Celá prvá pieseň je rozdelená na 24 tropárov ku Všemohúcemu, resp. meditujúcich nad dejinami spásy. Teda je to dvakrát dvanásť, alebo tri krát osem, tri ako číslo Boha, ktorému sa vo svojej nekonečnej dobrote a láske zaľúbilo priviesť nás od nebytia k bytiu a ku ktorému smerujeme, a osem ako číslo nového začiatku. Lebo po tak dôkladnej očiste musí nastať v našom živote nový začiatok Ak by sme to však rozložili na prvočísla dostaneme tri krát dva na tretiu, a teda Božský aspekt, je rovnako ako celé pokánie dominantným prvkom. V tebe žijeme hýbeme sa a sme. – Augustín. Po každom tropári nasleduje zvolanie: Zmiluj sa nado mnou Bože, zmiluj sa nado mnou , vieme dobre že zmiluj sa je v gréckom origináli eleison a etymologicky nám prvá časť ele navodzuje v mysli a duši pojem olej. Olej, symbol pomazania, teda požehnania od Pána, olej, ktorým Samaritán vymýva rany hriešnikovi a tak ho uzdravuje. My teda tiež prosíme Boha, aby prišiel a uzdravil nás, obmyl nám naše rany.

1.Pieseň prvá a prvý tropár je samotným začiatkom tejto dlhej a krásnej modlitby. Utiereň je síce už môžeme povedať že v plnom prúde, ale kánon sa začína až teraz. Kajúcnik prichádza očistiť sa dôkladne pred Pánom, aby tak lepšie mohol prežiť radosť zo slávneho Kristovho vzkriesenia. Uvažuje nielen o tom, ako mu bol Boh pomocníkom v celom doterajšom živote, ale, že sa mu stáva pomocníkom i na tejto časti cesty kajúcnosti za ním. Ako mládenci spievali v ohnivej peci Bohu na chválu a vyvyšovali Ho, tak aj ja, kajúcnik teraz sa chystám vetou: Lebo sa veľmi preslávil. A teraz sa začne výpočet toho obdivuhodného, nadčasového Božieho diela spásy, ktorým sa preslávil a ktoré nerobil iba pre dávno zosnulých, ale aj pre mňa a pre teba.

2. Pred dobrou spoveďou sa máme rozpamätať na všetky hriechy, ktoré sme napáchali od posledného tajomstva zmierenia sa. Ale v deň nášho osobného súdu, keď sa postavíme Všemohúcemu z tváre do tváre, vtedy sa vyjavia všetky skutky nášho života. Už vtom momente by sme si mohli rovno podpísať ortieľ smrti, večnej straty Boha a večného zatratenia, keby Boh bol iba spravodlivým. Ale On je na naše šťastie navyše láskavým a dôkazy o tom nám ponúka každým dňom, a tak rovnako ako v podobenstve prijal márnotratného syna, ktorý sa začal kajať, tak je pre svoje milosrdenstvo ochotný prijať aj nás. „Jeden príbeh rozpráva o jednom bojarovi, ktorý sa chcel kajať za svoj hriešny život a vydal sa na návštevu k múdremu starcovi, ten mu ako pokutu nariadil doniesť do jedného vedra z rieky v údolí vodu, ale vedro bolo deravé. Bojar sa snažil, ako sa dalo, ale nedokázal zachytiť ani kvapku vody, tak to robil niekoľko rokov. Jeho pancier mu už nepomohol nič, jeho prekrásne šaty z brokátu a najjemnejšieho hodvábu sa rozpadli. Po všetkom trápení prišiel za starcom a povedal, nedokážem to, nikdy nebudem spasený. Z ľútosti sa mu v oku zaligotala slza pravého pokánia a dopadala do deravého vedra, v momente bolo vedro plné až po okraj.

3.Na rozdiel od antickej filozofie, ktorá pohŕdala telom, tu nás svätý Andrej vyzýva ísť sa očistiť aj s telom pre tvár toho, ktorý zbudoval náš svet z ničoho. A znova aspekt sĺz aj v tomto tropári.