kladených na seba.Vrstvy sa nanášali na biely podklad, ktorý maximálne odrážal svetlo. Aj maliari talianskej renesancie prevzali flámske novoty. Francúzsko a Praha zostali centrom tvorby iluminácií, ktorá bola spätá s medzinárodným štýlom gotiky. Avšak v polovici storočia prejavila sklony otvoriť sa novotám talianskej renesancii. Zlatnícka produkcia v celej Európe rástla. Stala sa zámienkou pre nesmierny prepych a vyumelkovanosť. Na slovensku sa uplatňuje talianizujúci vplyv, dominuje však tabuľkové maliarstvo.
-obrazy na dreve ale aj skle, nástenné maľby- fresky, námety z Biblie.

Sochárstvo: Sochárstvo dosiahlo veľký rozvoj v celej Európe. Od roku 1380 nizozemský sochár Claus Sluter, pôsobiaci v Burgundsku, vyvolal v sochárstve prevrat. Z jeho práce vyžarovala veľká sila, prejavujúca sa v bohatých a honosných záhyboch, ktoré si pohrávali so svetlom. Ohromoval psychologickou hĺbkou tvárí. Nemecké sochárstvo prežívalo zlatý vek, najmä na sklonku storočia. Rozvíjalo patetický štýl, prepiatky až k expresionizmu. Svätá ríša ako napr. Nizozemsko, Čechy, Poľsko, sa pustila do majstrovského vytvárania veľkých drevených oltárov. Slovensko preslávil neskorogotický Majster Pavol z Levoče, tvorca drevenných plastík a reliéfov krídlových oltárov Spiša.
-obludy, výsmešné postavičky, Madony...

Architektúra:Skutočne po prvý raz sa gotická architektúra objavila v predlodí a zvlášť okolo chóru, v dvojitej chórovej odchodzi, kde bola klenba nad lomeným krížením systematicky spatá s využitím lomeného oblúka. Jej technika úplne prevládla. Klenby dostali štíhle prípory, čo budovám dodávalo výzor nevídanej ľahkosti. Múry, ktorých nosná funkcia sa znížila, boli prelomené veľkými oknami zdobenými vitrážami, ktoré poskytovali dobré osvetlenie. Tento nový spôsob tvoril školu pre ďaľšie stavby. Gotický architekti založili svoje práce na troch podstatných bodoch: zväčšenie otvorov, zvýšenie budovy a hľadanie homogénneho priestoru.