referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ambróz
Utorok, 7. decembra 2021
Kultúrne pamiatky v Liptovskom Mikuláši
Dátum pridania: 20.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: britney
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 706
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 19m 10s
Pomalé čítanie: 28m 45s
 
Rodný dom súrodencov Rázusovcov - Vrbická ulica 312
(stála expozícia Múzea Janka Kráľa) - Rodný dom súrodencov Martina Rázusa (1888 - 1937) a Márie Rázusovej-Martákovej (1905 - 1964) bol súčasťou zástavby bývalej samostatnej obce Vrbica, od roku 1923 včlenenej do Liptovského Mikuláša. Nachádza sa v dlhom dvore na Vrbickej ulici a je najstaršou časťou komplexu budov - troch vzájomne prepojených, pôvodne samostatných domov a hospodárskych stavieb. Dom bol postavený v osemdesiatych rokoch 19. storočia rodičmi súrodencov Rázusovcov. O sto rokov neskôr dom i susedné budovy odkúpilo od rodiny Rázusovcov mesto Liptovský Mikuláš a odovzdalo ich pod správu Múzea Janka Kráľa. Po celkovej rekonštrukcii tu bola zriadená a v roku 1993 verejnosti sprístupnená expozícia venovaná jednak zaniknutej Vrbici, jednak Martinovi Rázusovi a jeho sestre Márii Rázusovej - Martákovej. Expozícia nesie názov "Rázusovie dom" a je ukážkou kultúry bývania v bývalej Vrbici i jej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia.
Priestory pôvodného Rázusovie domu sú zariadené dobovým nábytkom, doplnené rodinnými fotografiami z rôznych období života Rázusovcov. V susednej miestnosti je inštalovaná galéria významných vrbických rodákov, v prednej časti domu je zriadená malá knižnica, v ktorej sú zhromaždené vydania literárnych diel z pera súrodencov Rázusovcov. V nej majú návštevníci možnosť si pozrieť i videonahrávky televízneho spracovania Rázusových diel Maroško a Maroško študuje.

Centrum Kolomana Sokola - Námestie osloboditeľov 28
(Pongrácovská kúria) - Najstaršia svetská stavba z polovice 15. storočia, sídlo rodiny feudálneho šľachtica Pongráca. Na severnej strane dvora sa zachovali zvyšky opevňovacieho múru so strieľňami. Stavba spolu s kostolom tvorili malú pevnosť, ktorá bola údajne obmývaná vodami Váhu. Reprezentuje gotický sloh, hoci jej pôvodnú podobu po viacerých prestavbách a úpravách je už ťažko identifikovať.
V galérii sú umiestnené práce Kolomana Sokola - významného grafika a maliara, ktorý sa narodil v roku 1902 v Liptovskom Mikuláši. Umelec pôsobil v Prahe, Mexiku, Spojených štátoch. Po skončení 2. svetovej vojny sa nakrátko vrátil do Československa, ale už v roku 1948 odišiel späť do Spojených štátov amerických, kde prežil zvyšok svojho života. Vo svojej tvorbe sa venoval predovšetkým sociálnym motívom.

Galéria P. M. Bohúňa - Tranovského ulica 3 - V druhej najväčšej galérii na Slovensku sú umiestnené stále expozície diela P.M. Bohúňa, starého umenia – gotika, baroko a umenia 19. a 20. storočia. Pravidelne sa tu konajú krátkodobé výstavy. Budova galérie pôvodne slúžila ako evanjelická ľudová škola. Ako učiteľ v nej pôsobil aj Peter Michal Bohúň, ktorého meno nesie galéria. Patril k vynikajúcim umelcom 19. storočia. Venoval sa hlavne portrétnej maľbe a je autorom mnohých oltárnych obrazov.

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva a Štátny okresný archív - Školská ulica 4
(Jezuitský kláštor) - Celoslovenské špecializované múzeum je zamerané na ochranu prírody a jaskyniarstvo na Slovensku. Dokumentuje rozmanitosť prírodného bohatstva prostredníctvom stálych expozícií Chránená príroda, Minerály, Kras a jaskyne Slovenska. V expozícii Chránená príroda nájdeme chránenú faunu, flóru a sintrové formy jaskýň. Až 400 minerálov zo slovenských a zahraničných lokalít môžeme obdivovať v expozícii Minerály a expozícia Kras a jaskyne Slovenska približuje krasovú krajinu a poukazuje na spätosť dejín človeka s jaskyňami.
V roku 1722 sa v Liptovskom Mikuláši usadila rehoľa jezuitov. V rokoch 1757-1764 postavili budovu kláštora, súčasťou ktorého bola rozsiahla záhrada. Baroková jednoposchodová obdĺžniková stavba neslúžila dlho svojmu účelu, pretože cisár Jozef II. v roku 1773 jezuitský rád rozpustil. V bývalej kaplnke v rokoch 1832—1835 a 1840—1843 pôsobilo slovenské ochotnícke divadlo Gašpara Fejérpatakyho—Belopotockého, keď nemohlo hrať v budove hostinca Čierny orol. Pripomína to pamätná tabuľa inštalovaná na fasáde. Neskôr v budove sídlil župný a okresný súd. V roku 1950 sa sem premiestnili zbierky Múzea slovenského krasu. Od roku 1955 je budova majetkom múzea, dnes špecializovaného jaskyniarskeho múzea, jediného na Slovensku. V roku 1961 sa do zadnej časti prízemia budovy presťahoval Štátny okresný archív.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.