Légende – pozri zaujímavosti
Scherzo Tarantelle – autor pri tejto skladbe využíva možnosť vedenia harmónie pomocou nemenných rytmických útvarov, ktorými sú v tomto prípade trioly. Spolu s kantilénami v strednej časti diela tvorí Scherzo Tarantelle kompaktný celok, ktorý do svojho repertoáru zaradili mnohí súčasní huslisti, napríklad Itzhak Perlman či Maxim Vengerov.

Pablo Martín Melitón de Sarasate y Navascuéz – tak znie celé meno huslistu a skladateľa, ktorého skladby dnes tvoria neodmysliteľnú časť husľovej literatúry. Takisto je veľmi ťažkou úlohou predstaviť si akúkoľvek lepšiu husľovú súťaž bez jeho skladieb, ktoré vynikajú svojím prirodzeným temperamentom a husľovým majstrovstvom. Verím, že v životopise sa mi podarí nahliadnuť do podmienok tvorby týchto diel a dopracovať sa k zisteniu, kto vlastne bol ich autorom.

Životopis
Každoročné býčie zápasy sú tým, čo sa väčšine ľudí vybaví pri slove Pamplona. Toto severošpanielske mesto je však aj rodiskom huslistu a skladateľa Pabla de Sarasateho, ktorý v prostredí preslávených býčích zápasov vyrastal a neskôr sa aj zreteľne preukázali na jeho tvorbe. Prvým Pablovym učiteľom bol vo veku piatich rokov jeho vlastný otec. Neskôr sa učil pod vedením miestneho učiteľa hudby a v roku 1852 predviedol prvý koncert v La Coruñi, ktorý sa stretol, tak ako aj ďalšie rané Sarasateho koncerty, s veľmi dobrým ohlasom. Tak sa Sarasatemu otvorila možnosť štúdia v Madride u Manuela Rodrígueza Saeza. V hlavnom meste Španielska sa Sarasate ešte viac zviditeľnil a ďalej putoval na dvor kráľovnej Isabely II., kde bol jej obľúbeným hudobníkom.

Keď mal Sarasate 12 rokov, jeho mama sa rozhodla vziať ho k vychýrenému profesorovi Jeanovi Delphinovi Alardovi na parížske konzervatórium. Ledva však stihli prekročiť francúzsku štátnu hranicu , postihlo ich hneď dvojité nešťastie. Sarasateho matka dostala srdcovú porážku a bezprostredne nato zomrela. Neskôr, keď ju španielske úrady vzali do Bayonne, zistilo sa, že ešte aj Pablo je v zlom zdravotnom stave a sužuje ho cholera. Sarasate sa však dostal do správnych rúk – španielsky konzul v Bayonne ho vzal do svojho domu a po vyzdravení mu umožnil dostať sa do Paríža. Tam sa napokon stretol s Alardom, ktorý v ňom ihneď spoznal huslistu s nezvyčajne vzácnym darom muzikantstva. Sarasate sa mohol pokojne ihneď po príchode na konzervatórium stať slávnym, avšak jeho rozvážny učiteľ racionálne zvažoval každý ďalší krok, ktorý s Pablom urobí. A to prinieslo svoje ovocie.

Po ukončení konzervatória sa totiž otvára nová a zároveň doživotná kapitola Sarasateho života. Je úspešným a uznávaným sólovým huslistom, interpretuje najmä vlastné skladby. V týchto dielach je zúžitkovaná hlavne Sarasateho vysoká technická zdatnosť a ukazujú dôležitosť vplyvu španielskeho typu kompozície na celoeurópske hudobné dianie. Využíva pritom rôzne španielske ľudové prvky a prirovnania k španielskemu spôsobu života, ktoré sú obsiahnuté najmä v cykle Španielske tance. Okrem takýchto skladieb, zväčša písaných pre husle a klavír, sa v tvorbe často zameriava aj na dramatické diela známych autorov ako Bizet, Mozart či Shakespeare a tvorí na ne rôzne variácie a fantázie.
Spomenúť treba aj množstvo skladieb, ktoré mu boli venované a dokazujú, že bol v období svojho života vychýreným huslistom. Ide napríklad o skladby Maxa Brucha, Antonína Dvořáka, ale aj Lalovu Španielsku symfóniu či nemenej známe diela Introdukcia a Rondo Capriccioso a Koncert č. 3 h-mol od francúzskeho skladateľa Camilla de Saint-Saënsa.
Sarasateho život sa končí pod vplyvom chronickej bronchitídy roku 1908 vo francúzskom pobrežnom meste Biarritz. Na prahu 20. storočia ešte stihol nahrať niekoľko nahrávok.

Zaujímavosti

•Sarasate bol v čase, kedy žil, známy svojím pravým španielskym gentlemanstvom a všade chodil vždy dokonale oblečený. Aj keď od svojich obdivovateliek dostával veľa zaľúbených listov, nikdy sa neoženil. Pravdou však je, že vo svojej spálni bol po každom koncerte len málokedy bez ženskej spoločnosti.
•Hoci bol Sarasate pomerne bohatý, bol aj štedrý. Keď vo svojej vile v Biarritzi zomieral, rozhodol sa venovať väčšinu svojho majetku mestu Pamplona. V tomto meste sa teraz nachádza aj špeciálne Sarasateho múzeum.

Výber tvorby

Španielske tance – súbor Sarasateho skladieb, ktorý zahŕňa veľké množstvo jeho najznámejších husľovo-klavírnych skladieb ako Andalúzska romanca, Baskické capriccio, Zapateado, Malagueña či Habanera. Všetky bez výnimky sú dôverným umeleckým vyobrazením nezanedbateľných zložiek španielskej národnej kultúry. Vynikajú najmä tanečným rytmom. Kontrasty sú vyjadrené rôznymi spôsobmi. Napríklad kompozícia Zapateado, op. 23 je hravá a bezstarostná, zatiaľčo dvojskladba Malagueña a Habanera s opusovým číslom 21 má schopnosť imaginárne pohltiť poslucháča do tela toreadora. Skladby Baskické capriccio a Andalúzska romanca považujem za najkomplexnejšie skladateľove diela pre husle s klavírnym sprievodom, pretože vo svojej nie práve najväčšej dĺžke dokážu upriamiť pozornosť na veľký počet už spomínaných kontrastov. Všetky spomínané skladby sú aj značne technicky náročné, avšak mojím názorom je, že omnoho dôležitejšie ako virtuózne zameraný sólistický