10. Pôsobiteľ všetkého, aj v našej zaambónnej modlitbe, ktorá čerpá z Jakubovho ,listu sa hovorí: „Veď každý dobrý údel a každý dokonalý dar zostupuje...“ A dielom jeho milosti je aj toto vyznanie. Ak si uvedomíme, že sme na dne, vtedy sa môžeme odraziť.

11. Sme len hlina, iba prach a predsa na to častokrát zabúdame, „sotva sedemdesiat rokov je dĺžka nášho života a pre mocnejších osemdesiat“, čo je to v porovnaní s večnosťou. Predsa mnohokrát repceme. A či má výtvor v hrnčiarových rukách, ktorým je iba hlina – protirečiť hrnčiarovi, svojmu tvorcovi. „Veď on robí jednu nádobu na vznešený účel a inú na podradný.“ A my to častokrát robíme. Božie slovo hovorí: „Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec a nikdy nezhrešíš.“

12. Ako som už povedal v úvode so Samaritánom, ktorý vlieva olej do rán, aj v tomto tropári táto téma vystupuje znova do popredia.

13. Nech nikdy nezabudneme, že ty nás naozaj miluješ. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Ako márnotratný otec videl syna a zmiloval sa nad ním, tak aj ty, keď vidíš naše slzy, zmiluj sa nad nami.
14. „Vyzdvihuješ ma z brán smrti.“ Hovorí žalmista v Božom slove a na inom mieste slovo nášho Pána hovorí tiež v žalmoch: „Vojdite do jeho brán.“ A v novom zákone Pán hovorí: „Klopte a otvoria vám.“ Nielen klopme, ale priam búchajme, spása nám za to stojí.

15. Stalo sa len to, čo Božie slovo vždy hovorilo: „Všetci hriešnici upadnú do svojich osídiel“ A oni ma dobili, ale čo sme vlastne čakali???

16. Nahota, spomenutá na prednáškach a v jednom z tropárov sa zasa ukazuje. Mnohí tvrdia, že už výraz „zostupoval z Jeruzalema“ , miesta pokoja znamená, že zhrešil, on ako my, lebo Kristovo posolstvo je adresované všetkým. Ty, ktorý si zažiaril z Márie – „Ľud, ktorý býva v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“

17. V knihe zjavenia apoštola Jána sa hovorí o boji s drakom: „zvíťazili nad ním pre krv Baránkovu.“ Aj my mám šancu zvíťaziť nad pokušeniami a drakom, ktorý nás pokúša k zlému krvou Baránka. Ako svätý Anton hovorí pokušenia sú pre nás dobré, lebo ako telesným cvičením sa zdokonaľujeme, ale len ak sa namáhame, rovnako je tomu aj v duchovnom živote.

18. Je čas pokánia, áno je a znova prosíme o slzy. Ako Dávid písal: „lôžko mi noc, čo noc vlhne od plaču, slzami máčam svoju posteľ.“ tak aj my pri nočnej hodine kánona máme sa nebáť vyjaviť svoje slzy, slovo, ktoré sa tu znova vyskytuje, a plakať nad svojim životom.