Moto Perpetuo – ide o skladbu, ktorá neobsahuje prakticky nijaký rytmický útvar a tvorí ju iba úžasne rýchly a technicky náročný beh. Vyžaduje ohromne skúseného hráča s vyspelými technickými schopnosťami. Popri vysokej náročnosti a efektnosti si však treba uvedomiť, že po hudobnej stránke je táto skladba takmer bezcenná.

Henryk Wieniawski je skladateľom, ktorého notové zápisy skladieb nie je problém nájsť prakticky u žiadneho učiteľa husieľ vo všetkých kútoch sveta. Pre huslistov znamená tento majster veľmi veľa, čoho dôkazom je časté prezentovanie jeho skladieb na významných svetových husľových súťažiach, avšak aj skutočnosť, že mnoho slávnych virtuózov zaraďuje Wieniawskeho kompozície do svojho repertoáru. Ak ale chceme zistiť, prečo je Wieniawski takou dôležitou osobnosťou pre husľovú literatúru a celkový hudobný svet, je nevyhnutné, aby sme sami prešli jeho životnú púť, ktorá je pre plnohodnotné spoznanie Wieniawskeho prínosu svojim nasledovníkom nevyhnutná.

Životopis

Začiatok Wieniawskeho životného príbehu nájdeme v Poľsku, v rodine chirurga a klaviristky z Lublinu. Práve v prostredí tejto rodiny a tohto mesta sa narodil chlapec Henryk, ktorý svoj pozoruhodný talent v hre na husliach preukazoval už v rannom veku. Vo svojom rodnom meste ho vyučovali dvaja pedagógovia - Stanisław Serwaczyński, ktorý bol taktiež prvým učiteľom Josepha Joachima, neskôr veľkého maďarského huslistu, a Jan Hornziel. Z Lublinu odišiel vo veku 8 rokov za štúdiami na parížske konzervatórium. Vo veku 11 rokov dostal ako najmladší v dovtedajšej histórií školy vyznamenanie najvyššieho stupňa od profesora Josepha Massartsa, ktorý takmer o polstoročie neskôr učil aj Fritza Kreislera. V roku 1847 napísal Wieniawski svoj prvý opus Grand Caprice Fantastique.
Po ukončení konzervatória v pomerne nízkom veku Wieniawski začína obdobie cestovania, ktoré trvá až do jeho smrti. Roku 1851 sa totiž stáva cestujúcim huslistom a so svojím mladším bratom, klaviristom Józefom, sa vydáva na obrovské turné Ruskom. Ich koncert v Petrohrade zanechal hlboké dojmy aj u Henriho Vieuxtempsa, ktorý tu v tom čase pôsobil. O Wieniawskom povedal, že ešte nikdy nepočul takú dobrú hru od niekoho takého mladého. Roku 1860 sa Wieniawski natrvalo sťahuje do Petrohradu, kde je dvorným huslistom cára Alexandra II. a učiteľom na konzervatóriu. Zakladá orchester a sláčikový kvartet Ruskej hudobnej spoločnosti. Wieniawski popritom stále cestuje a vo veku 37 rokov odchádza na dvojročné turné po Severnej Amerike, a to so slávnym klaviristom Antonom Grigorievičom Rubinsteinom.

Aj keď Wieniawski precestoval veľkú časť svojho života a je považovaný za sčasti galského huslistu, treba pripomenúť, že nikdy nezabudol na svoje poľské korene, ktoré sa prejavujú najmä v jeho tvorbe. Okrem skladieb, ktoré spomínam vo “Výbere tvorby“ Wieniawski napísal aj pomerne vysoký počet skladieb, ktoré sú vlastne virtuózne spracovanými poľskými ľudovými tancami. Ide napríklad o mazurku a jej typy ako obertass, kujawiak alebo dudziarz.
Napriek tomu, že Wieniawski začal mať problémy so srdcom, ktoré sa z roka na rok zhoršovali, neprestával cestovať a po ukončení amerického turné začal učiť na bruselskom konzervatóriu, kde nahradil Vieuxtempsa. Jeho najvýznamnejším žiakom tu bol Eugene Ysaye. Následky nadmerného koncertovania opäť ako zrkadlo ukázalo srdce, keď v roku 1878 skolaboval počas hrania svojho 2. husľového koncertu. Svoj rozlúčkový koncert odohral o rok neskôr v Odesse. Zomiera 44- ročný v Moskve, kam ho doviedla obrovská túžba vrátiť sa do Ruska. Pochovaný je na cintoríne vo Varšave.
Zaujímavosti

•Keď bol Wieniawski zasnúbený s Angličankou Isabellou Hamptonovou a jej rodičia ich svadbu striktne zamietli, Henryk sa rozhodol napísať skladbu Légende. Isabellini rodičia si ju vypočuli a nalomila ich natoľko, že sa rozhodli dovoliť dvojici zosobášiť sa. Manželstvo prinieslo 6 potomkov, no iba jeden z nich, najmladšia Henrietta, ktorá sa narodila tesne pred Wieniawskeho smrťou, sa dožil zrelého veku.
•Poliaci si Wieniawskeho veľmi vážia a aj po jeho smrti mu boli udelené mnohé oficiálne uznania. Wieniawskeho portrét sa objavil na poštovej známke v roku 1952 aj 1957 a v rokoch 1979 a 2001 bola vydaná minca s jeho obrazom o hodnote 100 zlotých. Na jeho poctu bolo dokonca pomenované mesto v doline rieky Czechowka, ktoré dnes nesie názov Wieniawska.

Výber tvorby

Polonéza D-dur – neveľmi dlhá, menej ako 5 minút trvajúca skladba, ktorá sa skladá z veľkého množstva krátkych a pružných častí. Hlavný motív predstavujúci model poľského ľudového tanca sa strieda s technickými pasážami. Dielo vyžaduje nielen pokročilú husľovú techniku, ale najmä vyspelého interpreta schopného zmysluplne agogicky obohatiť hudobný materiál.

Brilantná polonéza č. 2– dielo obsahujúce rôzne efektívne využité technické vymoženosti husieľ ako radové staccato, oktávy či dvojhmaty. Autor preukazuje skúsenosti s tvorbou harmónie medzi husľami a klavírom, pričom si dovoľuje využiť vkusné kontrasty dodávajúce skladbe vyššiu hudobnú hodnotu.
Koncert č. 2 d-mol – bezpochyby Wieniawskeho najvrcholnejšie dielo, kde autor využíva všetky svoje skúsenosti. Bolo napísané v roku 1870 pred Wieniawskeho odchodom z Petrohradu a autor ho venoval Pablovi de Sarasatemu. Oproti prvému Koncertu fis-mol je Koncert d-mol obrovským skokom v kompozičnej technike Wieniawskeho. Zvlášť prvá časť tohto koncertu, ktorá sa často hráva samostatne, sa považuje za najlepšiu a najvyspelejšiu kompozíciu, akú kedy Wieniawski napísal.