Múzeá a galérie
Múzeum Janka Kráľa - Námestie osloboditeľov 31
(Illéšházyovská kúria) - Patrí k najvýraznejším a najvýznamnejším domom mikulášskeho námestia. Má viaceré názvy - Stoličný dom, Seligovský dom. Je charakteristický mohutnou trojitou arkádou, v meste ojedinelou, ktorou vystupuje z radu ostatných domov na západnej strane námestia. Pôvodne renesančná stavba bola odkúpená pre potreby Liptovskej župy v roku 1712. Ide teda o prvý župný dom v meste. Konali sa tu župné zhromaždenia, zasadal súd. Pravdepodobne tu bol v marci 1713 súdený známy ľudový hrdina zbojník Juraj Jánošík. Pripomína to pamätná tabuľa umiestnená pod arkádami. Renesančná výzdoba interiéru a exteriéru zanikla pri barokovej prestavbe budovy. V priechode budovy sa zachovala kruhová tabuľa s latinským textom, na ktorej sa spomínajú predstavitelia župy a rok 1713. Dlažba v priechode je pôvodná. Od roku 1955 v budove sídli Múzeum Janka Kráľa. Pre múzejné účely bola adaptovaná podľa projektu architekta Jána Štefanca. V súčasnosti sa tu nachádza stála expozícia Kapitoly z histórie mesta Liptovský Mikuláš sprístupnená v roku 1993 a výstavná sieň.

Mikulášska mučiareň - S históriou Liptova je neodmysliteľne spojená postava ľudového hrdinu – legendárneho zbojníka Jura Jánošíka. Liptovský Mikuláš je známy ako miesto jeho súdu a popravy. Predpokladá sa, že Jánošíka odsúdili v budove Múzea Janka Kráľa 17. marca 1.713. Popravili ho na popravisku „Šibeničky“ nachádzajúcom sa na východ od mesta. Trpké chvíle vypočúvania pred vynesením rozsudku dnes približuje expozícia Mikulášska mučiareň. Mučiarenske nástroje, dereš a ponuré prostredie vykresľuje krutosť doby. Expozícia sa nachádza v pivničných priestoroch Múzea Janka Kráľa.

Židovská synagóga - Hollého ulica 810 - Mikulášska synagóga patrí medzi najväčšie na Slovensku. Je najmonumentálnejšou klasicistickou stavbou na území mesta. Súčasnú podobu získala pri poslednej prestavbe v roku 1906 podľa víťazného projektu budapeštianskeho projektanta Ladislava Baumhorna. Pôvodne tu stála najprv drevená stavba postavená onedlho po príchode prvých židovských rodín do Mikuláša v roku 1731. Rozrastajúca sa židovská náboženská obec rozhodla v roku 1842 o výstavbe novej synagógy. Táto neskoroklasicistická jednopodlažná murovaná stavba bola dokončená v roku 1846. Niekoľkokrát bola poškodená pri požiaroch. Určite i kapacitné dôvody viedli židovskú náboženskú obec začiatkom nášho storočia k jej rekonštrukcii. Projektant priniesol koncepciu maximálne zachovať staršiu architektúru, čo vyústilo v zaujímavom prepojení klasicistického exteriéru a secesného bohato zdobeného interiéru stavby. Zvlášť pozoruhodne pôsobili vitrážové okná - farebné kúsky skla v zasadené olovených rámčekoch - s typicky secesnými motívmi kvetov. V roku 1977 synagógu odkúpil vtedajší Mestský národný výbor v Liptovskom Mikuláši. Niekoľko rokov slúžila ako skladisko rôzneho materiálu. V týchto rokoch bol pôvodný interiér značne poškodený, v podstate zničený. Dnes sa z neho zachovali len radové drevené lavice na galériách. Po roku 1989 Mestský úrad investoval do záchranných prác značné prostriedky. V júni 1992 bola na priečelí synagógy odhalená pamätná tabuľa venovaná obetiam holocaustu, veď z Liptovského Mikuláša bolo do koncentračných táborov odvlečených vyše 800 Židov. Autorom tabule je akad. maliar Michal Kern. Od roku 1998 synagóga patrí Ústrediu židovských náboženských obcí v Bratislave.

Expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa - Tranovského ulica 8
(Stará evanjelická a. v. fara) - Fara bola postavená o niečo neskôr ako kostol. Zaslúžil sa o to jej prvý obyvateľ ev. a. v. farár Emerich Berzevický, ktorý prvýkrát do nej vstúpil 24. júna 1788. V 19. storočí sa evanjelická fara stala strediskom národného života v meste. 40 rokov tu žil Matúš Blaho (1772-1837) národne orientovaný učenec, osvietenský filozof. Zanechal po sebe rozsiahlu knižnicu a zaujímavý testament, v ktorom rôznym ustanovizniam a školám rozdelil značnú sumu vyše 25 tisíc zlatých. V rokoch 1837-1866 faru obýval popredný predstaviteľ štúrovského hnutia Michal Miloslav Hodža. Strávil tu podstatnú časť svojho života, napísal svoje základné diela. Stretávali sa u neho významné osobnosti vtedajšieho slovenského národného, politického a kultúrneho života. Rozhodlo sa tu o založení celonárodného osvetového spolku Tatrín, predchodcu Matice slovenskej 26. -28. augusta 1844. Boli tu sformulované a spísané Žiadosti slovenského národa - 14 požiadaviek, ktoré majú charakter politického programu a aj sa za prvý politický program slovenského národa považujú. V roku 1895 prišiel do cirkevného zboru kňaz Jur Janoška, významná osobnosť evanjelickej cirkvi aj národného života. V tom čase už vydával svoje Cirkevné Listy, v Liptovskom Mikuláši založil v roku 1898 vydavateľstvo Tranoscius, ktoré tu sídli dodnes. Janoška sa zaslúžil o rozvoj cirkevnej tlače, redigoval niekoľko titulov. Od roku 1922 pôsobil ako biskup. Bol činný aj v medzinárodnom cirkevnom hnutí.