referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Edmund
Streda, 1. decembra 2021
Kultúrne pamiatky v Liptovskom Mikuláši
Dátum pridania: 20.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: britney
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 706
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 19m 10s
Pomalé čítanie: 28m 45s
 
Pamiatky
Kostol sv. Mikuláša – Námestie osloboditeľov 20 - Rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste a najväčšou ranogotickou stavbou v Liptove. Postavený bol ako farský kostol mimo sídlisk pre obyvateľov niekoľkých susedných dedín Vrbicu, Okoličné, Ploštín, Palúdzku a Bobrovec. Stojí na mieste staršieho slovanského pohrebiska a románskeho kostola, čo potvrdil archeologický prieskum profesora Vojtecha Kričku-Budínskeho v roku 1943.
Prvý písomný údaj o kostole pochádza z roku 1299. Išlo o rozsiahlu pôvodne ranogotickú stavbu, predstavujúcu viaceré etapy gotického stavebného slohu. Najstaršou časťou kostola je sakristia s románskymi základmi, ktorá bola pôvodne samostatným objektom. V polovici 15. storočia bol kostol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavená a upravená v neskorogotickom štýle. Kostol bol spolu s neďalekou kúriou zemepánov Pongrácovcov opevnený. V priebehu 16.-17. storočia bol kostol striedavo v rukách katolíkov a evanjelikov, ktorí ho spravovali takmer celé 17. storočie. Osem rokov v ňom kázal český exulant Juraj Tranovský autor evanjelického spevníka Cithara sanctorum. V podzemí kostola bol aj pochovaný. 18. storočie prinieslo kostolu barokovú podobu. V priebehu storočí stavbu niekoľkokrát poškodili požiare, najväčší v roku 1883.

Najrozsiahlejšou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1940-1943 podľa projektu Michala M. Harminca a J. Záchenského Bola mu vrátená gotická podoba a pristavené bočné kaplnky. V nich vznikli nové vitrážové okná podľa výtvarných návrhov rodákov Janka Alexyho, Fera Kráľa a Jána Želibského Upravené bolo i bezprostredné okolie kostola. Odstránený bol pôvodný opevňovací múr aj s pristavenými obchodíkmi - kramárnicami.
V interiéri sa zachovali tri neúplné gotické oltáre s tabuľami maľovanými temperovou technikou na kriedovom podklade so zlátením. Hlavný oltár sv. Mikuláša bol do kostola prenesený v roku 1903 z niekdajšieho, pred rokom 1810 zbúraného kostola v Liptovskom Trnovci. Neogotická skriňa s vyrezávaným nadstavcom je zo začiatku storočia. Maľované pohyblivé oltárne krídla s výjavmi zo života patróna kostola pochádzajú z rokov 1500 až 1510. Súčasťou oltára je maľovaná predela a ústredná polychrómovaná socha svätca. Oltár Panny Márie je datovaný rokmi 1470-1480, plastika Madony s dieťaťom je umiestnená v strede oltárnej skrine, pohyblivé krídla ukazujú jednotlivé etapy života Panny Márie a jej syna. Bočný krídlový Oltár Sviatosti oltárnej pochádza z obdobia okolo roku 1520. Skriňa skrýva reliéf oltárnej sviatosti s dvoma anjelmi. Na vnútorných stranách krídel sú zobrazení svätci, na vonkajších výjavy okolo ukrižovania Krista. Oltáre reštauroval v rokoch 1942-1943 známy maliar a reštaurátor Peter Július Kern. Súčasťou interiéru je kamenná krstiteľnica z 2. polovice 14. storočia s tepaným medeným barokovým vekom zo 17. storočia.

Na južnej strane námestia sú okolo kostola umiestnené tri samostatné sochy autora Ladislava Polláka zhotovené z pieskovca v nadživotnej veľkosti na vysokom podstavci, osadené v roku 1948.
Text na podstavci sochy na severnej strane kostola sv. Mikuláša uvádza: "Šľachtic Pongrác zo Svätého Mikuláša. Na jeho požiadanie kráľ Ľudovít Veľký okolo roku 1350 povolil konanie trhu každý utorok. Odvtedy sa Svätý Mikuláš rozvíja ako mesto."
Socha Janka Kráľa (1822-1876) zobrazuje imaginárnu podobu mikulášskeho rodáka, známeho štúrovského básnika, vrcholného predstaviteľa slovenského romantizmu. Literárna história ho radí k významným európskym básnikom. V roku 1972 bolo jeho výročie narodenia zaradené do kalendára UNESCO. Janka Kráľa pripomína aj reliéf na dome číslo 19, ktorý stojí na mieste jeho rodného domu. reliéf bol na fasádu osadený v roku 1924.

Socha Gašpara Fejérpataky-Belopotockého (1794-1874) predstavuje možno menej známeho, ale významného mnohostranného kultúrneho dejateľa Liptovského Mikuláša - knihára, divadelníka, vydavateľa a rozširovateľa slovenských kníh V meste otvoril prvú slovenskú ľudovú požičovňu kníh. Spoluzakladal prvé slovenské ochotnícke divadlo, ktoré sa v roku 1830 uviedlo hrou Jána Chalupku Kocúrkovo. V priebehu 15 rokov predviedli 40 hier, ktoré Belopotocký sám hrával, režíroval, viedol techniku, vyberal, upravoval, prekladal a vydával hry, pričom jeho repertoár preberal na celom Slovensku.

Bývalý Župný dom – Námestie osloboditeľov 1 - Postavený bol uprostred námestia v rokoch 1778-1793 pod vedením murárskeho majstra Petra Grossmana z Banskej Bystrice v barokovom slohu. Pôvodne bol jednoposchodový, po požiaroch rozšírený a prestavaný na spôsob klasicistických župných domov. Dnešnú podobu získal pri prestavbe z roku 1907 podľa plánov Ing. Imre Hégnánya. Priečelie zdobí plastika erbu Liptovskej župy. Monumentálne vitrážové okná na vnútornom schodišti boli vytvorené v 60. rokoch podľa výtvarného návrhu akad. maliarky Ester Šimerovej-Martinčekovej.

Evanjelický kostol – Tranovského ulica - Kostol bol postavený za vlády cisára Jozefa II. na základe jeho tzv. Tolerančného patentu v rokoch 1783-1785. Dovtedy prislúchali evanjelici a. v. z Mikuláša, Vrbice a blízkych obcí do cirkevného zboru v neďalekej Paludzi. Tolerančný chrám postavili na vtedajšom východnom okraji mesta. Toto územie už nepatrilo mikulášskym Pongrácovcom, ale neďalekej obci Vrbica. Klasicistický kostol je priestranná trojloďová stavba s mohutným chórom, do lavíc sa tu zmestí 1 500 ľudí. V priestore pod dnešným chórom boli zriadené dve triedy evanjelickej školy. Dominantou interiéru je pôvodný neskorobarokový stĺpový oltár s obrazom "Kristus na kríži" z druhej polovice 19. storočia. V roku 1883 bol kostol pri najväčšom požiari v dejinách mesta značne poškodený. Popri rekonštrukcii bola k nemu pristavaná veža, pretože pôvodné tolerančné kostoly museli byť stavané bez veže. V roku 1897 ho upravovali opäť, okná na poschodí boli zväčšované. Pred kostolom stoja sochy Juraja Tranovského a Michala Miloslava Hodžu. Ich autorom je sochár Ladislav Pollák, osadené boli v roku 1950.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.