Najznámejší predstavitelia klasicizmu

LUDWIG VAN BEETHOVEN
Narodil sa v nemeckom Bonne v roku 1770 a to v rodine, kde len dedo z otcovej strany a otec alkoholik boli hudobníkmi. Otec, hoci len priemerný muzikant, vytušil nadanie malého Ludwiga a s neľudskou krutosťou mu doslova vtĺkol do hlavy všetky klávesy klavičembala. Potom ho zveril iným pedagógom, a keď sa Ludwig po čase stal druhým dvorným organistom a čembalistom a zo svojho skromného platu živil celú rodinu, otec pijan sa viac o nič nestaral. Veľmi dôležitým krokom bol mladého Beethovena do Viedne roku 1792, kde sa po dlhších štúdiách u viacerých profesorov (medzi inými aj u Haydna) začal živiť vyučovaním hry na klavír. Čoskoro sa predstavil aj ako vynikajúci interpret súdobých klavírnych diel. Ako skladateľ nadobúdal čoraz väčší úspech, jeho diela sa vydávali aj stále častejšie hrávali. Ludwig Van Beethoven zomrel vo Viedni na zanedbaný zápal pľúc.

Odporúčané diela:
Sonáty pre klavír: c mol Patetická, cis mol Mesačná f mol Appasionata
Sonáty pre husle: F dur Jarná, A dur Kreutzerova
Koncert pre klavír a orchester: c mol, Es dur Koncert pre husle a orchester D dur
Symfónie: 3. Es dur Eroica, 5. c mol Osudová, 6. F dur Pastorálna, 9. d mol s Ódou na radosť
Opera Fidelio
Missa solemnis

Joseph Haydn
Nemecký skladateľ, predstaviteľ vrcholného klasicizmu. Narodil sa v najveselší deň roku 1. apríla 1732 v rodine kolára Mathiasa Haydna v rakúskom mestečku Rohrau. Veľmi zavčasu prejavil lásku a nadanie k hudbe, preto ho rodičia dali na výchovu k strýkovi - hudobníkovi. Ako osemročný už spieval vo viedenskom dome sv. Štefana spolu s bratom Michaelom, ale v puberte mu hlas začal mutovať, stratil čistý tón, takže musel zo zboru odísť. Postavenie mladého muža sa zlepšilo, keď ho prijal český gróf Morzin za kapelmajstra na zámok v Dolnej Lukavici pri Plzni. Po rozpustení kapely a po viacmesačnom blúdení zakotvil roku 1761 v službách kniežaťa Paula Antona Eszterházyho a neskôr jeho syna Nicolausa, známeho veľkorysosťou i hudobným nadaním. Haydn bol však u neho viac sluhom ako hudobníkom. Musel chodiť v služobníckej uniforme, nosiť napudrovanú parochňu a jeho orchester musel byť vždy pripravený na vystúpenie. Haydn musel komponovať také skladby aké si priala Jeho Jasnosť knieža. Toto ponižujúce postavenie niesol veľmi ťažko, ale vážil si dobrý orchester, ktorý výborne hral jeho orchestrálne skladby a tak vytrval v službách Eszterházyho. svetovej slávy sa dočkal ešte za života. Podnikol dve cesty do Anglicka, kde usporiadal viacero koncertov, ba zvíťazil v skladbe aj nad svojim bývalým žiakom. Jeho úspechy korunoval čestný doktorát, ktorý získal na Oxfordskej univerzite. Po návrate dlhý čas pracoval vo Viedni- jeho žiakom bol krátko aj Ludwig van Beethoven, ktorý sa však čoskoro vubral vlastnou cestou. V tichosti sa Haydn dožil 80 rokov a zomrel vo Viedni v roku 1809

TVORBA
Za tridsať rokov služieb u Eszterházyho vytvoril 91 symfónii. Zvláštny pôvab majú: 6. symfónia D dur Ráno, 7. symfónia C dur Poludnie, 8. symfónia G dur Večer, ktoré vyjadrujú náladu častí dňa a znázorňujú prírodné zvuky, ako vtáčí spev, dážď, búrku. Haydn napísal mnohé príležitostné symfónie, napr.: 26. symfónia fis mol Vianočná,44. symfónia e mol Smútočná, 45. symfónia fis mol Rozlúčková. Najkrajšie sú jeho Slniečkové kvartetá a Ruské kvartetá, najznámejšie je Škovránčie kvarteto. Okrem orchestrálnych koncertov a komornej hudby písal Haydn aj opery pre Esterházyovské
divadlo. Po roku 1790 žil Haydn na penzii vo Viedni a tu vytvoril svoje vrcholné skladby. Bolo to Dvanásť londýnskych symfónii, ktoré dirigoval na dvoch úspešných koncertných cestách do Anglicka. Veľmi známa je 94. symfónia G dur S úderom tympanov,101. symfónia D dur Hodiny, 103.
symfónia Es dur s vírením tympanov, 102. symfónia G dur Oxfordská, ktorou sa poďakoval Oxfordskej univerzite za titul čestného doktora. Posledné dve Haydnove diela - oratória Stvorenie a Ročné obdobia sú zároveň aj významné oratória klasicizmu. Po ich vytvorení opustila Haydna tvorivá sila a posledné roky života vôbec nevychádzal so svojej izby.

Wolfgang Amadeus Mozart
Wolfgang Amadeus Mozart (1756-1791) sa narodil v Salzburgu, na okraji rakúskych Alp. Jeho otec, Leopold, bol hudobník veľkého významu. Je opisovaný ako bezcitný človek, dychtivý využiť zázračnych darov svojho syna. Z Wolfgangových dopisov možno vyčítať, že bol láskavým a starostlivým otcom. Skorá kariéra nespôsobila Wolfgangovi nijaku ujmu. Wolfgang sám o sebe mohol byť svojhlavný a hrdý, ale charakter vyplívajúci z jeho niektorých dopisov ukazuje mladíka, ktorý bol zároveň vzdelaný a pozorný.

PRVÉ ÚSPECHY:
Mozartova kariéra zázračného dieťaťa začala v jeho siedmych rokoch, ked jeho otec ho vzal na rozsiahlu cestu po Európe. Znamenalo to, že mal príležitosť počuť značne rozmanitú hudbu a stretnúť dôležité osobnosti ako bol J. C. Bach (syn veľkého Johanna Sebastiana). Jeho posledné turné do Paríža v roku 1776 nebolo úspešné. Vznikaly problémy a napätie medzi Mozartom a jeho hlavným zamestnávateľom, Salzburským arcibiskupom. Bol dychtivý nájsť znovu zamestnanie, ale nič vhodného sa mu neponúklo. V tej dobe jeho matka, ktorá ho sprevádzala na cestách, zomrela. Nastal koniec jeho zázračnej kariéry, a začiatok rokov zralého skladateľa.
Na rozdiel od iných veľkých skladateľov Mozart nebol nikdy revolucionárom ani priekopnikom novj hudobnej techniky. Namiesto toho bol schopný čerpať to najlepšie z hudby svojho veku a vytvárať štyl neprekonatelnej krásy.

PRVÉ ZRANIE:
Mozart mal už dlhý zoznam opier, symfonií, koncertných kúskov na svojom konte. Po jeho Parížskom turné začal tvoriť majstrovské diela, ktoré mu zajistili slávu. V roku 1779 vznikla veľkolepá koncertná symfónia pre husle, violončelo a orchester. Obdržal objednávku na skutočnú operu pre Mníchovské dvorné divadlo. Výsledkom bola opera Idomeneo (1781), na libreto abého Veresca. Skusenosťami prebudená chuť po sláve a širšie umelecké perspektive, zväčšila jeho pocit marnosti v zajatí jeho zamestnania v Salzburgu. Spor vzniknutý medzi skladateľom a arcibiskupom vyústil v Mozartovo prepustenie. Vydal sa preto hladať šťastie do hlavného mesta Rakúsko-Uhorskej ríše, Viedne.

Mozart nebol prvým skladateľom, ktorý sa pustil do nezávislej kariéry, i keď musel podporovať svoju manželku a mladú rodinu. Roku 1782 sa totiž Mozart k nenávisti svojho otca oženil so speváčkou Konstanciou Weberovou. Opovrženie ani takmer nepretržité problémy, hlavne finančné, nebránily Mozartovi v tvorbe ohromného množstva skvelej hudby. Jeho prvá viedenská opera, Únos zo serailu, z roku 1782 mu priniesla veľkú slávu.

ŠTYRY VEĽKÉ OPERY:
Mozartove dielo preukázalo brilantne inteligentný štyl. To bolo zrejme vo Figarovej svatbe (1786), čo bola opera buffa, ktorá bola veľmi úspešná. Čoskoro prišla z Prahy ďaľšia objednávka na operu. Tentokrát Mozart skomponoval Dona Giovanniho (1787), prevažne komické, ale i vážne scény ukazujúce dramatickú moc, vtedy v opere chýbajúca.

V roku 1790 sa objavila ďaľšia skvelá opera, Cosi fan tutte (doslovne-Takýto sú všetci), založená na cynickej a trochu nepravdepodobnej historke o ženskej nestálosti. Turo dramatickú operu nasledovala Kúzelná flauta (1791), Singspiel (opera s hovoriacim slovom), skoro baladická opera. Mozart ju pretvoril do alegorie dobra proti zlu. Práve keď všetko začínalo vypadať nádejne, Mozart zomrel, pravdepodobne na upchanie ladvin. Známa legenda hovorí, že práve písal zádušnú omšu (katolická omša za mŕtveho), ale neexistuje žiadny dôkaz k domnienke, že bol otrávený svojím sokom Salierim. Keby Mozart žil, určite by dal svetu viacej veľkej hudby, ale i tak čo zanechal, je už obdivuhodné, svojou kvantitou a kvalitou. Švih a pôvab a k tomu všetkému šíreho ľudského súcitu v jeho zralom majstrovskom diele miú priniesli viacej a viacej popularity, tak, že ho mnohý považujú za najväčšieho zo všetkých skladateľov.

MAJSTROVSKÉ DIELA:
Mozartova tvorba bola ohromná. Do svojej smrti - vo veku 35 rokov, napísal 626 skladieb. Zahrňujú:

Opery- Idomeneo, Únos zo serailu, Figarova svatba, Don Giovanni, Cosi fan tutte, Kúzelná flauta, Titus
Koncerty- Koncertné symfónie pre husle, violončelo a orchester, Klarenitové konc.
Symfónie- Symfónia č. 38 ,,Pražská" až 41 ,,Jupiterská", Symfónia C-dur
Chrámová hudba- Omše v C (korunovačné), Omše v C-moll
Komorná hudba- 6 Haydnovských kvartetov, Huslový kvintet v C-dur, G-moll a D-dur, Klarinetový kvintet
Zábavná hudba- Serenáda v D-dur, Serenáda v B pre 13 dychových nástrojov, Serenáda v G-dur (Malá nočná hudba).