Základom sociálnej organizácie stredovekej spoločnosti bola tzv. lénna sústava. Spočiatku sa pôda udeľovala dočasne, len na obdobie života lénnika, ktorému bola prepožičaná. Okrem toho, pôvodný vlastník mal právo kedykoľvek mu ju odňať. Najskôr týmto spôsobom získavali pôdu členovia kráľovskej družiny. Panovník tak odmeňoval ich služby a udržoval si aj nad nimi moc. Zároveň sa však zaviazal, že bude svojho lénnika ochraňovať. Skoro prestali tieto podmienky lénnikom vyhovovať a chceli aby pôdu mali v dedičnej držbe. Tak sa postupne vytvára šľachta. Základnou podmienkou jej existencie bolo získať právo na dedičnú držbu pôdy. Toto znamenalo pre šľachtu, že zasa ona môže dávať léno iným osobám. Postupne sa formovali zložité väzby nadriadenosti a podriadenosti.
Vznikla tzv. lénna pyramída na vrchole ktorej bol cisár , ktorému podliehali kresťanskí panovníci celej Európy. Vrámci každého štátu boli panovníkom podriadení šľachtici a šľachticom poddaní.
Lénne putá boli vzájomné. Vzdanie sa časti osobnej slobody bolo kompenzované poskytovanou ochranou či inými výhodami.

Právo

V stredoveku vznikalo množstvo právnych noriem. Najstaršia forma- obyčajové alebo zvykové právo.
11.- 12. st. vzniká nová forma práva – poddaní majú pôdu v dedičnom prenájme, ale za ten museli platiť. Lénnici získali záruku a istotu, že ich panovník nemôže z pôdy vyhodiť a získali stabilný zdroj obživy. Nové tzv. zákupné (emfyteutické) právo stabilizovalo vlastnícke pomery a viedlo k lepšiemu hospodáreniu.

Charakter spoločnosti

Spoločnosť mala poľnohospodársky charakter, vyše 90% európskeho obyvateľstva. Pestovanie: obilia, dôležitý chov dobytka. Na začiatku vrcholného stredoveku sa zlepšujú technológie poľnohospodárskych prác, mení sa skladba pestovaných plodín, nové prvky v chove dobytka. Všetky tieto zlepšenia sa premietli do zloženia a kvality stravy vtedajších ľudí. Zlom vo vývoji- zmenil podobu dediny ako ľudského sídliska. Tento proces nazývame agrárna revolúcia- 12. st. Kým dediny v časnom stredoveku boli malé s pár domami postavenými bez akéhokoľvek usporiadania, dediny v12. a 13. st sa budovali ako ulicovky, pozdĺž potoka alebo cesty prechádzajúcej dedinou.Prípadne sa budovali s centrálnym námestím rôzneho tvaru podľa vzoru stredovekých miest.
Prácu na poli uľahčilo používanie kovového pluhu, a ďalšieho kovového náradia namiesto staršieho dreveného.12. st. používanie chomúta – umožnil lepšie využívanie ťažnej sily zvierat. Okrem pšenice, ovsa, žita a prosa, na poliach sa objavujú strukoviny a rôzne druhy zeleniny. Nové plodiny obohatili potravu. Zvýšila sa priemerná dĺžka života z 20-25 na 30-35 rokov. V 12. a 13. st- zvýšená slnečná aktivita. v 14. st. sa znova ochladilo- pokles poľnohosp. produkcie.

Čierna smrť

V 14. st. je to séria epidémii a hladomorov. Najkatastrofálnejšie následky mala vlna tzv. čiernej smrti- mor. V rokoch 1347-1352 postihol takmer celý kontinent. Choroba prenikla do Európy zo strednej Ázie po trasách kupeckých miest sa dostala do Astrachánu, neskôr na Krym a odtiaľ do Konštantínopolu a neskôr do celej Európy až k Ruským stepiam a do Pobaltia. Viac ako 50% obyvateľstva zahynulo a celkovo v Európe vymrelo 20% populácie. Z moru boli obviňovaní Židia, neskôr ich z mnohých krajín vyhnali ale prijatie im poskytlo terajšie Poľsko.

Stredoveké mestá

Včasný stredovek- prevláda dedinská civilizácia
11.- 12. st. mestá nadobúdajú na dôležitosti. Plnia rôzne funkcie: ekonomickú, kultúrnu, politickú.
- spoločenská deľba práce: oddelenie remeseľníctva od poľnohospodárstva v 12.- 13. st. mala za následok vznik miest ako centier obchodu a remesla. Vznik miest-brody riek, križovatky obchodných ciest, pri hradoch( v podhradí), z trhových miest.
3 spôsoby vzniku miest: 1. nadviazanie na antiku: Benátky, Miláno, Janov, Marseil, Barcelona
2. z významných remeselných a obchodných osád- Bratislava, Nitra, Trnava
3. neosídlené mestá- vojenská či politická potreba + banské mestá: Kutné hora, Banská Štiavnica,...