referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Henrieta
Nedeľa, 28. novembra 2021
Kultúrne pamiatky v Liptovskom Mikuláši
Dátum pridania: 20.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: britney
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 706
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 19m 10s
Pomalé čítanie: 28m 45s
 
Čierny orol - výstavné priestory Liptovského múzea v Ružomberku a úsek náučnej a regionálnej literatúry Knižnice Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého - Ulica 1. mája 28 - Liptovské múzeum vo svojej stálej expozícii mapuje dejiny poľovníctva a rybárstva v Liptove od stredoveku. Venuje sa aj organizovaniu krátkodobých výstav a podujatí. Medzi exponátmi nájdeme rôzne lovecké potreby, ukážky lovenej zvere, ale i poľovnícky salón zariadený dobovým nábytkom.

Budova sa stala známou vďaka ľudového zhromaždeniu, ktoré na jej nádvorí zorganizovali mikulášski sociálni demokrati 1. mája 1918. Jej účastníci prijali rezolúciu, ktorú pripravil a predniesol politik Vavro Šrobár. Tá vyvolala značný ohlas. Obsahovala požiadavky na demokratické občianske práva, osemhodinový pracovný čas, uzavretie všeobecného spravodlivého mieru a "bezpodmienečné uznanie práva všetkých národov Uhorska na samourčenie, teda i uhorskej vetvy československého kmeňa." Takto nepriamo tu zaznela, prvýkrát na Slovensku verejne, požiadavka vytvorenia spoločného štátu Slovákov a Čechov. Prvý máj 1918 dodnes pripomína pamätná tabuľa na fasáde budovy. V roku 1961 bol objekt Čierny orol uznesením predsedníctva Slovenskej národnej rady vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Pôvodne bola táto budova zájazdný hostinec, známy aj ako Vrbický hostinec, stál totiž v chotári historickej obce Vrbice (dnes súčasti mesta). Už v polovici 19. storočia sa tu sústreďoval verejný, spoločenský a kultúrny život mestečka Liptovský Svätý Mikuláš. V čase trhov a jarmokov sem prichádzali ľudia zo širokého okolia, liptovská šľachta, drobní zemania. Často tu hrával vychýrený hudobník, cigánsky primáš Jozef Piťo.

V auguste 1830 vstúpil Vrbický hostinec do histórie ako miesto, kde začalo svoju činnosť "Divadlo slovanské svato-mikulášske", prvé ochotnícke slovenské divadlo založené známym mikulášskym knihárom a kníhkupcom Gašparom Féjerpatkym-Belopotockým. Neskôr slúžili niektoré priestory hostinca na spolkovú činnosť. Na prelome storočí sa v nich stretávali členovia tzv. Meštianskeho kasína, slovenskí národovci, ktorí tu načas umiestnili aj múzeum tzv. Liptovskú zbierku. Po vybudovaní dvorany v Čiernom roli získali obyvatelia Liptovského Mikuláša samostatnú kultúrnu miestnosť v podobe veľkej sály. Hrávalo sa tu divadlo, konali sa zábavné večierky, koncerty a zábavy početných mikulášskych spolkov. Od roku 1916 tu začalo premietať filmy kino A. Steina. Neskôr kino niekoľkokrát zmenilo svoj názov. Mikulášania ho poznali ako Černokňažník, Hviezda, Nástup. Pred vyše pätnástimi rokmi bolo toto kino, s názvom 1. Máj, zlikvidované.
Po roku 1918 sa Čierny orol dostal do povedomia ako Robotnícky dom. Sídlila tu Okresná robotnícka poisťujúca pokladnica, sekretariát sociálnodemokratickej ľavice, neskôr okresný sekretariát komunistickej strany. Konali sa tu rôzne podujatia organizované komunistickou stranou a odbormi, bolo to centrum kultúrneho a spoločenského života mikulášskych robotníkov. Po roku 1948 tu sídlilo spotrebné družstvo Jednota.
Dnešnú podobu získala budova pri celkovej pamiatkovej rekonštrukcii v rokoch 1983 - 1994. Spravuje ju Liptovské múzeum v Ružomberku vzhľadom na jeho okresnú pôsobnosť v predchádzajúcej územnej štruktúre.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.