Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Prvá pieseň veľkého kajúceho kánonu sv. Andreja Krétskeho

Celá prvá pieseň je rozdelená na 24 tropárov ku Všemohúcemu, resp. meditujúcich nad dejinami spásy. Teda je to dvakrát dvanásť, alebo tri krát osem, tri ako číslo Boha, ktorému sa vo svojej nekonečnej dobrote a láske zaľúbilo priviesť nás od nebytia k bytiu a ku ktorému smerujeme, a osem ako číslo nového začiatku. Lebo po tak dôkladnej očiste musí nastať v našom živote nový začiatok Ak by sme to však rozložili na prvočísla dostaneme tri krát dva na tretiu, a teda Božský aspekt, je rovnako ako celé pokánie dominantným prvkom. V tebe žijeme hýbeme sa a sme. – Augustín. Po každom tropári nasleduje zvolanie: Zmiluj sa nado mnou Bože, zmiluj sa nado mnou , vieme dobre že zmiluj sa je v gréckom origináli eleison a etymologicky nám prvá časť ele navodzuje v mysli a duši pojem olej. Olej, symbol pomazania, teda požehnania od Pána, olej, ktorým Samaritán vymýva rany hriešnikovi a tak ho uzdravuje. My teda tiež prosíme Boha, aby prišiel a uzdravil nás, obmyl nám naše rany.

1.Pieseň prvá a prvý tropár je samotným začiatkom tejto dlhej a krásnej modlitby. Utiereň je síce už môžeme povedať že v plnom prúde, ale kánon sa začína až teraz. Kajúcnik prichádza očistiť sa dôkladne pred Pánom, aby tak lepšie mohol prežiť radosť zo slávneho Kristovho vzkriesenia. Uvažuje nielen o tom, ako mu bol Boh pomocníkom v celom doterajšom živote, ale, že sa mu stáva pomocníkom i na tejto časti cesty kajúcnosti za ním. Ako mládenci spievali v ohnivej peci Bohu na chválu a vyvyšovali Ho, tak aj ja, kajúcnik teraz sa chystám vetou: Lebo sa veľmi preslávil. A teraz sa začne výpočet toho obdivuhodného, nadčasového Božieho diela spásy, ktorým sa preslávil a ktoré nerobil iba pre dávno zosnulých, ale aj pre mňa a pre teba.

2. Pred dobrou spoveďou sa máme rozpamätať na všetky hriechy, ktoré sme napáchali od posledného tajomstva zmierenia sa. Ale v deň nášho osobného súdu, keď sa postavíme Všemohúcemu z tváre do tváre, vtedy sa vyjavia všetky skutky nášho života. Už vtom momente by sme si mohli rovno podpísať ortieľ smrti, večnej straty Boha a večného zatratenia, keby Boh bol iba spravodlivým. Ale On je na naše šťastie navyše láskavým a dôkazy o tom nám ponúka každým dňom, a tak rovnako ako v podobenstve prijal márnotratného syna, ktorý sa začal kajať, tak je pre svoje milosrdenstvo ochotný prijať aj nás. „Jeden príbeh rozpráva o jednom bojarovi, ktorý sa chcel kajať za svoj hriešny život a vydal sa na návštevu k múdremu starcovi, ten mu ako pokutu nariadil doniesť do jedného vedra z rieky v údolí vodu, ale vedro bolo deravé. Bojar sa snažil, ako sa dalo, ale nedokázal zachytiť ani kvapku vody, tak to robil niekoľko rokov. Jeho pancier mu už nepomohol nič, jeho prekrásne šaty z brokátu a najjemnejšieho hodvábu sa rozpadli. Po všetkom trápení prišiel za starcom a povedal, nedokážem to, nikdy nebudem spasený. Z ľútosti sa mu v oku zaligotala slza pravého pokánia a dopadala do deravého vedra, v momente bolo vedro plné až po okraj.

3.Na rozdiel od antickej filozofie, ktorá pohŕdala telom, tu nás svätý Andrej vyzýva ísť sa očistiť aj s telom pre tvár toho, ktorý zbudoval náš svet z ničoho. A znova aspekt sĺz aj v tomto tropári.
4 Fakt hriechu je v tomto tropári viac ako jasný, avšak aj my máme ako Adam, a rovnako ako každý hriešnik, možnosť zvaliť vinu na Evu, a mnohí to aj robia, a pokračujúc dôjsť ku hadovi, alebo si priznať vlastnú vinu a kajať sa pred Pánom. Navyše, kto ide za Bohom a prichádza k nemu, ten sa do neho znovu oblieka pri pokání – spovedi – obnovovaním krstnej čistoty, lebo: „Ktorí ste v Krista pokrstení, v Krista ste sa obliekli.“

5. Isté príslovie hovorí, že je škoda plakať nad rozliatym mliekom, ale toto sú slzy, ktoré zvlažujú našu ubolenú dušu, a v istom zmysle slova hasia plamene neuhasiteľného ohňa, lebo je to ľútosť nad hriechmi, ktorú žiada Boh. „tí ktorí sejú v slzách, s jasotom budú žať.“

6. Na našich ikonách vzkriesenia Pán podáva ako prvým ruku Adamovi a Eve, naľavo stoja spravodliví Starého zákona, ktorí sa tešia, že im prišla spása, a na pravo zvyknú byť okrem iných postáv aj dve postavy ľudí bez svätožiary, ktorí symbolizujú Teba a mňa. Je len na nás, či dovolíme, aby nám Boh ako Eve podal ruku a vyslobodil nás z nášho pekla, do ktorého sme sa dostali, rovnako ako Eva zneužitím našej slobody – ako to spomína aj sv. Ján Zlatoústy, alebo nie.

7.Ako je číslo sedem číslom plnosti, tak aj miera našich hriechov sa pri ich vypočítavaní naplnila a tak ako aj Adamova, lenže kým on bol za svoj hriech vyhnaný z raja a bol mu daný prísľub smrteľného tela. Lenže tu sa naplnila miera nášho smrteľného tela, ktoré sme si do tejto chvíle hriešne užívali, teraz však, ak sa zamyslíme, nad všetkými našimi hriechmi, tak sme si jasne vedomý, že bez Božieho milosrdenstva a skutočných sĺz pokánia neexistuje pre nás záchrana.

8. Boh po vykonaní Kainovho činu dal mu na čelo znak, „aby ho nik, kto ho nájde nezabil.“ Koľkokrát si pri tomto tropári máme šancu uvedomiť nielen vlastnú hriešnosť v koži Kaina, ale aj kožu nestranného, ba priam spravodlivého pozorovateľa, ktorý však zabíja svojim správaním a rečami blížneho.

9. Boh sám hovorí, že: „Milosrdenstvo chcem a nie obetu“ , ale práve keď si človek spomenie, koľkokrát bol milosrdní vidí, že toho mohol vykonať omnoho viac, a to tým, že by celý svoj život mal spravodlivé zmýšľanie, tak ako Ábel. Veď Božie slovo nám jasne hovorí: „Oznámili ti človeče, čo je dobré a čo žiada Pán od teba: Iba zachovávať právo, milovať milosrdenstvo a verne chodiť so svojim Bohom.“
10. Pôsobiteľ všetkého, aj v našej zaambónnej modlitbe, ktorá čerpá z Jakubovho ,listu sa hovorí: „Veď každý dobrý údel a každý dokonalý dar zostupuje...“ A dielom jeho milosti je aj toto vyznanie. Ak si uvedomíme, že sme na dne, vtedy sa môžeme odraziť.

11. Sme len hlina, iba prach a predsa na to častokrát zabúdame, „sotva sedemdesiat rokov je dĺžka nášho života a pre mocnejších osemdesiat“, čo je to v porovnaní s večnosťou. Predsa mnohokrát repceme. A či má výtvor v hrnčiarových rukách, ktorým je iba hlina – protirečiť hrnčiarovi, svojmu tvorcovi. „Veď on robí jednu nádobu na vznešený účel a inú na podradný.“ A my to častokrát robíme. Božie slovo hovorí: „Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec a nikdy nezhrešíš.“

12. Ako som už povedal v úvode so Samaritánom, ktorý vlieva olej do rán, aj v tomto tropári táto téma vystupuje znova do popredia.

13. Nech nikdy nezabudneme, že ty nás naozaj miluješ. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Ako márnotratný otec videl syna a zmiloval sa nad ním, tak aj ty, keď vidíš naše slzy, zmiluj sa nad nami.
14. „Vyzdvihuješ ma z brán smrti.“ Hovorí žalmista v Božom slove a na inom mieste slovo nášho Pána hovorí tiež v žalmoch: „Vojdite do jeho brán.“ A v novom zákone Pán hovorí: „Klopte a otvoria vám.“ Nielen klopme, ale priam búchajme, spása nám za to stojí.

15. Stalo sa len to, čo Božie slovo vždy hovorilo: „Všetci hriešnici upadnú do svojich osídiel“ A oni ma dobili, ale čo sme vlastne čakali???

16. Nahota, spomenutá na prednáškach a v jednom z tropárov sa zasa ukazuje. Mnohí tvrdia, že už výraz „zostupoval z Jeruzalema“ , miesta pokoja znamená, že zhrešil, on ako my, lebo Kristovo posolstvo je adresované všetkým. Ty, ktorý si zažiaril z Márie – „Ľud, ktorý býva v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“

17. V knihe zjavenia apoštola Jána sa hovorí o boji s drakom: „zvíťazili nad ním pre krv Baránkovu.“ Aj my mám šancu zvíťaziť nad pokušeniami a drakom, ktorý nás pokúša k zlému krvou Baránka. Ako svätý Anton hovorí pokušenia sú pre nás dobré, lebo ako telesným cvičením sa zdokonaľujeme, ale len ak sa namáhame, rovnako je tomu aj v duchovnom živote.

18. Je čas pokánia, áno je a znova prosíme o slzy. Ako Dávid písal: „lôžko mi noc, čo noc vlhne od plaču, slzami máčam svoju posteľ.“ tak aj my pri nočnej hodine kánona máme sa nebáť vyjaviť svoje slzy, slovo, ktoré sa tu znova vyskytuje, a plakať nad svojim životom.
19. Neodháňaj ma preč spred tvojej tváre. – Žalmista hovorí – „Bože, buď milostivý a žehnaj nás, a tvoja tvár nech žiari nad nami.“ A rovnako ako žalmista spieva: „Pane ukáž nám svetlo tvojej tváre ako znamenie.“ Veď pred Pánovou tvárou sa aj tak nedá utiecť.- „kam utiecť pred tvojou tvárou.“ , veru utiecť sa nedá, ale ty nás Pane neodháňaj. Prosíme ťa!

20. Sám Pán hovorí ústami proroka: „Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“ A on sa nás ujme, lebo: „tým skôr sa teraz skrze neho zachránime teraz, keď sme jeho už ospravedlnení jeho krvou.“ Ak teda vyznanie tohto tropára nie je len prázdnou frázou, spása je blízko, lebo: „ty zachraňuješ dôverujúcich v teba.“

21. Od mladosti mojej stíhajú ma mnohé strasti – spieva stepena na utierni, ale ty sám Pane sa ma zastaň. Či sa možno zastať niekoho, kto o to vôbec nestojí??? Bol som plný vášni. A Božie slovo jasne hovorí: „Tí čo patria Kristovi Ježišovi ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami.“ A ďalej: „Žiadostivosť keď počne porodí hriech a keď je hriech dokonaný splodí smrť.“ Teda vášeň nám nielenže prináša život vo vlažnosti, ale v konečnom efekte aj smrť.

22. „Každý strom poznať po ovocí“ Aké ovocie prinášam: „ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“ Ako hovorí aj tropár v kánone, toto ovocie som nepriniesol. Po čom sme hladný, keď voláme k Bohu? V čase pôstu navyše prichádza aj iný hlad, hlad po tom, ktorý povedal: „Ja som chlieb života“ V čase veľkého pôstu sa nekajá iba telo, ale rovnako sa kajá aj duša, keďže Eucharistia nie je denným poriadkom. Hlad duše po Bohu, po živom Bohu teda rastie aj v tomto čase, a preto aj my volajme s apoštolmi: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“

23. Znova v texte slzy pokánia, ako Dávid hovorí: „vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou“ , tak rovnako aj my si uvedomujeme svoj hriech a padáme pred Bohom ako synovia, ako márnotratný syn v kontexte predchádzajúceho tropára pred Bohom, našim otcom, ktorý je vždy pripravený nás zdvihnúť.
24. tropár sa nekončí príchodom pred súd, ale naopak pokornou prosbou kajúcnika, o to, aby ešte mu Boh daroval čas na pokánie, aby ho ešte nevolal k sebe na prísny súd. Vieš si predstaviť, že by súd prišiel teraz???

·Dve piesne pripomínajú duši samú seba, teda život hriešnika – Márie Egyptskej, ale aj jej blažené obrátenie, a teda akýsi vzor na ceste za Bohom. V prvom tropári ku svätej sa text zakončuje...aby som mohol vyrozprávať nádherné obrátenie to jednoznačne súvisí aj s tým, ako na záver knihy Tobiáš archanjel Rafael nabáda k tomu, že kráľovo tajomstvo je dobré ukrývať, ale Božie skutky treba zjavovať a oslavovať. Priklonila – toto slovo je podľa mňa najdôležitejšou časťou konca prvého a celého druhého tropára. Jasne dáva najavo, že podobne ako sa hovorí, že nikto učený z neba nespadol, tak isto sa ani nikto nenarodil svätcom. Ale súčasne tu vystupuje do popredia aj fakt, že nebo sa začína už tu na zemi. Spoločenstvo s Bohom sa začína tým, že sa človek k nemu prikloní, obráti – metanoia. Božie slovo hovorí – „...diablovi sa vzoprite a ujde od vás.“ Prepodobná matka Mária zostala v dobrom a dosiahla každú jednu z cnosti, pretože pristúpila k Bohu a zanechala rozkoše. O priklonení, resp. odklonení sa hovorí kniha Sirachovcova „Počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha, lebo sa jeho srdce odvráti od Stvoriteľa, keďže počiatkom každého hriechu je pýcha, kto sa jej pridŕža je plný zlorečených činov, ona ho vždy rozvráti.“ Božie slovo navyše hovorí: „Keď sa k nemu obrátite celým svojím srdcom a celou svojou dušou a budete sa držať jeho pravdy, vtedy sa obráti k vám a už neskryje pred vami svoju tvár.“

·Tropár ku svätému Andrejovi nám jasne naznačuje, že v modlitbe sa stretáva Cirkev ako putujúca, tak aj oslávená. Ak pozdvihneme svoje srdce ku Bohu stávame sa jedno s ním. Zomierame, aby sme spolu s ním ožili novým životom. Bez pravej ľútosti nieto možné pravé pokánie, a tak v tropári najsvätejšej trojici prosíme milostivého Boha v troch osobách, aby nám daroval slzy ľútosti.
·Rovnako ako aj pri piesni ku cti sv. Andreja aj pri tropári Bohorodičky ju prosíme, nech sa aj ona modlí s nami, aby nám pomohla očistiť sa a pomôcť nám kráčať za Bohom. Rovnako ako aj na večerných modlitbách v našej byzantskej Cirkvi sa hovorí, že „veľa zmôže modlitba matky“, tak po tom, čo sa utiekame k jedinému, v Trojici nedeliteľnému Bohu, tak rovnako za tým prosíme aj matku Boha a najžiarivejší príklad života s Bohom. Ako hovorí Božie slovo: „Rúče sa namáhalo veľa žien, ale ty si ich všetky predstihla.“

·Ten, ktorý povedal „ja som alfa a omega“ „počiatok aj koniec“ sa nám približuje aj štruktúrou tejto piesne. V prvý deň veľkého pôstu nás ubezpečuje o tom, že Boh je naozaj našim pomocníkom v tejto chvíli pokánia aj v celom živote. „Istý príbeh rozpráva o tom, ako jeden kňaz navštívil veriaceho, a ten mu rozpovedal o svojom modlitbovom živote. Rozprával o tom, že modlitba bola pre neho vždy ťažká až do času, keď si predstavil, že Ježiš je vždy blízko, že sedí na stoličke hneď vedľa neho. A tak si vždy dával stoličku vedľa seba a rozprával sa s Ježišom, svojim Bohom. Po pár dňoch zavolali jeho deti kňaza so správou, že už zomrel. Vraveli, že skonal s úsmevom, s hlavou opretou na stoličke, ktorú mal vždy pri sebe.“ Úvodný tropár sa objavuje znova v celom kánone a dáva iba krátky čas na pokračovanie v samotnom kánone, lebo nasleduje pieseň druhá.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk